Etela Farkašová

Etela Farkašová szlovák költő, filozófus és prózaíró regénye az öregedés és a zene által kiváltott érzéseket kutatja. Katarína és Vojto – egy értelmiségi házaspár – egy nap elhatározza, hogy összeállít egy listát azokból a zeneművekből, amelyek szavak nélkül is jellemzik az egész életüket. A regény 2018-ban elnyerte a rangos ANASOFT LITERA fődíjat. „Minden egyes felvétellel egy-egy epizód bukkan fel az emlékeik közül, egy egész életet el lehetne mesélni a zenén keresztül, valószínűleg erről kellene szólnia a forgatókönyvüknek, egyfajta zárójelentés, egy beszámoló arról, mit hallgattak az élettörténetük különböző szakaszaiban, mikor melyik zene állt a legközelebb a szívükhöz, a beszámoló nem magáról a történetről szólna, csak azokról a lényeges érzésekről, amelyek a különböző szakaszokban végigkísérték azt, és amelyeknek a kifejeződését mindketten, bár nem zenészek, a hangjegyekben keresték.”

„Tvorbu spisovateľky Etely Farkašovej sprevádza niekoľko konštantných tematických okruhov, patrí k nim čas ľudského života, najmä proces starnutia či sama staroba, medziľudské vzťahy alebo komunikácia v tejto životnej fáze. Autorka sa k nim vracia z rôznych pohľadov v prozaických, esejistických i poetických textoch, venovala sa jej napríklad v románoch Scenár, Hodiny lietania, ale aj v novele Priateľstvá padajúceho lístia (1. vydanie1993). Farkašová sa v nej empaticky ponára do psychiky dvoch starých žien a na vysokej umeleckej úrovni uchopuje zložitý a nesmierne krehký proces prekonávania osamelosti a otvárania sa druhým. Próza prináša sugestívne napísaný príbeh o vzácnych priateľstvách, ktoré môžeme utvárať aj v neskoršom veku...“ Dalimír Hajko Novela vyšla v nemeckom jazyku pod názvom Herbstfreundschaften (Jesenné priateľstvá) a takisto v preklade do jazyka hindi, na jej podklade vznikla úspešná rovnomenná televízna inscenácia (režíroval Juraj Nvota, hlavné postavy stvárnili Zita Furková, Viera Strnisková, František Kovár).

Bibliofília Etely Farkašovej O písaní/nepísaní je sondou do autorskej tvorby ako celoživotného procesu. Pre Farkašovú je jazyk miestom, z ktorého vidí svet. Písať pre ňu znamená komunikovať s postavami, ktoré vytvára, a zároveň komunikovať so sebou i s jazykom: ohmatávať svet zapamätanou skúsenosťou. Text sa stáva magickým prelínaním reálneho a imaginárneho, pomyselnou vesica piscis, šošovkou prekríženia duality v jednote. Esej v sebe ukrýva hlboké prepojenie medzi literatúrou a filozofiou. Zvláštnosťou edície bibliofílií je desať bazálnych slov, tvoriacich uzlové body textu. U Farkašovej sú to slová: vzlietnuť, prvoobrazy, poetická iluminácia, stávanie sa sebou, epiméleia, žiť v postavách, strpieť svoj vlastný čas, vnútorné letokruhy, jazykové spolustolovníctvo a chvála pomalosti. Čítanie knihy nás pozýva do ticha, do jadra vlastnej bytosti.

Etela Farkašová se v nové esejistické knize vrací k fenoménu ticha/ztišení a pomalosti/zpomalení jako parciálním kritériím na přehodnocení způsobu života v přehlušené, hektické nonstop společnosti. Název knihy naznačuje, že autorčiným záměrem bylo zpochybnit představy o správnosti současného civilizačního směrování založeného na principu nekonečného růstu. Emociální zaujatost, s jakou autorka přistupuje k daným tématům, se prolíná s racionální argumentací, což je typické i pro další eseje slovenské filozofky Etely Farkašové. Ta se ve svých reflexích opírá o myšlenky vícerých domácích i světových osobností filozofie, společenských věd i literatury.

"Významná prozaička, esejistka, poetka a filozofka Etela Farkašová (1943), nositeľka prestížnych ocenení (napr. Anasoft, Krištáľové krídlo), ktorá vstupovala do literatúry pred viac ako štyrmi desaťročiami poviedkovými textami a medzičasom sa venovala novele, eseji, románu aj poézii, sa v staronových textoch vracia k svojmu pôvodnému žánru – poviedke, tá je tu v porovnaní s pôvodnými podobami vo väčšej miere pretkaná filozofickými reflexiami. Sujetové línie poviedok v tomto výbere sú rozličné, v pozadí však nachádzame spoločné východisko pre rozvíjanie epických oblúkov, a tým je ženský pohľad na svet a skúsenosť ženského subjektu v ňom. Je to pohľad modernej ženy, intelektuálky, umelkyne, ktorá vníma znásobené ohrozeniami integrity súčasného človeka i jeho medziľudských vzťahov a reaguje na ne. V textoch cítime prítomnosť autobiografického (autofiktívneho) subjektu, nechýba im silný emociálny náboj ani určitá miera lyrickosti."

