Dana Hlavatá strana 3 z 6

Milé deti! Vydajte sa po stopách dúhového dáždnika, ktorý sa priplietol do cesty viacerým zvieratkám. Zažili s ním veľa zábavy a mnohým z nich pomohol v núdzi. Dozviete sa, ako sa na ňom kuriatka povozili ako na kolotoči, ako vystrašil nezbedného zajačika či ako zachránil myšky pred kocúrmi .

37 príbehov vyrozprávaných ľuďmi, ktorí ich zažili na vlastnej koži, alebo sa ich bytostne dotkli. Sú prepletené paragrafmi a z niektorých aj mrazí. Je až neskutočné, akí dokážeme byť k sebe krutí, ako niektorými lomcuje zloba, závisť ba až nenávisť a pomstychtivosť. Tá ich doženie k spáchaniu trestného činu. Aj tomu najťažšiemu. Príbehy s kriminálnou zápletkou vám nedovolia knihu odložiť, kým ju nedočítate.

Kto nemá zmysel pre humor, ťažko sa mu zvládajú nielen vážne, ale aj nečakané a trápne situácie. A tými sa knižka Nemožná len tak hemží. Autorka čerpá hlavne z vlastných skúseností alebo zo situácií, ktoré jej vyrozprávajú jej priatelia a známi. Každému sa to, čo si prečíta v dvadsiatich siedmich príbehoch podľa skutočnosti, mohlo stať. A možno vôbec nie. Taký človek si len tak pláva životom bez zákrut. Ale ako tvrdí autorka, musí to byť nuda. Preto jej vôbec neprekáža, že sa na ňu " priesery" len tak lepia, že sa jej s takmer každodennou pravidelnosťou pritrafí niečo, čo jej vyrazí pot na čelo, alebo ju rozhádže, inokedy pobaví, rozosmeje. A o humorné situácie sa preto s vami rada podelí. Tak veselé čítanie!

Sestry Lujza a Dorotka by niekedy svojich prehnane starostlivých rodičov, ktorí neustále do všetkého strkajú nos a nedajú im dýchať, najradšej poslali na opustený ostrov. Kto by sa však o ne staral? Kto by ich kŕmil, chystal im desiatu, pral im, nakupoval oblečenie a kontroloval úlohy do školy? Ani vo sne by im nenapadlo, že sa im ich predstava naplní. Teda len na päťdesiat percent. Mamina odchádza na dlhší čas a o dve sestry sa stará ocko. Aby si to uľahčil, lebo ako sám vraví, má roboty do zbláznenia, hodí ich na krk starým rodičom. S tými je zábava, nie sú takí precitlivení ako rodičia. O tom sú presvedčené len do okamihu, kedy začnú špicľovať a podozrievať svojho otca. Bodaj by nie, keď zistia, že sa stretáva s niekým, kto nosí sukňu. Od strachu, zlosti a obáv sestry vystrájajú, ako sa vraví, psie kúsky. Že sú plné humorných situácií, o tom naozaj nemusíte pochybovať.

Niekedy je to s tými mužmi na porazenie, počuť občas z úst žien, ktoré "oklepávajú" svojich partnerov v kaviarni, v autobuse, v obchodných centrách, kedy sú ovešané nákupnými taškami ako hrozná obsypané bobuľami. Ale ani muži za nimi nezaostávajú. Tí síce o čosi menej, no ja tak občas pretriasajú situáciu doma, kedy chce od nich manželka či partnerka nesplniteľné veci a ak nechcú, aby prišli o vlasy a nervy, urobia, čo im vidia na očiach. Nech majú od žien pokoj, nech nehorí strecha rodinného domu, radšej prikladajú do kozubu, aby sa rodina viac zomkla. Jednoducho povedané, ženy rozmýšľajú inak ako muži, aj inak konajú, čím vznikajú rôzne situácie. Vážne, ale aj veselé. Knižka Pijavica v sukni nie je len o vtieravej svokre, ale aj o tom, ako sa dá bezbolestne vybŕdnuť z neriešiteľnej situácie, a pritom si zachovať nielen dekórum, ale aj úsmev na tvári. V príbehoch zo života sa budete dobre baviť a o dobrú náladu sa vám postarajú viac ako tri desiatky humorne ladených príbehov. O vás. Alebo o nás? Jasné, o nás všetkých. Lebo každý z nás túži po jednom. Po harmonickom vzťahu so svojim milovaným partnerom, ktorého by ste v jeden deň utopili v lyžičke octu, no v druhý by ste ho nosili na rukách.

V Mrakožrútove žili troj-, štvor-, šesť- i sedemhlavé draky, ktorých hrubá koža hýrila všetkými farbami. Lietali po svete a všade robili neplechu. Vystrájali, strpčovali ľuďom život a ešte ich za to vládca všetkých drakov Mrakožrút aj pochválil. Len jediný, trojhlavý drak Horiburt, bol dobrák od kosti. Pravda, bol i trochu lenivý, len by vylihoval v jaskyni a nič nerobil. Mrakožrúta to raz tak nahnevalo, že ho vyhnal z dračej ríše, aby sa naučil páchať zlo a našiel preňho dračie srdce. Čo mal neborák Horiburt robiť? Opustil svoj útulný domov, aby svojmu vládcovi vyhovel. Na svojich potulkách navštívil rozmanité kúty Slovenska s názvami, o ktorých ste možno ani nechyrovali. Kde všade ho bolo možné vidieť, počuť, ba čo viac, aj cítiť? To sa už dozviete z tejto zábavnej i poučnej knižky.

V lese i na lúke šantia víly. V nadýchaných šatôčkach a v sukienkach s kvetinovými venčekmi vo vlasoch tancujú, spievajú a zabávajú sa. Ich zvonivý smiech sa rozlieha po celej rozprávkovej ríši. Deň čo deň zažívajú rozličné veselé príhody, no občas im ktosi alebo čosi skriví úsmev na tvári. Či už je to zlovestný Kvakomoržrút, alebo škriatok Škero, víly sa nedajú a zabojujú nielen za seba, ale aj za iných, aby sa všetko zlé na dobré obrátilo. Závisť a neprajnosť totiž nemajú v ríši víl miesto. Ba naopak. Víly sa usilujú pomôcť každému, kto pomoc potrebuje. A čo šľahačková víla? Má taký maškrtný jazýček, že je schopná zjesť všetko sladké. Aj to, čo jej nepatrí. Ak sa chcete dozvedieť, čo prežili, prečítajte si veselé a poučne rozprávky a vďaka nim budete vedieť, ako sa treba správať k druhým aj k sebe.

Ktorá žena by si neželala mať manžela, ktorý by pre ňu zostal maškrtou od chvíle, keď mu povedala svoje áno, až do konca života. Viera, vekom sa blížiaca k abrahámovinám, by za svojho muža Milana dala život. Do okamihu, keď jej najlepšia priateľka Alena prezradí indície naznačujúce, že jej je neverný. Radí Viere, aby sa bezhlavo nerozvádzala, kým si sama nenájde novú lásku. Nahovorí ju, aby si hľadala známosť na inzerát. Viera sa stretáva s mužmi rôzneho veku a charakteru, z čoho vzídu komické a nielen komické situácie. Autorka s nadhľadom a vtipne načrtáva vnútorný svet ženy pred päťdesiatkou, ktorú hlboko raní domnelá nevera životného druha. Nemenej úsmevne a mierne ironicky portrétuje mužské postavy v literárnej freske, ktorá je veľmi čítavá a vieryhodná.

Broňa ztratila hlavu. A stejně tak ztratila i soudnost, kvůli které nevidí, co se kolem ní děje, do jakého nebezpečí se dostala. Bezhlavě se zamilovala do Slávka, která je patologický lhář. Ten z ní mazaně tahá nejen rozumy, ale i peníze. Hraje to na víc stran. Broňa si nesundá růžové brýle ani tehdy, když se na scéně objeví žena, o které Slávek tvrdí, že je už dávno mrtvá. Sama se tak ocitne ve smrtelném nebezpečí.

Vynesieš, prosím ťa, za mňa smeti, Mirka? – spýta sa ma bracho, – ja musím bežať za... idem na rande. Ale našim o tom nehovor. Pozerám ako blázon. Po prvé preto, že sa mi môj bracho zdôveril a nebojí sa, že to vyklábosím našim, a po druhé, on ma o čosi prosí. Nežiada, ani mi to neprikazuje. – Kto je tá nešťastnica? – spýtam sa ho. – Vynesieš smeti a poviem ti. – Prečo ich nevynesieš sám? – Lebo by som to nestihol. A na prvé rande nemôžem meškať. Sandra neznáša... – bracho sa schytí za ústa. Neskoro. Už to zo seba vysotil. – Tak Sandra? To je tá ryšavá baba s vlasmi po pás? Z vašej triedy! – Do kelu! Mirko skriví ústa. Vyhrala som.

Tchor Hektor si otvoril detektívnu kanceláriu. Bol bystrý, v hlave mu to pálilo ako v elektrárni, uvažoval logicky, tak prečo by nemal odhaľovať zločiny? Niektorí sa, ako sám vravel, nedokážu vpratať do kože, treba im preto pomôcť zazipsovať sa do nej. Tých, ktorí náročky ubližujú iným, by mal predsa stihnúť zaslúžený trest! A tak sa tchor Hektor dal do odhaľovania trestných činov. Na pomoc si vzal prasiatko menom Alfonz Klobása. Hektorov asistent síce občas niečo popletie, ale pri vyšetrovaní je detektívovou pravou labkou. Podarí sa im vyriešiť skutočne zložité záhady, napríklad prípad bezočivého vydierača, zapáchajúceho páchateľa, slizkej ryby, smradľavej ponožky a veľa ďalších.

„No ale vraťme se k mojí tchýni. Pijavici. Pijavici v sukni. Když tchýně vyrostla, byla silná jako kobra. Jedním hltem dokázala spořádat krávu, kterou pásli na záhumenku. To mi věř. Mě by nikdo nepřesvědčil, že to bylo děvčátko s ručičkama tenkýma jako drátky, které stálo v koutě, dokud ho neposlali klečet na hrách. Moje tchýně se stala dospělou pijavicí jen proto, aby mohla povít mého muže, svého syna Alfonze. A víš, že vzešel z nemanželského svazku? Alfonzův otec zmizel dřív, než by ho zhltla i s naslouchátkem, nebo jak se tomu nadává, naslouchacím přístrojem v uchu. On musel být hluchý, to mi věř. Z toho jejího nakřáplého hlasu chcípaly i kytky v květináči. Abych ti to ale vykreslila ještě obrazněji. Matka mého muže se natolik upnula na toho svého jedináčka, až z něj vychovala malou přísavku. Jenže to jsem já netušila. Řekni, ty jsi věděla, že tvůj muž je prevít, když sis ho brala?“ Někdy je to s těmi muži na mrtvici, je slyšet z úst žen, které pomlouvají své partnery v kavárně, v autobuse, v obchodních centrech, kdy jsou ověšené nákupními taškami jako hrozny obsypané bobulemi. Ale ani muži za nimi nezaostávají. Ti sice o něco méně, ale i tak přetřásají situaci doma, kdy od nich chce manželka nebo partnerka nesplnitelné věci, a pokud nechtějí, aby přišli o vlasy a o nervy, udělají, co jim na očích vidí. Ať mají od ženských pokoj, ať nehoří střecha rodinného domu, tak raději přikládají do krbu, aby se rodina víc semkla. Jednoduše řečeno, ženy přemýšlejí jinak, než muži, také jinak jednají, čímž vznikají různé situace. Kniha Pijavice v sukni není jen o vlezlé tchýni, ale i o tom, jak se dá bezbolestně vybřednout z neřešitelné situace a přitom si zachovat nejen dekorum, ale i úsměv na tváři. V příbězích ze života se budete dobře bavit a o dobrou náladu se vám postará víc než dvě desítky humorně laděných příběhů. O vás. Anebo o nás? Jasně že o nás všech. Protože každý z nás touží po jednom: po harmonickém vztahu se svým milovaným partnerem, kterého byste jeden den utopili ve lžičce octa, ale druhý den byste ho nosili na rukou.

Ak si niekto myslí, že materská dovolenka je med lízať, kruto sa mýli. Stres od štvrtej rána, kedy dieťa kričí od hladu, a to jednu ženu môže rozdrapiť, keď sa jej niekto spýta: A čo si celý deň robila? Materská sa dá zvládnuť ľavou zadnou. Tou pravou, prednou, by ste mu zasiahli... píšťalu pravej nohy. O materstve vie svoje aj hlavná hrdinka, ktorá si všetko píše do denníka. Prečo? Aby raz deťom mohla dokázať, že nepotila len krv pri ich výchove, ale zalievali ju aj slzy šťastia a nádherného materstva plného prešľapov, humorných situácií a lásky.

Malé červené autíčko netúžilo po inom, len byť ako ostatné autá. Veľké, silné a rýchle. Cítilo sa byť odstrkované, nepovšimnuté a rozhodne nemalo toľko kamarátov ako autá, s ktorými sa stretávalo na cestách, na križovatkách, v garáži, či na parkoviskách. Našli sa aj také, ktoré sa mu posmievali. Malé červené autíčko bolo smutné, ronilo olejové slzy a hanbilo sa za seba. Netušilo, že sa mu raz splní sen - stať sa takým veľkým červeným autom, ktoré je vidieť už z diaľky. Aj keď sa spočiatku tešilo, že je odrazu obrovské a rýchle, čoskoro oľutovalo, že nie je tým, čím bývalo. Aj keď by sa možno niekomu zdalo, že si stále čosi vymýšľa, že je večne nespokojné, nie je to celkom pravda. Že prečo? Príbehy malého červeného autíčka, čo chcelo veľkým byť, vám dajú odpoveď.

Chýr o vyšetrovacích metódach a prevratných úspechoch detektíva tchora Hektora pri odhaľovaní zločinov sa rozletel do celého sveta. Nečudo, že si ho pozvali na africký kontinent, kde sa diali naozaj čudné veci. Aby nebol na všetko sám, pri riešení prípadov mu pomáhal nový asistent hroch Prďoch. Že mu bol nápomocný, o tom niet pochýb. Keby nebolo tohto zavalitého tvora na krátkych nohách, ktorému ani v strese nič neuniklo, iba prdíky, Hektor by nevyriešil také náročné úlohy, akými boli prípad horiacej savany, uneseného pštrosieho vajca, zjedenej dúhy, prepadu nosorožca hrubokožca, nevrlého slona, ukradnutého prsteňa, zmiznutých zubov, straty pamäti, otravy starého leva či hmýriaceho sa vreca. To, ako náš neomylný detektív tieto záhady rozlúskol, sa dozviete v knižke plnej napätia, ale aj humorných situácií.