Dana Hlavatá strana 2 z 8

Na rozkvitnutej lúke posiatej kvetmi sa stretli nerozluční priatelia. Včielka Adelka, húsenica Klementínka, mucha Agneša a chrobák Teodor. To bolo radosti, keď si tí štyria postavili spoločný domček, keď sa včielka na chvíľu stala krajčírkou, keď sa húseničke Klementínke podarilo všetkých rozosmiať, ale prihodilo sa aj čosi, čo vystrašilo chrobáka Teodora. A čo mucha Agneša? Tá bola náladová, občas ju niečo nasrdilo, ba aj uraziť sa vedela, ale nakoniec všetko na smiech obrátila. Nech to bolo ako chcelo, o humorné zážitky priatelia núdzu nemali. Ba čo viac, Adelka porozprávala priateľom o živote včielok, o robotniciach, včelej kráľovnej, či trúdoch, o tom, aká je to krásna, no nesmierne náročná práca, prinášať iným úžitok. A to včielky medonosné dokážu viacerými spôsobmi. Akými? Dočítate sa v knižke.

Na rozkvitnutej lúke posiatej kvetmi sa stretli nerozluční priatelia. Včielka Adelka, húsenica Klementínka, mucha Agneša a chrobák Teodor. To bolo radosti, keď si tí štyria postavili spoločný domček, keď sa včielka na chvíľu stala krajčírkou, keď sa húseničke Klementínke podarilo všetkých rozosmiať, ale prihodilo sa aj čosi, čo vystrašilo chrobáka Teodora. A čo mucha Agneša? Tá bola náladová, občas ju niečo nasrdilo, ba aj uraziť sa vedela, ale nakoniec všetko na smiech obrátila. Nech to bolo ako chcelo, o humorné zážitky priatelia núdzu nemali. Ba čo viac, Adelka porozprávala priateľom o živote včielok, o robotniciach, včelej kráľovnej, či trúdoch, o tom, aká je to krásna, no nesmierne náročná práca, prinášať iným úžitok. A to včielky medonosné dokážu viacerými spôsobmi. Akými? Dočítate sa v knižke.

Ak Môj bracho je magor, nečudo, že dôjde k odvete a vo štvrtej časti voľného pokračovania humorných príbehov z rodín s dospievajúcimi deťmi, príde na rad aj sestra. Že ktorá? Možno aj tá vaša. V knižke je to dvanásťročná Vanda, ktorú jej deväťročný brat Kubo nenazve inak ako vzducholoď. Tí dvaja sa neustále doberajú, robia si napriek, no keď príde na lámanie chleba, dýchali by jeden za druhého aj žiabrami. Vtipné situácie v knižke Mojej sestre šibe zažívajú súrodenci v škole, na ihrisku, medzi kamarátmi, ale hlavne so starými rodičmi z otcovej i maminej strany. Babka Berta a babka Sidónia sú svojrázne a vnúčatká by zjedli od lásky, no občas dokážu byť prehnane a podľa detí hlavne zbytočne prísne. Zato dedovia Ferdinand a písali ho ako Vincenca namiesto Vincenta, si robia žarty zo všetkého. A tak nečudo, že v rodine Vandy a Kubka to len tak iskrí. Úspešnú trilógiu Našej mame hrabe, Nášmu tatovi preplo a Môj bracho je magor (kniha získala ocenenie Panta Rhei Awards v kategórii Mládežnícka kniha roka 2020) - doplní rovnako s láskou k deťom a príznačným humorným perom autorky aj štvrtý diel – Mojej sestre šibe. Komu preskakuje v skutočnosti, sa dozviete pri čítaní knižky, ktorú ilustrovala Jana Homolová.