Etela Farkašová Repülőleckéinek főszereplője a képzőművész Miriam, aki egy nehéz családi sorsfordulót követően több évtizedes külföldi tartózkodás után visszatér szülővárosába. Érzékeny személyiség, aki az élet viszontagságai hatására egyre labilisabbá válik. Új otthont keres a szülőföldjén, és időt, hogy begyógyítsa a lelkén lévő sebeket. Etela Farkašová prózájával az emberség mint legfőbb érték kérdését veti fel. Miriam a barátságot, az összetartozást és a reményt a háziállataiban keresi, olyan lényekben, amelyek önzetlenül viszonozzák a kedvességét, és új dimenziót adnak az életének. Miriam lelki gyógyulásának megoldásai néha ugyan meglepőek, de a mögöttes pszichológiai előfeltételeket tekintve több mint érthetőek.

Chorobně senzitivní, až z „normálu“ vychýlené bytosti mohou někdy zachytávat poruchy nebo kazy světa mnohem intenzivněji než ostatní lidé a jejich reakce mohou být extrémní. Strach a obavy o svět v nich pak převládají nad jinými emocemi, což je také případ protagonistky G., kterou obavy o budoucnost světa přivádějí ke snaze udělat něco pro jeho záchranu. O strategiích, jaké tato rozporuplná postava v rámci svého megaprojektu chystá, vypovídá próza Záchrana světa podle G., vycházející po téměř dvou desetiletích od prvního vydání v přepracované a rozšířené podobě. Etela Farkašová, která získala za dva romány Scénář a Hodiny létání prestižní ocenění (laureátka soutěže Anasoft litera, Krišťálové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémie Literárního fondu aj.), se staronovou prózou opět kriticky vyjadřuje k problémům naší civilizace. Román Hodiny létání vyšel česky v roce 2020 také v nakladatelství SURSUM s ilustracemi Květoslavy Fulierové.

Etela Farkašová , ktorá patrí medzi prominentné slovenské autorky, nadväzuje v Priestoroch na staršie texty a zo životnými skúsenosťami ovplyvnenej novej perspektívy rozvíja svoje charakteristické témy ako žitý ľudský čas, jeho kontinuita a diskontinuita, pamäť a rozpamätúvanie, proces osobného seba utváraniam stávania sebou(kľúčový pojem), takisto téma domova ako priestoru, ktorý bol spätý najmä s ranými rokmi autorkinho života. Farkašová literárnou tvorbou spravidla reaguje na aktuálne dobové problémy, v širšom historicko-sociálnom kontexte fragmentárnym spôsobom reflektuje čas svojho detstva. Pritom pátra po stopách, ktoré na jej seba formovaní zanechal konkrétny priestor a čas, konkrétni ľudia ich príbehy... Čo alebo kto určuje naše identity a ich podoby, aj tak by mohla znieť otázka, ktorá predznamenáva pomyselné motto esejistickými prvkami pretkanej prózy. Autorka môže čitateľov inšpirovať k spomienkovému návratu k vlastnému detstvu a k hľadaniu stôp v ich príbehu...

Etela Farkašová sa v novej esejistickej knihe vracia k fenoménom ticha/ stíšenia a pomalosti/spomalenia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť, s akou autorka pristupuje k daným témam, sa prelína s racionálnou argumentáciou, čím sa vyznačujú aj ostatné Farkašovej eseje. Spisovateľka sa v svojich reflexiách opiera o myšlienky viacerých domácich i svetových osobností filozofie, špeciálnych vied i literatúry.

Etela Farkašová je oceňovaná slovenská autorka, jejíž dílo začínají čeští čtenáři teprve objevovat. Vlastní příběh, tedy osud hlavní hrdinky Miriam, není nijak výjimečný, nevybočuje ze statistiky podobně zasažených osudů, formovaných krutou dobou druhé poloviny dvacátého století a překotnou dobou prvního desetiletí věku jednadvacátého. Autorka hrdinku představuje s velkým porozuměním, s hlubokým ponorem do její psychiky, ale způsobem, který protagonistku násilně neobnažuje. Je tu mučivě zachycena druhá světová válka, nelidskost koncentračních táborů, pokřivování charakterů, ztráta jistot, ztráta důvěry, povýšení zla a lži nad dobro a pravdu. Základní obecné principy jsou v rozkladu. Je nepřehlédnutelné, že autorka v sobě nezapře filozofku. Kniha je nekompromisním obrazem současnosti, je to příběh neokázalé síly uprostřed slabosti a nicotnosti. Román Hodiny lietania získal Prémii Literárního fondu za rok 2019 v kategorii próza. Do českého jazyka přeložila Milena Fucimanová. Vnitřní zápas hlavní hrdinky velmi výstižně vyjadřují ilustrace Květoslavy Fulierové: stylizované oblouky temné bolesti a zároveň nezničitelná naděje jako rozpjatá křídla: grafické zachycení Miriamina vnitřního hlasu.

