Jakub Drábik

V březnu 1919 se na milánském náměstí Piazza San Sepolcro shromáždilo několik desítek lidí v čele se zapáleným nacionalistou Benitem Mussolinim. Výsledkem byl vznik organizace nazvané Italské bojové svazky (Fasci Italiani di Combattimento). Na politické scéně se tak objevil nový fenomén – fašismus. Zpočátku malé a bezvýznamné hnutí získalo po třech letech v Itálii moc a v roce 1932 už Mussolini mohl sebevědomě vyhlašovat, že 20. století bude un secolo fascista – století fašismu. Ve třicátých letech 20. století se mohlo zdát, že měl pravdu. Různé národní odnože fašismu se objevily v každé evropské zemi, miliony lidí volili fašisty ve svobodných a demokratických volbách. Fašistická vize a slibovaný nový pořádek se mnohým zdály lákavé. Nedokázali ovšem rozpoznat nevyhnutelnou genocidní podstatu fašismu. Slovenský historik Jakub Drábik ve své knize objasňuje, co fašismus ve skutečnosti je, jak jej definovat, koho můžeme za fašistu označit, jak se fašismus navenek projevuje a také co z toho všeho vyplývá. Objasňuje motivaci i ideologii fašismu a vysvětluje, jak je možné, že miliony lidí lákání fašismu podlehly a žily, poslouchaly, pracovaly, obětovaly se, bojovaly a umíraly ve službách jedné z nejzhoubnějších ideologií lidských dějin. Na příkladu čtyř evropských zemí – Itálie, Německa, Velké Británie a Československa – znázorňuje, jak fungovala historická fašistická hnutí v meziválečném období, věnuje se ale také fašismu jako globálnímu fenoménu a popisuje, jak fungoval mimo Evropu. Nechybí ani aktuální kapitoly o vývoji fašismu po roce 1945 a též příklady toho, jak se projevuje fašismus ve 21. století a proč je jeho hrozba, bohužel, stále aktuální. "Drábikova kniha reflektuje nejnovější vývoj v komparativních studiích fašismu, teoriích a chápání specifických hnutí. Je významná i tím, že věnuje značnou pozornost i poválečenému vývoji fašismu." - Roger Griffin

Ekonomická zbraň na bojisku modernej vojny História zrodu ekonomických sankcií a prečo ich dedičstvo naďalej formuje svet Sankcie dnes dominujú svetovej politike. Prvýkrát sa objavili na začiatku 20. storočia ako spôsob, ktorým sa mal udržiavať svetový poriadok. Hoci boli navrhnuté ako prostriedok na predchádzanie konfliktom, ich model vychádzal priamo zo skúseností prvej svetovej vojny a mal sa aplikovať aj v mierových časoch. Historik Nicholas Mulder sleduje využívanie ekonomických sankcií od blokád a obchodných obmedzení cez udržiavanie koloniálnych impérií až po medzivojnové konfrontácie s fašizmom. Vďaka rozsiahlemu archívnemu výskumu spája politické, ekonomické, právne a vojenské dejiny a ukazuje, ako sa z donucovacieho nástroja stalo mierotvorné opatrenie v rukách Spoločnosti národov a neskôr OSN, aj aké to má implikácie pre súčasnú politiku. Táto mimoriadne aktuálna kniha vrhá nové svetlo na dôvody, prečo sú sankcie často považované za formu vojny – a prečo sú ich (ne)zamýšľané dôsledky také závažné. Najlepšia kniha roku 2022 podľa časopisu Foreign Affairs.

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v samostatnej kapitole vysvetlí i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok. Rozšírené vydanie prináša kapitoly o transnacionálnych sieťach fašistov v medzivojnovom období a brazílskom fašizme, ale tiež o povojnových premenách a evolúcii fašizmu v digitálnom veku 21. storočia – od prvých prejavov a šírení na internete, cez sociálne siete až po nové taktiky a jazyk fašistov. Ukazuje aj to, prečo sa v odborných i verejných debatách o fašizme čoraz častejšie objavujú mená ako Donald Trump či Vladimír Putin.

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v samostatnej kapitole vysvetlí i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok. Rozšírené vydanie prináša kapitoly o transnacionálnych sieťach fašistov v medzivojnovom období a brazílskom fašizme, ale tiež o povojnových premenách a evolúcii fašizmu v digitálnom veku 21. storočia – od prvých prejavov a šírení na internete, cez sociálne siete až po nové taktiky a jazyk fašistov. Ukazuje aj to, prečo sa v odborných i verejných debatách o fašizme čoraz častejšie objavujú mená ako Donald Trump či Vladimír Putin.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmto kolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Dejiny sú MEGA je zbierkou fascinujúcich a často prehliadaných epizód z histórie – od pozoruhodných žien a výnimočných mužov až po neuveriteľné zvieratá, nadprirodzené bytosti a príbehy hrdinstva a odvahy. Pútavé, zábavné a miestami i vtipné rozprávanie robí slovenské a svetové dejiny prístupnými a ponúka čitateľom a čitateľkám možnosť preskúmať minulosť v úplne novom svetle. Inými slovami, epizódy z rozhlasovej relácie HistoryCheck_FM ukazujú, že dejiny sú naozaj MEGA!

Dejiny sú MEGA je zbierkou fascinujúcich a často prehliadaných epizód z histórie – od pozoruhodných žien a výnimočných mužov až po neuveriteľné zvieratá, nadprirodzené bytosti a príbehy hrdinstva a odvahy. Pútavé, zábavné a miestami i vtipné rozprávanie robí slovenské a svetové dejiny prístupnými a ponúka čitateľom a čitateľkám možnosť preskúmať minulosť v úplne novom svetle. Inými slovami, epizódy z rozhlasovej relácie HistoryCheck_FM ukazujú, že dejiny sú naozaj MEGA!

Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné „marketingové" súperenie cirkví. Jedinečná kniha zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia. História pre zaneprázdnených prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov. Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti – megalomanský Adolf Hitler, húževnatý Winston Churchill, ambiciózny „Červený barón", výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie. Vedeli ste, že pravekí lovci napriek zaužívanej predstave nekopali mamutom pasce? „Ropou" staroveku bolo drevo. Táto surovina ovplyvňovala históriu tisícky rokov. Dlho existovala aj Rímska ríša, za jej diskutovaným koncom však nemusia byť len vpády barbarov, ale napríklad aj epidémia „bratranca" eboly. A mŕtvi vojaci v napoleonských vojnách sa často stávali zdrojom veľmi žiadaných zubných protéz. Podľa najnovších vedeckých poznatkov boli v tomto ohľade populárne „zuby od Waterloo".

Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné marketingové" súperenie cirkví. Jedinečná kniha zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia. História pre zaneprázdnených prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov. Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti megalomanský Adolf Hitler, húževnatý Winston Churchill, ambiciózny Červený barón", výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie. Vedeli ste, že pravekí lovci napriek zaužívanej predstave nekopali mamutom pasce? Ropou" staroveku bolo drevo. Táto surovina ovplyvňovala históriu tisícky rokov. Dlho existovala aj Rímska ríša, za jej diskutovaným koncom však nemusia byť len vpády barbarov, ale napríklad aj epidémia bratranca" eboly. A mŕtvi vojaci v napoleonských vojnách sa často stávali zdrojom veľmi žiadaných zubných protéz. Podľa najnovších vedeckých poznatkov boli v tomto ohľade populárne zuby od Waterloo".