Matej Hanula

Monografia sa zaoberá agrárnym politickým hnutím na Slovensku - jeho formovaním pred rokom 1918, pôsobením slovenských agrárnikov v celoštátnej agrárnej strane - jednej z najvplyvnejších politických strán medzivojnového Československa a vývojom strany do roku 1929 - ktorý sa stal medzníkom v dejinách 1. ČSR a priniesol postupné generačné výmeny vo vedení agrárnej strany.

Publikácia sa pokúša novou formou prispieť k poznaniu dejín ostro sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou jej autorského kolektívu nebolo opísať politické, ekonomické a iné spoločenské štruktúry fungujúce v spomínanom období na našom území. Zámerom sa stalo zmapovať toto obdobie prostredníctvom osudov jednotlivcov. Ambíciou však nebolo priniesť v jednotlivých kapitolách iba jednoduché biografické skeče, pri ktorých by hrozilo, že jednotlivé osobnosti by v nich boli zachytené bez širšieho spoločenského kontextu a mohli by vyznieť buď príliš pozitívne, alebo by sa ich obraz stal nekriticky negatívny. Cieľom bolo zachytiť osudy vybraných ľudí alebo skupín osôb v interakcii so spoločnosťou, v ktorej sa počas svojich životov pohybovali. Autori/ky sa preto pokúšajú vysvetliť, ako sa v jednotlivých režimoch, ktoré na Slovensku od začiatku 20. storočia až po jeho záver panovali, dokázali jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny vývoju prispôsobiť, alebo mu prípadne vzdorovať. Vďaka tejto skutočnosti má publikácia iste potenciál nájsť si cestu k odborníkom na spoločenské a humanitné vedy, ale zároveň osloviť aj širšiu slovenskú verejnosť.

Publikácia vychádza pri príležitosti životného jubilea významného slovenského historika Dušana Kováča. Jeho kolegovia a priatelia sa v nej venujú časovému obdobiu od polovice 19. storočia do prvej polovice 20. storočia, teda rokom, ktorým jubilant obetoval vo svojich výskumoch najviac energie. Texty sa dominantne sústreďujú na problém tranzície spoločnosti na Slovensku od monarchie k republike. Zahŕňa širokú škálu problémov súvisiacich s politickými zmenami a modernizáciou vrátane širších spoločenských a hospodárskych premien, ku ktorým na Slovensku dochádzalo od sklonku 19. storočia do roku 1945. Jednotlivé kapitoly si všímajú ich dopady na život spoločnosti na Slovensku a v jeho bezprostrednom okolí a snažia sa odpovedať na otázku, či tradičné historické medzníky, akými sú pre toto obdobie najmä roky 1918 a 1938, priniesli Slovensku skutočne radikálne zmeny, resp. v ktorých oblastiach boli premeny vyvolané spoločenskými zmenami najmarkantnejšie a ktorých sa dotkli iba okrajovo, či vôbec, prípadne boli dôsledkom nielen politických, ale predovšetkým hlbších modernizačných trendov naštartovaných už hlboko v 19. storočí.

Z monarchie do republiky. Spoločnosť na Slovensku od konca 19. storočia do roku 1945. Kolektívna monografia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska.