Tomáš Gábriš

Nikdo, kdo se pohybuje ve sportovním prostředí (a s právnickým vzděláním zvláště), nemůže mít nejmenších pochyb o aktuálnosti autorem zvoleného tématu. Zcela nepochybně se ve slovenském sportovním a právním prostředí jedná o první práci, která ucele něji nahlíží na přehlížené a podceňované právní aspekty sportovní činnosti. Ač by to ve vědeckých pracech mělo být samozřejmé, musím ocenit obsáhlý a důsledný aparát poznámek pod čarou, který čtenáři umožní seznámit se s podkladovými materiály jasný mi a přímými odkazy. Kniha posunuje vývoj ve sféře vztahů sportu a práva významně kupředu jednak svým rozsahem, informačním základem, ale i kritickým poukazem na neuralgické body vzájemného soužití těchto dvou oblastí se zdůrazněnou potřebou jejich řešení. Mgr. Michal Králík, Ph.D. Nejvyšší soud České republiky Predložená monografická práca spracúva tému doteraz ucelene nespracovanú. Načrtáva trendy doktrinálneho vnímania športového práva v budúcnosti, a to nielen na úrovni vnútroštát nej, ale trúfam si predostrieť, že i v komparatívnom európskom kontexte. Bez hyperbolizácie možno smelo konštatovať, že ide o prácu prelomovú. Obsahová stránka práce je plne spôsobilá na publikovanie, má šance stať sa ťažiskovou literatúrou k novo s a koncipujúcemu subodvetviu športového práva. Predložená práca v plnej miere spĺňa kritériá vedeckej monografie vo všeobecne uznávanom štandarde. Autor osvedčil schopnosť samostatnej vedeckej práce na mimoriadne slušnej úrovni. JUDr. Marek Števček , PhD. Ústav súkromného práva, Fakulta práva PEVŠ

Predložená publikácia ponúka stručný prehľad vývoja práva v Československu v rokoch 1918 – 1992. Kapitoly pokrývajú základné právne odvetvia, rozlišované v 20. storočí v podmienkach československej právnej vedy. Pri jednotlivých právnych odvetviach autori vychádzajú aj z poznatkov zo všeobecných (svetových) právnych dejín, aby objasnili pôvod inštitútov prítomných v československom práve 20. storočia. Iba tak sa totiž dá pochopiť domáca právna úprava, ktorá má dnes, rovnako ako aj v období rokov 1918 – 1992, svoj základ a pramene v rímskom práve, stredovekom práve a kánonickom práve, ktoré v rôznych kombináciách ovplyvňujú právne poriadky najväčších štátov kontinentálnej Európy (najmä Francúzsko, Taliansko, Nemecko), a tie následne ďalej ovplyvňujú právny vývoj v krajinách strednej a východnej Európy.

Dočasné súdne pravidlá z roku 1861 svojím obsahom položili základy moderného právneho poriadku Uhorska a až do roku 1957 ovplyvňovali právo na území Slovenska – najdlhšie v oblasti banského práva. Zasahovali do viacerých právnych odvetví – občianskeho aj trestného práva hmotného a procesného, obchodného, zmenkového, konkurzného práva, pozemkovoknižného práva, banského práva, právnej úpravy notárskej a advokátskej profesie a iných. Azda najvýznamnejšie sú tým, že až do roku 1950 na území Slovenska podstatne upravovali pododvetvia dedičského práva a vecného práva, a tým suplovali absentujúci občiansky zákonník. Práve v týchto súvislostiach sa s nimi môžeme dodnes stretnúť v súdnych rozhodnutiach. Hoci je teda význam Dočasných súdnych pravidiel viac ako zrejmý, tento významný prameň doteraz nebol v slovenskom jazyku publikovaný v celom rozsahu. Predkladané dielo je tak úplne prvým celistvým počinom v tejto súvislosti – zahŕňa úvodnú teoretickú štúdiu, text Dočasných súdnych pravidiel s komentárom a originálne znenie v maďarskom jazyku.

