Dana Hlavatá strana 3 z 8

V lese i na lúke šantia víly. V nadýchaných šatôčkach a v sukienkach s kvetinovými venčekmi vo vlasoch tancujú, spievajú a zabávajú sa. Ich zvonivý smiech sa rozlieha po celej rozprávkovej ríši. Deň čo deň zažívajú rozličné veselé príhody, no občas im ktosi alebo čosi skriví úsmev na tvári. Či už je to zlovestný Kvakomoržrút, alebo škriatok Škero, víly sa nedajú a zabojujú nielen za seba, ale aj za iných, aby sa všetko zlé na dobré obrátilo. Závisť a neprajnosť totiž nemajú v ríši víl miesto. Ba naopak. Víly sa usilujú pomôcť každému, kto pomoc potrebuje. A čo šľahačková víla? Má taký maškrtný jazýček, že je schopná zjesť všetko sladké. Aj to, čo jej nepatrí. Ak sa chcete dozvedieť, čo prežili, prečítajte si veselé a poučne rozprávky a vďaka nim budete vedieť, ako sa treba správať k druhým aj k sebe.

V Mrakožrútove žili troj-, štvor-, šesť- i sedemhlavé draky, ktorých hrubá koža hýrila všetkými farbami. Lietali po svete a všade robili neplechu. Vystrájali, strpčovali ľuďom život a ešte ich za to vládca všetkých drakov Mrakožrút aj pochválil. Len jediný, trojhlavý drak Horiburt, bol dobrák od kosti. Pravda, bol i trochu lenivý, len by vylihoval v jaskyni a nič nerobil. Mrakožrúta to raz tak nahnevalo, že ho vyhnal z dračej ríše, aby sa naučil páchať zlo a našiel preňho dračie srdce. Čo mal neborák Horiburt robiť? Opustil svoj útulný domov, aby svojmu vládcovi vyhovel. Na svojich potulkách navštívil rozmanité kúty Slovenska s názvami, o ktorých ste možno ani nechyrovali. Kde všade ho bolo možné vidieť, počuť, ba čo viac, aj cítiť? To sa už dozviete z tejto zábavnej i poučnej knižky.

Sestry Lujza a Dorotka by niekedy svojich prehnane starostlivých rodičov, ktorí neustále do všetkého strkajú nos a nedajú im dýchať, najradšej poslali na opustený ostrov. Kto by sa však o ne staral? Kto by ich kŕmil, chystal im desiatu, pral im, nakupoval oblečenie a kontroloval úlohy do školy? Ani vo sne by im nenapadlo, že sa im ich predstava naplní. Teda len na päťdesiat percent. Mamina odchádza na dlhší čas a o dve sestry sa stará ocko. Aby si to uľahčil, lebo ako sám vraví, má roboty do zbláznenia, hodí ich na krk starým rodičom. S tými je zábava, nie sú takí precitlivení ako rodičia. O tom sú presvedčené len do okamihu, kedy začnú špicľovať a podozrievať svojho otca. Bodaj by nie, keď zistia, že sa stretáva s niekým, kto nosí sukňu. Od strachu, zlosti a obáv sestry vystrájajú, ako sa vraví, psie kúsky. Že sú plné humorných situácií, o tom naozaj nemusíte pochybovať.

Niekedy je to s tými mužmi na porazenie, počuť občas z úst žien, ktoré "oklepávajú" svojich partnerov v kaviarni, v autobuse, v obchodných centrách, kedy sú ovešané nákupnými taškami ako hrozná obsypané bobuľami. Ale ani muži za nimi nezaostávajú. Tí síce o čosi menej, no ja tak občas pretriasajú situáciu doma, kedy chce od nich manželka či partnerka nesplniteľné veci a ak nechcú, aby prišli o vlasy a nervy, urobia, čo im vidia na očiach. Nech majú od žien pokoj, nech nehorí strecha rodinného domu, radšej prikladajú do kozubu, aby sa rodina viac zomkla. Jednoducho povedané, ženy rozmýšľajú inak ako muži, aj inak konajú, čím vznikajú rôzne situácie. Vážne, ale aj veselé. Knižka Pijavica v sukni nie je len o vtieravej svokre, ale aj o tom, ako sa dá bezbolestne vybŕdnuť z neriešiteľnej situácie, a pritom si zachovať nielen dekórum, ale aj úsmev na tvári. V príbehoch zo života sa budete dobre baviť a o dobrú náladu sa vám postarajú viac ako tri desiatky humorne ladených príbehov. O vás. Alebo o nás? Jasné, o nás všetkých. Lebo každý z nás túži po jednom. Po harmonickom vzťahu so svojim milovaným partnerom, ktorého by ste v jeden deň utopili v lyžičke octu, no v druhý by ste ho nosili na rukách.

