Dana Hlavatá strana 4 z 8

Niekedy sa správame čudne. Robíme veci, za ktoré sa neskôr neraz hanbíme. Dôležité je, aby sme sa zo svojich chýb poučili, hoci jednoduchšie a menej bolestivé by bolo vziať si ponaučenie z chýb iných. Na druhej strane je prirodzené, že sa dopúšťame omylov, veď sme „len“ ľudia. Každý človek je jedinečný, ale zároveň má právo aj na omyly. Keďže máme rozdielne povahy, na tú istú situáciu reagujeme odlišne. Podstatné však je, aby sme si porozumeli, aby sme sa usilovali chápať tých druhých. Nastavujeme si tým zrkadlo, učíme sa na seba pozerať, aj keď nie sme dokonalí.

Nečakané stretnutia ľudí, ktorí si mysleli, že im osud už nikdy neskríži cestu; nesplnené sny, ktoré dostanú konkrétnu podobu vďaka náhode; odpustenie tomu, kto spôsobil rodine obrovskú traumu a kto si po rokoch dokáže priznať vlastné chyby, ale aj príbeh človeka, ktorý je presvedčený o tom, že ho život predurčil byť čímsi viac ako ostatní. Šesť príbehov ľudí, ktorí sa ocitli na životnej križovatke, dokázali sa vcítiť do kože tých, ktorým ublížili a teraz sami potrebujú pomoc. Príbehy napísané podľa skutočnosti, osudy mužov a žien, ktorí dokázali rokmi, skúsenosťami, pochopením tých druhých, či ranami osudu zmeniť svoje priority v živote.

Nečakané stretnutia ľudí, ktorí si mysleli, že im osud už nikdy neskríži cestu; nesplnené sny, ktoré dostanú konkrétnu podobu vďaka náhode; odpustenie tomu, kto spôsobil rodine obrovskú traumu a kto si po rokoch dokáže priznať vlastné chyby, ale aj príbeh človeka, ktorý je presvedčený o tom, že ho život predurčil byť čímsi viac ako ostatní. Šesť príbehov ľudí, ktorí sa ocitli na životnej križovatke, dokázali sa vcítiť do kože tých, ktorým ublížili a teraz sami potrebujú pomoc. Príbehy napísané podľa skutočnosti, osudy mužov a žien, ktorí dokázali rokmi, skúsenosťami, pochopením tých druhých, či ranami osudu zmeniť svoje priority v živote.

Nora prežila množstvo sklamaní nielen vo vzťahu s bývalým manželom, ale aj s partnerom, ktorý jej skrížil cestu tak nečakane, ako nečakane sa po rokoch zjavila pri dverách domu jej matka. Tá sa o ňu roky nezaujímala a aj keď sa objavila na scéne takmer súbežne s Milanom, Noriným novým milencom, ani na um jej nezišlo, že by tí dvaja boli spriahnutí a podlo sa snažili pripraviť ju nielen o majetok, ale aj o život.   Zavolal si mi tri či štyri hodiny po tom, ako si sa s ňou vyspal. Povedz mi, išli ste do nejakého hotela alebo ste to robili niekde v lese? Nehovor, že za bieleho dňa v aute! – Nora, prosím ťa. – Nič mi nehovor! Nebudem počúvať tvoje hlúpe reči o tom, že si s ňou nič nemal, že si vôbec nemal v úmysle dostať ju do postele a ani ona sa o teba nepokúšala, keď si jej mohol byť pomaly otcom. Aký bol medzi vami rozdiel? Šestnásť, sedemnásť rokov? Je mi z teba zle! – Nora klesla na stoličku a znovu sa rozplakala. Už sa vôbec nesnažila ovládať. No a čo, pustí ventil svojmu hnevu. Prečo by ho mala dusiť v sebe? Pre čo a pre koho sa má ovládať. Igor sa ani nepohol. Prehovoril, až keď Leon znovu pricupkal do kuchyne a s nádejou pozrel do misky, či sa v nej niečo nezmenilo. Nespokojne zodvihol hlavu, akoby Nore čosi vyčítal, no ona si ho nevšímala. Leon podišiel k Igorovi. Zobral si ho na ruky a znovu si ho položil na kolená.

