Zuzana Guldanová strana 2 z 3

Keď Warisina mama vážne ochorie, modelka okamžite zorganizuje komplikovaný prevoz pacientky z krízového Somálska do Viedne. Vybaví najlepších lekárov i operáciu a od rána do noci bdie pri jej lôžku. Matka sa po úspešnej operácii rýchlo zotavuje a Waris ju berie k sebe. Obe sa tešia, že rodina je po dlhom čase opäť spolu, no táto idyla netrvá dlho. Matka odmieta moderný západný svet a nechápe, prečo Waris nechce žiť v somálskej púšti. Dcéra naopak nerozumie, ako môže matka tak tvrdošijne zotrvávať na starých názoroch a tradičných hodnotách. Je šokovaná, keď sa dozvie, že matka stále udržiava priateľské kontakty s cigánkou, ktorá ju kedysi dávno obrezala, a päťročnému dievčatku spôsobila ukrutné bolesti a komplikácie na celý život. Priepasť medzi matkou a dcérou sa prehlbuje. Waris si bolestne uvedomuje, že láska a utrpenie sú spojené nádoby. Matka odchádza a Waris sa rozhodne, že jej svoje city a názory vyzná v dlhom liste – a zdôverí sa jej v ňom s temným tajomstvom, o ktorom dosiaľ nikto nevie.

V polovici devätnásteho storočia, len krátko po zrušení nevoľníctva v biednom Mecklenbursku, sa tamojším obyvateľom naskytne príležitosť odísť na Nový Zéland. Opačný koniec sveta dáva nádej na lepší život, za pár libier si každý môže kúpiť pôdu, kam len oko dovidí. Nadšenie postupne vystriedajú obavy. Nik netuší, čo ich vo vysnívanej krajine čaká. Medzi ľuďmi kolujú všelijaké chýry o tamojších domorodcoch. Na neistú cestu za šťastím sa vydá aj rodina Idy Langeovej. Nemeckých vysťahovalcov čaká trojmesačná plavba loďou v nedôstojných podmienkach naprieč búrlivým Atlantikom. Na čosi také neboli ani zďaleka pripravení. Na loď sa vďaka vlastnej šikovnosti dostane aj mladý nádenník Karl. To všetko len kvôli Ide, dievčine, ktorá mu nie je ľahostajná. Exotická krajina nevíta prisťahovalcov s otvorenou náručou. Ľudská zloba a prírodné živly spôsobia, že Ida a Karl musia bojovať nielen o svoju lásku, ale aj o holý život. Čas ohnivých kvetov je prvá časť dvojdielneho románu Vysnívaná krajina od medzinárodne uznávanej autorky bestsellerov Sarah Larkovej.

Malá Safa zo somálskeho slumu nemala ani tri roky, keď si zahrala v Púštnom kvete, životopisnom filme o topmodelke Waris Dirieovej. Hrôzostrašná scéna, pri ktorej dievčatku násilím urobia vyriezku, dojala k slzám milióny divákov na celom svete a rozpútala vášnivé diskusie na najvyšších politických miestach. Safa v skutočnom živote nepodstúpila potupujúce mrzačenie ženských orgánov. Jej rodičov k tomu zaviazala zmluva podpísaná pred nakrúcaním filmu. Tá zabezpečila ich dcérke školskú dochádzku aj chudobnej rodine živobytie až do dovŕšenia Safinej plnoletosti. Po rokoch sa však Waris dozvedá šokujúcu správu. Safina matka svoje rozhodnutie ľutuje. Neobrezaná sedemročná dcéra je ľuďom na posmech, rodina čelí kritike za nerešpektovanie tradície. „Nečistá“ Safa sa vraj nikdy nevydá a matka nedopustí, aby bola jej dcérka menejcenná. Waris nezaváha a odcestuje do somálskeho Džibuti, aby sa pokúsila o nemožné a Safu zachránila. V africkej púšti sú totiž povery a tradícia mocnejšie než predstavy západného sveta.