Len ten, čo to zažil vie, že nie je jednoduché začínať nový život v štyridsiatke. V prípade rozvedenej ženy bez chlapa, so stratenými ilúziami o mužoch, bez svetielka na konci tunela. To isté si myslí aj hlavná hrdinka príbehu napísaného podľa skutočnosti netušiac, že osud jej pripraví množstvo milých, aj nepríjemných prekvapení. Aj keď sa domnieva, že jej milostný život sa skončil rozvodom, zaprisaháva sa, že už žiadnemu mužovi nenaletí, osud jej nalinajkuje niečo nečakané. Na zastávke autobusu jej muž s plešinou a pivným mozoľom namiesto brucha prišliapne sukňu pri nastupovaní do MHD a doslova ju vyzlečie pred zrakmi ostatných cestujúcich. Trápna situácia sa zmení na zoznámenie dvoch osamelých bytostí a spojí ich. Na ako dlho, ťažko povedať, pretože z dvakrát rozvedeného seladóna sa nakoniec vykľuje ktosi úplne iný, ako si hlavná hrdinka predstavovala a za akého sa vydával. Či to tí dvaja ustoja, alebo zamieša karty niekto tretí, sa dozviete z humorne ladeného príbehu partnerov, ktorí zažijú toľko, čo iní za celý život nie. A že sa občas budú smiať aj cez slzy, to azda nikoho neprekvapí, poznajúc fejtónové pero autorky.

Jestli si někdo myslí, že mateřská dovolená je jako mlsat med, krutě se mýlí. Stres od čtyř od rána, kdy dítě křičí hlady – takže to aby každá žena praskla vzteky, když se jí někdo zeptá: „A co jsi celý den dělala? Mateřská se dá zvládnout levou zadní.“ Tou pravou, přední, byste ho trefila do… holenní kosti pravé nohy. O mateřství ví své i hlavní hrdinka, která si všechno píše do deníku. Proč? Aby jednou mohla dětem dokázat, že při jejich výchově jen nepotila krev, ale zalévaly ji také slzy štěstí a nádherného mateřství plného přešlapů, humorných situací a lásky.

Kdo nemá smysl pro humor, těžce se mu zvládají nejen vážné, ale i nečekané či trapné situace. A těmi se kniha Nemožná jen tak hemží. Autorka čerpá hlavně z vlastních zkušeností, nebo ze situací, o kterých jí vyprávějí její přátelé a známí. Každému se to, co si přečte ve dvaceti sedmi příbězích podle skutečnosti, mohlo stát. A třeba vůbec ne. Takový člověk si jen tak pluje životem bez zatáček. Ale jak autorka tvrdí – musí to být nuda. Proto jí vůbec nevadí, že se na ni „průsery“ jen tak lepí, že se jí téměř s každodenní pravidelností přihodí něco, po čem se jí zaperlí pot na čele, nebo ji to rozhodí, jindy zase pobaví či rozesměje. A o humorné situace se proto s vámi ráda podělí. Tak veselé čtení!

Janka a Janko Jahodovci sú typické dvojčatá. Stále sa hádajú, ale keď ide do tuhého, dýchali by jeden za druhého. Ich dobrodružstvo sa začína hádkou pred bilbordom. Klbčia sa a doťahujú, až to rozprávková žaba z plagátu nevydrží, vystrčí jazyk a oboch ich prehltne! A čo sa s nimi stane? Ocitnú sa v krajine fantázie, kde zažívajú mnoho neuveriteľných situácií – a veru nie len vtipných. Janka a Janko sa nestačia čudovať a želajú si, aby sa ich výlet nikdy neskončil. V novom svete stretávajú hovoriace zvieratká, plávajú na veľrybe, spia v šteklivých ponožkách či pomáhajú chobotnici. Aj keď si všetko užívajú plnými dúškami, napokon príde chvíľa, keď zatúžia po domove. Splní sa ich prianie a uvidia opäť svojich rodičov?

Janka a Janko Jahodovci sú typické dvojčatá. Stále sa hádajú, ale keď ide do tuhého, dýchali by jeden za druhého. Ich dobrodružstvo sa začína hádkou pred bilbordom. Klbčia sa a doťahujú, až to rozprávková žaba z plagátu nevydrží, vystrčí jazyk a oboch ich prehltne! A čo sa s nimi stane? Ocitnú sa v krajine fantázie, kde zažívajú mnoho neuveriteľných situácií – a veru nie len vtipných. Janka a Janko sa nestačia čudovať a želajú si, aby sa ich výlet nikdy neskončil. V novom svete stretávajú hovoriace zvieratká, plávajú na veľrybe, spia v šteklivých ponožkách či pomáhajú chobotnici. Aj keď si všetko užívajú plnými dúškami, napokon príde chvíľa, keď zatúžia po domove. Splní sa ich prianie a uvidia opäť svojich rodičov?