Marián Kvetan je chlap na zabitie. Hneď niekoľko ľudí má dôvod zniesť ho zo sveta. Manželka, ktorú podvádza a vydeľuje peniazmi, ohrdnutá milenka, ktorá je životnou láskou jeho obchodného partnera, jediný syn, ku ktorému sa správa, akoby ani nebol jeho. Podozrivá je aj nádejná nevesta. Dôvodov na zabitie je aspoň toľko, koľko hlavných postáv krúži okolo obete... Ale kto je skutočný vrah? Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet s humorom. Poručík Hrabko skúmavo nadvihol obrvy a zahľadel sa na mladíka, ktorý bol zjavne vyspelejší ako jeho rovesníci. Súvisí to s prežitým, napadlo mu. Nebol ďaleko od pravdy a vedel to. Richard Kvetan sa tvári, akoby svet bol pre neho gombička, akoby sa ho nič bytostne netýkalo. Je to len póza alebo sa za tým skrýva čosi iné? Má dosť času, aby to zistil. – A čo vy? K vám sa ako správal? Richard Kvetan si krátko odfrkol. Naklonil sa dopredu, vystrel nohy, no vzápätí nato si ich pokrčil v kolenách a oprel sa o operadlo. – ... pch... v jeho prípade platí žiadny foter, lepší foter.

Príbeh mladej ženy, ktorá si po rozvode hľadá svoje miesto v živote. Stretáva sa s mužom, o ktorom je presvedčená, že zapláta dieru v jej utrápenej duši. Príchodom jej matky, o ktorej nepočula celé roky, sa všetko zmení. V jej živote sa začínajú diať veci, z ktorých naskakujú zimomriavky, objavuje sa niekto, kto sa ju snaží pripraviť o zdravý rozum a ešte o čosi viac. Kniha plná napätia, nečakaných zvratov a situácií, ktoré nie sú všedné, ale sú skutočné. Voľné pokračovanie románu vyjde na jeseň. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet cez prizmu humoru. Nora si sadla vedľa Milana. Odrazu cítila potrebu dotknúť sa ho. Položila si dlaň na jeho ruku posiatu hrubými žilami a uvedomila si, že takú má aj Maroš. Rýchlo ju odtiahla. Milan sa na ňu spýtavo pozrel. – Čo je? Spravil som ešte niečo? – Áno. Zatajil si mi, že máš so ženou... bývalou manželkou dcéru. Kde je? – Nemali sme spolu dcéru. – Tak s kým ju potom máš? Keby nebola tvoja, nenosíš fotku cudzieho dieťaťa. – Nenosím ju. Ty si ju našla. Vyhrabala si ju a... – Máš pravdu, – pritakala Nora a keď ju Milan objal, nebránila sa, – kto je potom to dieťa?

Písmená abecedy sa hašterili, ktoré z nich je dôležitejšie. Knižka už mala škriepok plné zuby, nuž sa ich striasla. Doslova a do písmena. Zatriasla sa a prevrátila sa, a tak z nej milé písmenká povypadávali. Do knižky sa mohli vrátiť až vtedy, keď každé z nich vymyslelo rozprávku na svoje písmenko. Že boli šťastné ako vrecko blšiek, azda netreba hovoriť. Navyše si aj uvedomili, že nedokážu byť jedno bez druhého.

Ten, kto má zmysel pre humor, tomu sa aj zdanlivo neriešiteľné situácie podarí prekonať. Možno nie vždy, možno s odretými ušami a možno ani nie k úplnej spokojnosti, ale aj to stačí. Optimistický pohľad autorky na život, ktorá síce nezľahčuje životné problémy svoje a aj druhých, no svojím prístupom k nim ich pomáha rozlúsknuť a vytiahnuť z nich všetko to pozitívne. A na prospech toho, kto si myslí, že jeho starosti sú najväčšími na svete. Núti človeka nielen sa zamyslieť, ale sa aj zasmiať. A to je dobre. Pretože úsmevu, dobrej nálady a smiechu nie je nikdy dosť.

Príbehy nepíšu len spisovatelia, ale predovšetkým sám život. Smutné, príjemné, dych vyrážajúce, podnetné, humorné také, ktoré čitateľa niekedy donútia k slzám. Slzy od smiechu, ale aj od dojatia sú prejavom emócie. A takými, ktoré ich dokážu vyvolať, sú aj štyri príbehy s názvami Kreatúra, Kyslé uhorky, Robím si čo chcem, Všetko je zabudnuté, ktoré sa niekomu naozaj stali a spisovateľke ich vyrozprávali. Sú to príbehy plné nečakaných zvratov, lásky, nenávisti, nepochopenia tých druhých, životných prehier, ale aj drobných víťazstiev, pri ktorých si človek uvedomí, čo má pre neho v živote zmysel.