Pokus o rekonštrukciu predcyrilometodského normatívneho systémuAmbíciou monografie je identifikácia najstaršej slovanskej právnej terminológie používanej na území Slovenska v období Veľkej Moravy a pokus o rekonštrukciu archaického normatívneho systému využívajúceho túto terminológiu. Autori poukazujú na skutočnosť, že hoci normy spísané v zachovaných veľkomoravských pamiatkach predstavujú primárne iba preklad byzantských právnych textov, čiastočne prispôsobený reáliám Veľkej Moravy, pri týchto prekladoch zapisovatelia zachytili dobovú slovanskú právnu terminológiu ešte predcyrilometodského pôvodu. Jej možný dobový obsah  a význam sa následne v osobitnej časti monografie spoluautori pokúšajú rekonštruovať – analyzujú pritom všeobecné termíny ako sú pravda, zákon, zákonník, a i., termíny naznačujúce spôsob organizácie spoločnosti (vladyka, knieža, župan, kmeť, oblasť a i.), termíny označujúce osobný status (otrok, slobodný), rodinný stav a jeho zmeny (svadba), termíny označujúce majetkové vzťahy, vlastníctvo a jeho prevod (imanie a i.), termíny súvisiace s riešením sporov (súd, svedok a i.), a napokon výrazy spojené s deliktuálnym konaním (krádež, vražda).Autori prichádzajú k záveru, že doteraz podrobnejšie nepreskúmané slovanské právne terminologické bohatstvo veľkomoravských prameňov predstavuje rovnako významný zdroj poznatkov o archaickom práve ako ktorýkoľvek ranostredoveký germánsky kódex.

Dejiny práva vo vzťahu k územiu Slovenska sa vyučujú v kontexte príslušnosti tohto územia a jeho obyvateľov k väčším štátnym (predštátnym) celkom. V predkladanom texte sa predstavujú dejiny štátu a orgánov pôsobiacich vo verejnej moci. Autori prezentované inštitúcie ako aj ich vzájomné vzťahy vnímajú ako súčasť právneho vývoja v dejinnom procese. Zároveň ich zasadzujú do širšieho regiónu strednej Európy, ktorú sme my Slováci vždy spoluvytvárali. Obsahový rozsah sa snaží postihnúť jednotlivé oblasti štátovedy a práva: štátogenézu, systém orgánov štátu a modely správy, súdnictvo, ďalšie orgány realizácie práva a na okraj i vzťah štátu a cirkvi. V publikácii sa predkladá nové pojatie výkladu a výučby dejín práva na území Slovenska, ktoré sa dotýka tak teritoriálneho substrátu (zviazaného s územím dnešnej Slovenskej republiky) ako aj národného – odvodeného z príslušnosti dnešných Slovákov k svojim slovanským predkom. Vych ádza sa z rozvíjania jednotlivých tém vo veľkých časových celkoch – najprv sa objasňuje feudálny štát (zahŕňajúci obdobie stredoveku aj novoveku), ktorý pozvoľna prechádza do dejín postupne budovaného občianskeho štátu v dejinách 20. storočia.

Predkladaná publikácia predstavuje výber najvýznamnejších ideových iniciatív. Zámerom zostaviteľov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk a na rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie. Učebné texty majú oboznámiť študentov práva s autentickým textom z vybraných diel, a tým prispieť ku kultivácii ich myslenia a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie.

Predkladaná publikácia zahŕňa úvodnú štúdiu, preklad a faksimile originálneho textu dobového diela uhorského „generálneho prokurátora" Jána Kitoniča – Directio methodica processus iudiciarii iuris consuetudinarii, inclyti Regni Hungariae (Metodické pokyny k súdnemu procesu podľa obyčajového práva slávneho Uhorského kráľovstva) z roku 1619. Dielo predstavuje prehľad súdobého civilného a trestného procesného práva, vystihujúci úpravu platnú primárne v 17. a 18. storočí. Toto dielo, pôvodne mienené „iba" ako praktická príručka, sa vďaka povesti, ktorú si svojou kvalitou získalo, a následne vďaka zaradeniu do oficiálnej zbierky platného práva v Uhorsku (Corpus Iuris Hungarici), stalo akoby prvou „kodifikáciou" uhorského procesného práva. Príručka bola využívaná v praxi najmä v konaniach pred Kráľovskou kúriou (resp. jej nižšou inštančnou zložkou, Kráľovskou tabuľou), ale aj pred stoličnými a cirkevnými súdmi. O jedno storočie po jej napísaní sa dokonca využila v procese s Jurajom Jánošíkom. Okrem verného obrazu dobovej praxe poskytuje aj dnešnému čitateľovi stále blízke pohľady na konkrétne problémy procesualistickej teórie a praxe vrátane úzko súvisiacej problematiky deontológie právnických profesií advokátov a sudcov. Najmä v týchto otázkach dielo ani po 400 rokoch nestratilo nič na svojej relevancii.

Ambíciou predloženej monografie je diagnostikovať post-pozitivistickú situáciu v teórii práva a v praxi aplikácie práva, a zároveň vytýčiť nový koncept post-pozitivistického právneho myslenia postaveného na ideách práva ako ? praktickej" (fronetickej) vedy. Autor sa prihovára za budovanie novo formulovanej ? preskriptívnej teórie práva " , t. j. teórie poskytujúcej praktické návody pre aplikáciu práva.