Chýr o vyšetrovacích metódach a prevratných úspechoch detektíva tchora Hektora pri odhaľovaní zločinov sa rozletel do celého sveta. Nečudo, že si ho pozvali na africký kontinent, kde sa diali naozaj čudné veci. Aby nebol na všetko sám, pri riešení prípadov mu pomáhal nový asistent hroch Prďoch. Že mu bol nápomocný, o tom niet pochýb. Keby nebolo tohto zavalitého tvora na krátkych nohách, ktorému ani v strese nič neuniklo, iba prdíky, Hektor by nevyriešil také náročné úlohy, akými boli prípad horiacej savany, uneseného pštrosieho vajca, zjedenej dúhy, prepadu nosorožca hrubokožca, nevrlého slona, ukradnutého prsteňa, zmiznutých zubov, straty pamäti, otravy starého leva či hmýriaceho sa vreca. To, ako náš neomylný detektív tieto záhady rozlúskol, sa dozviete v knižke plnej napätia, ale aj humorných situácií.

Malé červené autíčko netúžilo po inom, len byť ako ostatné autá. Veľké, silné a rýchle. Cítilo sa byť odstrkované, nepovšimnuté a rozhodne nemalo toľko kamarátov ako autá, s ktorými sa stretávalo na cestách, na križovatkách, v garáži, či na parkoviskách. Našli sa aj také, ktoré sa mu posmievali. Malé červené autíčko bolo smutné, ronilo olejové slzy a hanbilo sa za seba. Netušilo, že sa mu raz splní sen - stať sa takým veľkým červeným autom, ktoré je vidieť už z diaľky. Aj keď sa spočiatku tešilo, že je odrazu obrovské a rýchle, čoskoro oľutovalo, že nie je tým, čím bývalo. Aj keď by sa možno niekomu zdalo, že si stále čosi vymýšľa, že je večne nespokojné, nie je to celkom pravda. Že prečo? Príbehy malého červeného autíčka, čo chcelo veľkým byť, vám dajú odpoveď.

Ak si niekto myslí, že materská dovolenka je med lízať, kruto sa mýli. Stres od štvrtej rána, kedy dieťa kričí od hladu, a to jednu ženu môže rozdrapiť, keď sa jej niekto spýta: A čo si celý deň robila? Materská sa dá zvládnuť ľavou zadnou. Tou pravou, prednou, by ste mu zasiahli... píšťalu pravej nohy. O materstve vie svoje aj hlavná hrdinka, ktorá si všetko píše do denníka. Prečo? Aby raz deťom mohla dokázať, že nepotila len krv pri ich výchove, ale zalievali ju aj slzy šťastia a nádherného materstva plného prešľapov, humorných situácií a lásky.

