Branislav Kovár

Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné marketingové" súperenie cirkví. Jedinečná kniha zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia. História pre zaneprázdnených prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov. Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti megalomanský Adolf Hitler, húževnatý Winston Churchill, ambiciózny Červený barón", výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie. Vedeli ste, že pravekí lovci napriek zaužívanej predstave nekopali mamutom pasce? Ropou" staroveku bolo drevo. Táto surovina ovplyvňovala históriu tisícky rokov. Dlho existovala aj Rímska ríša, za jej diskutovaným koncom však nemusia byť len vpády barbarov, ale napríklad aj epidémia bratranca" eboly. A mŕtvi vojaci v napoleonských vojnách sa často stávali zdrojom veľmi žiadaných zubných protéz. Podľa najnovších vedeckých poznatkov boli v tomto ohľade populárne zuby od Waterloo".

Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy. Medzi ikonické príklady zánikov starých civilizácií patrí kolaps Západorímskej ríše. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, akými boli Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Hľadanie príčin zániku keltskej spoločnosti či Veľkej Moravy je rovnako podstatné ako skúmanie pádov veľkých civilizácií. Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť. Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.

Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy. Medzi ikonické príklady zánikov starých civilizácií patrí kolaps Západorímskej ríše. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, akými boli Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Hľadanie príčin zániku keltskej spoločnosti či Veľkej Moravy je rovnako podstatné ako skúmanie pádov veľkých civilizácií. Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť. Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny. Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek, alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy. Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi. Na jednej strane pomohli klimatické podmienky rozmachu stredovekej Číny, ale na druhej strane mohlo vlhké obdobie v Strednej Ázii priniesť smrtiacu pandémiu moru do Európy a Afriky. Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.

Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné „marketingové" súperenie cirkví. Jedinečná kniha zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia. História pre zaneprázdnených prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov. Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti – megalomanský Adolf Hitler, húževnatý Winston Churchill, ambiciózny „Červený barón", výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie. Vedeli ste, že pravekí lovci napriek zaužívanej predstave nekopali mamutom pasce? „Ropou" staroveku bolo drevo. Táto surovina ovplyvňovala históriu tisícky rokov. Dlho existovala aj Rímska ríša, za jej diskutovaným koncom však nemusia byť len vpády barbarov, ale napríklad aj epidémia „bratranca" eboly. A mŕtvi vojaci v napoleonských vojnách sa často stávali zdrojom veľmi žiadaných zubných protéz. Podľa najnovších vedeckých poznatkov boli v tomto ohľade populárne „zuby od Waterloo".

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny. Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek, alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy. Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi. Na jednej strane pomohli klimatické podmienky rozmachu stredovekej Číny, ale na druhej strane mohlo vlhké obdobie v Strednej Ázii priniesť smrtiacu pandémiu moru do Európy a Afriky. Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.

V druhom pokračovaní knihy História pre zaneprázdnených s podtitulom Od klinopisu po Islamský štát vám prinášame texty od renomovaných odborníkov a odborníčok zo slovenských aj zahraničných univerzít a vedeckých inštitúcií. Aj tentokrát sme spolupracovali s portálom HistoryLab.sk, ktorý sa venuje popularizácii dejín. Začítajte sa do 59 príbehov, ktoré vás prenesú do dobrodružstiev minulosti. Pozývame vás na výpravu do starovekých záhad, stredovekých príbehov o princoch a kráľovnách po konflikty, objavy aj bizarnosti doby nedávnej. Dozviete sa napríklad, prečo západná spoločnosť predbehla tie ostatné, prečo dnes nepíšeme klinovým písmom, alebo kam sa podeli rímske légie. Pozrieme sa spolu na kľúčové i na menej známe udalosti 20. storočia, na to, ako nemecká tajná zbraň rozpútala nový druh vojny alebo ako fungovali špionážne služby. Niektoré texty vám pomôžu pochopiť aktuálne vojenské konflikty, ktorých korene siahajú hlboko do histórie. Protagonistkami našich príbehov sú aj úspešné ženy, ktoré zohrali dôležité úlohy v dejinách a mnohé z nich velili armádam alebo rozhodovali o osude mocných kráľovstiev. V knihe nájdete aj najnovšie vedecké hypotézy, o ktorých nie je dostupná literatúra v slovenčine, a nevynechali sme ani „malé“ dejiny, súvisiace so životom obyčajných ľudí. História pre zaneprázdnených je o ľuďoch, miestach a dobách, ktoré nám pomáhajú pochopiť, ako sme sa dostali až sem a kým sme sa v tomto procese stali.

V druhom pokračovaní knihy História pre zaneprázdnených s podtitulom Od klinopisu po Islamský štát vám prinášame texty od renomovaných odborníkov a odborníčok zo slovenských aj zahraničných univerzít a vedeckých inštitúcií. Aj tentokrát sme spolupracovali s portálom HistoryLab.sk, ktorý sa venuje popularizácii dejín. Začítajte sa do 59 príbehov, ktoré vás prenesú do dobrodružstiev minulosti. Pozývame vás na výpravu do starovekých záhad, stredovekých príbehov o princoch a kráľovnách po konflikty, objavy aj bizarnosti doby nedávnej. Dozviete sa napríklad, prečo západná spoločnosť predbehla tie ostatné, prečo dnes nepíšeme klinovým písmom, alebo kam sa podeli rímske légie. Pozrieme sa spolu na kľúčové i na menej známe udalosti 20. storočia, na to, ako nemecká tajná zbraň rozpútala nový druh vojny alebo ako fungovali špionážne služby. Niektoré texty vám pomôžu pochopiť aktuálne vojenské konflikty, ktorých korene siahajú hlboko do histórie. Protagonistkami našich príbehov sú aj úspešné ženy, ktoré zohrali dôležité úlohy v dejinách a mnohé z nich velili armádam alebo rozhodovali o osude mocných kráľovstiev. V knihe nájdete aj najnovšie vedecké hypotézy, o ktorých nie je dostupná literatúra v slovenčine, a nevynechali sme ani „malé“ dejiny, súvisiace so životom obyčajných ľudí. História pre zaneprázdnených je o ľuďoch, miestach a dobách, ktoré nám pomáhajú pochopiť, ako sme sa dostali až sem a kým sme sa v tomto procese stali.