Broňa ztratila hlavu. A stejně tak ztratila i soudnost, kvůli které nevidí, co se kolem ní děje, do jakého nebezpečí se dostala. Bezhlavě se zamilovala do Slávka, která je patologický lhář. Ten z ní mazaně tahá nejen rozumy, ale i peníze. Hraje to na víc stran. Broňa si nesundá růžové brýle ani tehdy, když se na scéně objeví žena, o které Slávek tvrdí, že je už dávno mrtvá. Sama se tak ocitne ve smrtelném nebezpečí.

Príbehy nepíšu len spisovatelia, ale predovšetkým sám život. Smutné, príjemné, dych vyrážajúce, podnetné, humorné také, ktoré čitateľa niekedy donútia k slzám. Slzy od smiechu, ale aj od dojatia sú prejavom emócie. A takými, ktoré ich dokážu vyvolať, sú aj štyri príbehy s názvami Kreatúra, Kyslé uhorky, Robím si čo chcem, Všetko je zabudnuté, ktoré sa niekomu naozaj stali a spisovateľke ich vyrozprávali. Sú to príbehy plné nečakaných zvratov, lásky, nenávisti, nepochopenia tých druhých, životných prehier, ale aj drobných víťazstiev, pri ktorých si človek uvedomí, čo má pre neho v živote zmysel.

Nesnesitelná ženská, která pije krev nejen manželovi a celé rodině, ale i sousedům v domě, je pro mnohé otravnou mrchou i persona non grata. Dokáže někomu z nich lézt vtíravá, pomlouvačná a zlomyslná ženská v letech tak na nervy a být pro někoho natolik nebezpečná, že ji smete bez mrknutí oka ze světa triviálním způsobem? Otázkou pro dvojici vyšetřovatelů je, kdo této ženě sáhl na život a kdo to udělal s vědomím, že se nic hrozného nestalo - jenom je na světě o jednu mrchu méně.

Vo zvieracej ríši sa dejú mnohé veselé, ale aj vážne veci. Rovnako ako v živote ľudí. Zažívame smutné, vtipné, zaujímavé i zdanlivo neriešiteľné situácie, ktoré každý z nás vníma inak. Príbehy o zvieratkách sú vlastne príbehmi ľudí. Poukazujú na naše nedostatky, učia nás, ako sa máme správať nielen k iným, ale aj k sebe, vážiť si jeden druhého a pochopiť, že na svete sme aj preto, aby sme si navzájom pomáhali a aby sme rodičom i starým rodičom dokázali vrátiť lásku, s ktorou nás vychovávali.

Vo zvieracej ríši sa dejú mnohé veselé, ale aj vážne veci. Rovnako ako v živote ľudí. Zažívame smutné, vtipné, zaujímavé i zdanlivo neriešiteľné situácie, ktoré každý z nás vníma inak. Príbehy o zvieratkách sú vlastne príbehmi ľudí. Poukazujú na naše nedostatky, učia nás, ako sa máme správať nielen k iným, ale aj k sebe, vážiť si jeden druhého a pochopiť, že na svete sme aj preto, aby sme si navzájom pomáhali a aby sme rodičom i starým rodičom dokázali vrátiť lásku, s ktorou nás vychovávali.

Určite nechcete, aby si o vás niekto pomyslel alebo aby povedal nahlas, že nie ste slušne vychovaní. Že sa neviete správať v škole, v divadle, v prírode či na plavárni. A že netušíte, čo je úcta k starým a chorým. Že vy takí nie ste? Že zásady slušného správania ovládate, aj keď nie do poslednej bodky? V tom prípade si zaslúžite pochvalu. No sú medzi nami aj takí, ako napríklad mačka Berta von der Mňaaau a pes Oskar, ktorí nemajú ani potuchy o tom, čo sa sluší a čo nie. Sú blázniví, nevychovaní a občas aj drzí. Nie div, že sa im potom prihodia veci, z ktorých im stoja uši, trepú sa chvostíky a trasu kožúšky. Ak sa chcete dozvedieť, čo prežili, prečítajte si veselé a poučné rozprávky a vďaka nim budete vedieť, ako sa treba správať k druhým aj k sebe.

Ten, kto má zmysel pre humor, tomu sa aj zdanlivo neriešiteľné situácie podarí prekonať. Možno nie vždy, možno s odretými ušami a možno ani nie k úplnej spokojnosti, ale aj to stačí. Optimistický pohľad autorky na život, ktorá síce nezľahčuje životné problémy svoje a aj druhých, no svojím prístupom k nim ich pomáha rozlúsknuť a vytiahnuť z nich všetko to pozitívne. A na prospech toho, kto si myslí, že jeho starosti sú najväčšími na svete. Núti človeka nielen sa zamyslieť, ale sa aj zasmiať. A to je dobre. Pretože úsmevu, dobrej nálady a smiechu nie je nikdy dosť.