Mať priateľov, to je pekná vec. A človek na nich niekedy natrafí naozaj na veľmi nezvyčajných miestach. Martin však nie je práve nadšený, keď sa pri posteli svojej umierajúcej babičky zoznámi so stelesnenou Smrťou, ktorá má podobu mladého muža vyzbrojeného sieťkou na motýle, do ktorej chytá duše umierajúcich. Pôvodne si prišiel po dušu starej dámy, ale je nesmierne šťastný, že ho konečne niekto vidí a počuje. Spriatelia sa a zrazu sa Martinovi začne zjavovať kedykoľvek a kdekoľvek, aj v tej najnevhodnejšej chvíli... Vraj on je ten pravý, on je predurčený na to, aby prevzal jeho úrad. A Martin naozaj začne mať nadprirodzené schopnosti. Keď však spozná ženu, o ktorej tuší, že je tá pravá, musí si položiť závažnú otázku: Má vôbec zmysel žiť, milovať a túžiť po šťastí, keď sa raz všetko aj tak skončí smrťou? Nuž, ale aj nad vážnymi vecami sa treba vedieť občas zasmiať, nemyslíte?

Mladá Angličanka Sibylla Spencerová má podrezaný jazyk, čím už odohnala nejedného nápadníka. Lenže nevydatá žena v prvej polovici 19. storočia je na spoločenskom rebríčku na rovnakej priečke ako dieťa, a tak šikovná a sčítaná Sibylla prijme žiadosť o ruku od Benjamina Hopkinsa. Ten pracuje v lodiarskej spoločnosti jej otca, no k Sibylle ho neťahá len láska, má aj bočné úmysly. Manželia krátko po svadbe odchádzajú do Maroka, aby rozšírili otcovo impérium. Sibyllu fascinuje exotická kultúra – rušné bazáre plné vzrušujúcich vôní i úmorná horúčava púšte. Maroko sa rýchlo stane jej domovom, no Benjamin v Afrike trpí. Zapletie sa do nekalých kšeftov, čím ťahá na dno aj svoju manželku. Sibylla tak musí dokázať svoju silu a statočnosť, čo v časoch a v krajine, ktorá nepraje ženám, nie je vôbec jednoduché.

Nový Zéland mal byť pre nemeckých osadníkov z Meckleburska vysnívanou krajinou. Realita je však na míle vzdialená od naivných predstáv. Namiesto hospodárenia na prisľúbených pozemkoch bojujú o holé životy. Záplavy v osade im vzali aj tú biednu strechu nad hlavou, ktorú horko-ťažko nadobudli. Ida naďalej trpí v dohodnutom manželstve. Puritánska výchova jej nedovolí opustiť tyrana Ottfrieda. Hoci zákony a zvyky, ktoré platili v Nemecku, sú v tamojších pomeroch cudzie, Ida sa len veľmi ťažko vymaňuje z bigotného staroluteránskeho zmýšľania. Výchova a viera ju natoľko poznačili, že sa neodváži na rozumný krok. Jej manžel Ottfried v opitosti znásilní mladú Cat a tá otehotnie. Tehotenstvo však tají. Ida, ktorá takisto nosí pod srdcom nechcené dieťa, sa preto odhodlá na milosrdný čin. Jej milovaný Karl žije na Severnom ostrove v presvedčení, že Idu už navždy stratil. Darí sa mu a snaží sa na bývalú lásku zabudnúť. Napokon zasiahne osud a Karl sa s Idou opäť stretne. Medzi nimi však stojí neprekonateľný múr v podobe Ottfrieda a vštepených mravných zásad. Cesta za šťastím je druhý, záverečný diel napínavého románu Vysnívaná krajina inšpirovaného zachovanými historickými záznamami z osídľovania Nového Zélandu v polovici devätnásteho storočia.