„No ale vraťme se k mojí tchýni. Pijavici. Pijavici v sukni. Když tchýně vyrostla, byla silná jako kobra. Jedním hltem dokázala spořádat krávu, kterou pásli na záhumenku. To mi věř. Mě by nikdo nepřesvědčil, že to bylo děvčátko s ručičkama tenkýma jako drátky, které stálo v koutě, dokud ho neposlali klečet na hrách. Moje tchýně se stala dospělou pijavicí jen proto, aby mohla povít mého muže, svého syna Alfonze. A víš, že vzešel z nemanželského svazku? Alfonzův otec zmizel dřív, než by ho zhltla i s naslouchátkem, nebo jak se tomu nadává, naslouchacím přístrojem v uchu. On musel být hluchý, to mi věř. Z toho jejího nakřáplého hlasu chcípaly i kytky v květináči. Abych ti to ale vykreslila ještě obrazněji. Matka mého muže se natolik upnula na toho svého jedináčka, až z něj vychovala malou přísavku. Jenže to jsem já netušila. Řekni, ty jsi věděla, že tvůj muž je prevít, když sis ho brala?“ Někdy je to s těmi muži na mrtvici, je slyšet z úst žen, které pomlouvají své partnery v kavárně, v autobuse, v obchodních centrech, kdy jsou ověšené nákupními taškami jako hrozny obsypané bobulemi. Ale ani muži za nimi nezaostávají. Ti sice o něco méně, ale i tak přetřásají situaci doma, kdy od nich chce manželka nebo partnerka nesplnitelné věci, a pokud nechtějí, aby přišli o vlasy a o nervy, udělají, co jim na očích vidí. Ať mají od ženských pokoj, ať nehoří střecha rodinného domu, tak raději přikládají do krbu, aby se rodina víc semkla. Jednoduše řečeno, ženy přemýšlejí jinak, než muži, také jinak jednají, čímž vznikají různé situace. Kniha Pijavice v sukni není jen o vlezlé tchýni, ale i o tom, jak se dá bezbolestně vybřednout z neřešitelné situace a přitom si zachovat nejen dekorum, ale i úsměv na tváři. V příbězích ze života se budete dobře bavit a o dobrou náladu se vám postará víc než dvě desítky humorně laděných příběhů. O vás. Anebo o nás? Jasně že o nás všech. Protože každý z nás touží po jednom: po harmonickém vztahu se svým milovaným partnerem, kterého byste jeden den utopili ve lžičce octa, ale druhý den byste ho nosili na rukou.

Tchor Hektor si otvoril detektívnu kanceláriu. Bol bystrý, v hlave mu to pálilo ako v elektrárni, uvažoval logicky, tak prečo by nemal odhaľovať zločiny? Niektorí sa, ako sám vravel, nedokážu vpratať do kože, treba im preto pomôcť zazipsovať sa do nej. Tých, ktorí náročky ubližujú iným, by mal predsa stihnúť zaslúžený trest! A tak sa tchor Hektor dal do odhaľovania trestných činov. Na pomoc si vzal prasiatko menom Alfonz Klobása. Hektorov asistent síce občas niečo popletie, ale pri vyšetrovaní je detektívovou pravou labkou. Podarí sa im vyriešiť skutočne zložité záhady, napríklad prípad bezočivého vydierača, zapáchajúceho páchateľa, slizkej ryby, smradľavej ponožky a veľa ďalších.

Vynesieš, prosím ťa, za mňa smeti, Mirka? – spýta sa ma bracho, – ja musím bežať za... idem na rande. Ale našim o tom nehovor. Pozerám ako blázon. Po prvé preto, že sa mi môj bracho zdôveril a nebojí sa, že to vyklábosím našim, a po druhé, on ma o čosi prosí. Nežiada, ani mi to neprikazuje. – Kto je tá nešťastnica? – spýtam sa ho. – Vynesieš smeti a poviem ti. – Prečo ich nevynesieš sám? – Lebo by som to nestihol. A na prvé rande nemôžem meškať. Sandra neznáša... – bracho sa schytí za ústa. Neskoro. Už to zo seba vysotil. – Tak Sandra? To je tá ryšavá baba s vlasmi po pás? Z vašej triedy! – Do kelu! Mirko skriví ústa. Vyhrala som.

Lúky, lesy aj stráne sú domovom obrovského množstva rastliniek. Niektoré majú liečivé účinky, iné očaria svojou krásou, ale nájde sa medzi nimi aj burina. Spoločne vytvárajú obrovské pestrofarebné koberce, na ktorých doslova tancujú včielky. V tejto rozprávkovej knižke vám predstavíme dvadsať rastliniek. O každej z nich sa dozviete aj niekoľko prekvapujúcich zaujímavostí.

Lúky, lesy aj stráne sú domovom obrovského množstva rastliniek. Niektoré majú liečivé účinky, iné očaria svojou krásou, ale nájde sa medzi nimi aj burina. Spoločne vytvárajú obrovské pestrofarebné koberce, na ktorých doslova tancujú včielky. V tejto rozprávkovej knižke vám predstavíme dvadsať rastliniek. O každej z nich sa dozviete aj niekoľko prekvapujúcich zaujímavostí.