Chorobne senzitívne, až z „normálu“ vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárneho fondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Chorobne senzitívne, až z „normálu“ vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárneho fondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Etela Farkašová, ktorá sa stala za predchádzajúci román Scenár laureátkou prestížnej súťaže Anasoft litera 2018, získala zaň Krištáľové krídlo a ďalšie významné ocenenia, prichádza s novou prózou Hodiny lietania. Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú. Ako to už u tejto autorky býva, súčasťou dejových línií sú filozofické reflexie existenciálnych otázok, pred ktoré je postavená jej protagonistka. Nový román Etely Farkašovej je originálne koncipovanou viacvrstvovou prózou, ktorá osloví nielen aktuálnymi, no zároveň nadčasovými témami, ale aj kvalitou ich umeleckého stvárnenia.

Správa o umieraní matky nie je veľmi rozšírenou literárnou témou. Slovenská filozofka a spisovateľka sa ňou pokúša zvládnuť dlhé a bolestné odchádzanie blízkeho človeka. Jej „správa“ v procese písania košatie a prináša plastický obraz matky a jej života, ako aj dobového a geografického kontextu, v ktorom sa odohrával.

Zväzok obsahuje dve knihy: román Scenár (2018), s ktorým sa autorka stala laureátkou ceny Anasoft litera (udeľuje ju odborná porota za literárne najhodnotnejšie prozaické dielo roka), a súbor esejí Uvidieť hudbu a iné eseje (2003). Knižky vznikali v časovom odstupe pätnástich rokov a líšia sa žánrom i rozsahom, no majú niekoľko spájajúcich momentov: predovšetkým je to motív hudby, ďalším sú reflexie o vzťahu literatúry a reality či autorského (prekladateľského) subjektu k textu, a takisto o význame hudby, literatúry (umenia) v ľudskom prežívaní. Tretím, no nie menej významným spojivom je výtvarné sprevádzanie nového zväzku, ako aj oboch jeho pôvodných častí prácami Květy Fulierovej, ktorá ilustrovala doteraz viac ako dvadsať kníh Etely Farkašovej. Napokon je to osobitý štýl autorky, v ktorom sa literatúra a filozofia vzájomne dopĺňajú. Dvojkniha, ktorá vychádza v novej grafickej úprave, ponúka možnosť spoznávať obe tieto dimenzie Farkašovej textov.

Etela Farkašová, laureátka ceny Anasoft litera 2018 za prozaické dielo Scenár, patrí k vynikajúcim autorkám v celom spektre svojej tvorby. Každá jej kniha je výrazom hlbokej koncentrácie na zvolené témy. V jej textoch cítiť pevné filozofické a vzdelanostné zázemie, ale i silu imaginácie a ľudského citu. V týchto súradniciach prichádza aj s novou zbierkou básní S predtuchou svetliny (v názve je odkaz na Heideggera, v ktorého koncepcii je „svetlina“ miesto, štrbinka, kde prehovára bytie). Autorka nástojčivo hľadá odpoveď na – v ľudskom bytí neustále vibrujúcu – otázku: Kto som? Kto som ja? Tu a teraz, ale zároveň cez traverz času, svojej vlastnej existencie, cez premeny mysle, tela, sveta okolo... Chce sa dopátrať niečoho esenciálneho, pričom jej druhé „ja“, druhé „dvojča“ – filozofka, v tomto prístupe k svetu dostáva veľký priestor. V básňach silne rezonuje jej filozofické poznanie cez prizmu energie vlastného citu a literárneho poznania. Reflektovaným teritóriom v poézii E. Farkašovej je príroda. Tá je u nej a pre ňu onou strelkou kompasu, ktorý pomáha nájsť stratený balans, nájsť silu k ďalšej existencii. Osobitým celkom zbierky je kapitola O písaní / nepísaní. V nej sa autorka prezentuje vo svojom silnom žánri – esejistike. Opiera sa o citácie svetových i našich autorov. Témou je písanie ako také, akýsi „príbeh“ písania, či ako píše sama autorka: je to túžba lepšie rozumieť samej sebe i možnosť hlbšie žiť.