V polovici devätnásteho storočia, len krátko po zrušení nevoľníctva v biednom Mecklenbursku, sa tamojším obyvateľom naskytne príležitosť odísť na Nový Zéland. Opačný koniec sveta dáva nádej na lepší život, za pár libier si každý môže kúpiť pôdu, kam len oko dovidí. Nadšenie postupne vystriedajú obavy. Nik netuší, čo ich vo vysnívanej krajine čaká. Medzi ľuďmi kolujú všelijaké chýry o tamojších domorodcoch. Na neistú cestu za šťastím sa vydá aj rodina Idy Langeovej. Nemeckých vysťahovalcov čaká trojmesačná plavba loďou v nedôstojných podmienkach naprieč búrlivým Atlantikom. Na čosi také neboli ani zďaleka pripravení. Na loď sa vďaka vlastnej šikovnosti dostane aj mladý nádenník Karl. To všetko len kvôli Ide, dievčine, ktorá mu nie je ľahostajná. Exotická krajina nevíta prisťahovalcov s otvorenou náručou. Ľudská zloba a prírodné živly spôsobia, že Ida a Karl musia bojovať nielen o svoju lásku, ale aj o holý život. Čas ohnivých kvetov je prvá časť dvojdielneho románu Vysnívaná krajina od medzinárodne uznávanej autorky bestsellerov Sarah Larkovej.

Nový Zéland mal byť pre nemeckých osadníkov z Meckleburska vysnívanou krajinou. Realita je však na míle vzdialená od naivných predstáv. Namiesto hospodárenia na prisľúbených pozemkoch bojujú o holé životy. Záplavy v osade im vzali aj tú biednu strechu nad hlavou, ktorú horko-ťažko nadobudli. Ida naďalej trpí v dohodnutom manželstve. Puritánska výchova jej nedovolí opustiť tyrana Ottfrieda. Hoci zákony a zvyky, ktoré platili v Nemecku, sú v tamojších pomeroch cudzie, Ida sa len veľmi ťažko vymaňuje z bigotného staroluteránskeho zmýšľania. Výchova a viera ju natoľko poznačili, že sa neodváži na rozumný krok. Jej manžel Ottfried v opitosti znásilní mladú Cat a tá otehotnie. Tehotenstvo však tají. Ida, ktorá takisto nosí pod srdcom nechcené dieťa, sa preto odhodlá na milosrdný čin. Jej milovaný Karl žije na Severnom ostrove v presvedčení, že Idu už navždy stratil. Darí sa mu a snaží sa na bývalú lásku zabudnúť. Napokon zasiahne osud a Karl sa s Idou opäť stretne. Medzi nimi však stojí neprekonateľný múr v podobe Ottfrieda a vštepených mravných zásad. Cesta za šťastím je druhý, záverečný diel napínavého románu Vysnívaná krajina inšpirovaného zachovanými historickými záznamami z osídľovania Nového Zélandu v polovici devätnásteho storočia.

Konrad Michaelsen má veľmi jednoduchý recept na príjemný život: stačí sa dôsledne vyhýbať všetkému negatívnemu. Ignoruje správy, nepočúva smutné pesničky, nepozerá vojnové filmy. Živí sa písaním internetových recenzií – objednávatelia mu radi zaplatia za dobré hodnotenie. Lenže Konrad si aj v súkromí zvykol všetko hodnotiť, udeľovať hviezdičky – šikovnej pokladníčke v obchode, neochotnej servírke v kaviarni... Zdrvujúcej kritike sa nevyhne ani nová triedna učiteľka jeho trinásťročnej dcéry Mathildy. Pia Flemmingová je pekná, no mladá a neskúsená, zaslúži si teda nanajvýš dve z piatich hviezdičiek. Keď sa o tom Pia náhodou dozvie, rozhodne sa, že Konrada vytrestá, hoci žiačkin otec jej je čoraz sympatickejší. V triede musí riešiť problém – decká začali šikanovať spolužiaka, ktorý je trochu iný. Pia si nevie rady, ale Konrad dostane skvelý nápad. Možno aj za päť hviezdičiek!

Keď Jürgen Todenhöfer v polovici decembra 2014 v ohrození života konečne po pašeráckych chodníčkoch prekročil hranicu zo Sýrie späť do Turecka, zbavil sa ťažkého bremena. Jeho desaťdňovej ceste po „Islamskom štáte“ predchádzal niekoľkomesačný boj cez skype o bezpečnostné záruky. Autorov kritický postoj ku „kalifátu“ IS veľmi dobre poznal, preto si bol plne vedomý obrovského rizika spojeného so svojou expedíciou, a to jednak pre nevypočítateľnosť teroristov IS a jednak pre sýrske a americké bombardovanie. Jürgen Todenhöfer sa ako publicista desiatky rokov angažuje za mier. Jeho knihy sú vášnivou obhajobou sveta, v ktorom sa konflikty nebudú riešiť zbraňami a násilím, ale politickými prostriedkami. Vždy hovoril trávou v tvár s obidvoma stranami, či už to bol sýrsky prezident Asad alebo predstavitelia Talibanu. Tentoraz svoj záujem sústredil na otázku: Nakoľko mocný a nebezpečný je „Islamský štát“ v skutočnosti? Aké šialené predstavy poháňajú jeho vodcov? Čo podnecuje ich stúpencov, aby páchali také príšerné zverstvá, nad ktorými zostáva zdravý rozum stáť a ktoré šokujú celý svet? Autor tvrdí, že bojovníci IS sú presvedčení, že svojou totalitárnou ideológiou a demonštratívnou brutalitou dokážu zmeniť svet. V Mosúle necelých 400 bojovníkov IS zahnalo na útek 25 000 irackých vojakov a policajtov vyzbrojených najmodernejšou technikou. IS za niekoľko mesiacov dobyl územie s rozlohou Veľkej Británie. Každý deň sa k nemu pridávajú noví bojovníci z celého sveta. Napriek tomu Západ stále podceňuje nebezpečenstvo, ktoré IS predstavuje pre mier na Blízkom východe a na celom svete. Doteraz nevyvinul presvedčivú politickú stratégiu.

Malá Safa zo somálskeho slumu nemala ani tri roky, keď si zahrala v Púštnom kvete, životopisnom filme o topmodelke Waris Dirieovej. Hrôzostrašná scéna, pri ktorej dievčatku násilím urobia vyriezku, dojala k slzám milióny divákov na celom svete a rozpútala vášnivé diskusie na najvyšších politických miestach. Safa v skutočnom živote nepodstúpila potupujúce mrzačenie ženských orgánov. Jej rodičov k tomu zaviazala zmluva podpísaná pred nakrúcaním filmu. Tá zabezpečila ich dcérke školskú dochádzku aj chudobnej rodine živobytie až do dovŕšenia Safinej plnoletosti. Po rokoch sa však Waris dozvedá šokujúcu správu. Safina matka svoje rozhodnutie ľutuje. Neobrezaná sedemročná dcéra je ľuďom na posmech, rodina čelí kritike za nerešpektovanie tradície. „Nečistá“ Safa sa vraj nikdy nevydá a matka nedopustí, aby bola jej dcérka menejcenná. Waris nezaváha a odcestuje do somálskeho Džibuti, aby sa pokúsila o nemožné a Safu zachránila. V africkej púšti sú totiž povery a tradícia mocnejšie než predstavy západného sveta.

Keď Warisina mama vážne ochorie, modelka okamžite zorganizuje komplikovaný prevoz pacientky z krízového Somálska do Viedne. Vybaví najlepších lekárov i operáciu a od rána do noci bdie pri jej lôžku. Matka sa po úspešnej operácii rýchlo zotavuje a Waris ju berie k sebe. Obe sa tešia, že rodina je po dlhom čase opäť spolu, no táto idyla netrvá dlho. Matka odmieta moderný západný svet a nechápe, prečo Waris nechce žiť v somálskej púšti. Dcéra naopak nerozumie, ako môže matka tak tvrdošijne zotrvávať na starých názoroch a tradičných hodnotách. Je šokovaná, keď sa dozvie, že matka stále udržiava priateľské kontakty s cigánkou, ktorá ju kedysi dávno obrezala, a päťročnému dievčatku spôsobila ukrutné bolesti a komplikácie na celý život. Priepasť medzi matkou a dcérou sa prehlbuje. Waris si bolestne uvedomuje, že láska a utrpenie sú spojené nádoby. Matka odchádza a Waris sa rozhodne, že jej svoje city a názory vyzná v dlhom liste – a zdôverí sa jej v ňom s temným tajomstvom, o ktorom dosiaľ nikto nevie.

Čo je zmyslom tvojho života? Ak aj Jonathan Grief niekedy poznal odpoveď na túto otázku, už ju dávno zabudol. Čo je zmyslom tvojho života? Pre Hannah Marxovú je to však jasné. Chce okolo seba vidieť iba dobro. Chce naplno prežívať život. Vychutnávať ho tu a teraz. A občas možno robiť celkom spontánne veci, napríklad behať naboso po lúke plnej kvetov. Lenže osud niekedy všetko, v čo veríš, spochybní... Krásny román o dvoch mužoch, jednej žene a najdôležitejších otázkach života.

Mať priateľov, to je pekná vec. A človek na nich niekedy natrafí naozaj na veľmi nezvyčajných miestach. Martin však nie je práve nadšený, keď sa pri posteli svojej umierajúcej babičky zoznámi so stelesnenou Smrťou, ktorá má podobu mladého muža vyzbrojeného sieťkou na motýle, do ktorej chytá duše umierajúcich. Pôvodne si prišiel po dušu starej dámy, ale je nesmierne šťastný, že ho konečne niekto vidí a počuje. Spriatelia sa a zrazu sa Martinovi začne zjavovať kedykoľvek a kdekoľvek, aj v tej najnevhodnejšej chvíli... Vraj on je ten pravý, on je predurčený na to, aby prevzal jeho úrad. A Martin naozaj začne mať nadprirodzené schopnosti. Keď však spozná ženu, o ktorej tuší, že je tá pravá, musí si položiť závažnú otázku: Má vôbec zmysel žiť, milovať a túžiť po šťastí, keď sa raz všetko aj tak skončí smrťou? Nuž, ale aj nad vážnymi vecami sa treba vedieť občas zasmiať, nemyslíte?

Obyvateľov pokojného pobrežného mestečka Scarborough v severnom Anglicku vystraší beštiálna vražda študentky Amy. Vyšetrovatelia sa dlho nevedia pohnúť z miesta, no potom sa stane ďalšia vražda. Prípady nemajú veľa spoločného, a tak sa ambiciózna inšpektorka Almondová zubami-nechtami drží jediného záchytného bodu – roztržky medzi blízkymi druhej zavraždenej. Netuší, že korene zla siahajú do vzdialenej minulosti aktérov. Rozuzlenie prináša dlho utajovaný prípad nešťastného dieťaťa, ktoré nik nechcel a o ktorého existencii sa nikto nemal dozvedieť. Ide o povojnový prípad nekonečnej ľudskej krutosti a egoizmu. Objavuje sa jedna falošná stopa za druhou, kým inšpektorka Almondová napokon zistí, že má do činenia s psychicky narušeným vrahom, ktorý spriada hrozné plány... Kto ho zastaví?

Corinne žije vo Švajčiarsku a usiluje sa začať nový život, ktorý by sa nespájal s jej africkým príbehom. Cestuje po svete, no všade sa jej cnie za Afrikou. Preto prijíma ponuku, aby zachytila životné príbehy najchudobnejších obyvateľov Kene a priblížila ich čitateľom. Opäť cestuje do Nairobi a stretáva sa s obyvateľmi Kibery, jedného z najväčších slumov. Keď už je v Keni, rada by sa opäť stretla aj s rodinou bývalého manžela, samburského bojovníka Lketingu. Na poslednej návšteve však svojim príbuzným sľúbila, že keď zasa príde, privedie aj Lketingovu dcéru Napirai, s ktorou pred šestnástimi rokmi za dramatických okolností od manžela utiekla. Otec a dcéra sa od tých čias nevideli. Preto Corinne túžobne očakáva dcérino rozhodnutie, že chce ísť navštíviť príbuzných do Kene. Pútavé a dojímavé príbehy ľudí zo slumu napokon aj v Napirai prebudia túžbu navštíviť krajinu, kde sa narodila. Matka s dcérou sa teda vydávajú na dobrodružnú cestu do afrického buša, kde na ne okrem širokého príbuzenstva čakajú ďalšie vzrušujúce zážitky.