Kto nemá zmysel pre humor, ťažko sa mu zvládajú nielen vážne, ale aj nečakané a trápne situácie. A tými sa knižka Nemožná len tak hemží. Autorka čerpá hlavne z vlastných skúseností alebo zo situácií, ktoré jej vyrozprávajú jej priatelia a známi. Každému sa to, čo si prečíta v dvadsiatich siedmich príbehoch podľa skutočnosti, mohlo stať. A možno vôbec nie. Taký človek si len tak pláva životom bez zákrut. Ale ako tvrdí autorka, musí to byť nuda. Preto jej vôbec neprekáža, že sa na ňu " priesery" len tak lepia, že sa jej s takmer každodennou pravidelnosťou pritrafí niečo, čo jej vyrazí pot na čelo, alebo ju rozhádže, inokedy pobaví, rozosmeje. A o humorné situácie sa preto s vami rada podelí. Tak veselé čítanie!

36 príbehov vyrozprávaných ľuďmi, ktorí ich zažili na vlastnej koži, alebo sa ich bytostne dotkli. Sú prepletené paragrafmi a z niektorých aj mrazí. Je až neskutočné, akí dokážeme byť k sebe krutí, ako niektorými lomcuje zloba, závisť ba až nenávisť a pomstychtivosť. Tá ich doženie k spáchaniu trestného činu. Aj tomu najťažšiemu. Príbehy s kriminálnou zápletkou vám nedovolia knihu odložiť, kým ju nedočítate.

37 príbehov vyrozprávaných ľuďmi, ktorí ich zažili na vlastnej koži, alebo sa ich bytostne dotkli. Sú prepletené paragrafmi a z niektorých aj mrazí. Je až neskutočné, akí dokážeme byť k sebe krutí, ako niektorými lomcuje zloba, závisť ba až nenávisť a pomstychtivosť. Tá ich doženie k spáchaniu trestného činu. Aj tomu najťažšiemu. Príbehy s kriminálnou zápletkou vám nedovolia knihu odložiť, kým ju nedočítate.

Keď sa oženíte so ženou svojho srdca a pribalia vám k tomu aj svokru, ktorá vám pije krv, niet vám čo závidieť. Nezostáva iné, ako vziať rozum do hrsti a hrať úlohu empatického. Ak však zasahuje do vášho života, vŕta sa v ňom a vy ju nemôžete vyexpedovať na opačný koniec republiky, musíte nájsť spôsob, ako s ňou vyjsť. Nech je to ako chce, nie nadarmo sa hovorí, že partnera si beriete aj s jeho rodinou...

Milé deti! Vydajte sa po stopách dúhového dáždnika, ktorý sa priplietol do cesty viacerým zvieratkám. Zažili s ním veľa zábavy a mnohým z nich pomohol v núdzi. Dozviete sa, ako sa na ňom kuriatka povozili ako na kolotoči, ako vystrašil nezbedného zajačika či ako zachránil myšky pred kocúrmi .

Situácie, v ktorých sa ocitáme, nás nie raz oberú o posledné zvyšky nervov. Vyskakujeme po strop kvôli hlúpostiam, ktoré keď si necháme rozležať v hlave, odrazu sa nám zdajú byť triviálne, ba až smiešne. Niekto nezažíva horúce chvíle a dokáže ich sám v sebe schladiť natoľko, že ním len preletia. Sú „splachovací“ a možno im sčasti aj čosi závidieť. Ale sú takí a autorka rozhodne k nim patrí, ktorých osud vyplieska takmer denne nečakanými zvratmi a zážitkami na zbláznenie. Život im prichystá také perné chvíle, že by jeden z nich ošedivel. Možno aj dvaja. Rozhodne je však taký život pestrejší, keď sa čosi neustále melie, keď sa kopia „priesery“ ako na bežiacom páse. Výhrou je, ak ich človek berie s humorom. A to sa odohráva aj v tridsiatich príbehoch, ktoré autorka zažila na vlastnej koži, alebo sa dokázala vcítiť do koži tých, ktorí občas majú nervy v kýbli.

Keď sa oženíte so ženou svojho srdca a pribalia vám k tomu aj svokru, ktorá vám pije krv, niet vám čo závidieť. Nezostáva iné, ako vziať rozum do hrsti a hrať úlohu empatického. Ak však zasahuje do vášho života, vŕta sa v ňom a vy ju nemôžete vyexpedovať na opačný koniec republiky, musíte nájsť spôsob, ako s ňou vyjsť. Nech je to ako chce, nie nadarmo sa hovorí, že partnera si beriete aj s jeho rodinou...

Dva bratři Maroš a David, přezdívaní Mako a Vido, žijí jen s rozvedenou mámou. Obyčejní chlapci v obyčejném bytě v obyčejném paneláku. Kromě školy, spolužáků a fotbalu řeší máminu vážnou známost. A starší Mako taky svoji novou spolužačku Emu. Podaří se klukům najít mámě partnera a sobě nového otce? Kam se dopracuje Mako s Emou? A co na to děda Teodor? Autorka úspěšných knih pro dospělé čtenářky nezapomíná ani na děti. Její vtipný román z reálného prostředí má ambice stát se populárním čtením pro třeťáky až páťáky. Čtivý příběh přináší svižný děj se zajímavou zápletkou, nečekanou pointou a šťastným koncem.

Série krátkých pohádek určených dětem v předškolním věku a na základní škole. Hravou formou, s vtipnými a výstižnými ilustracemi přináší dětem důležité informace o tom, jak se chovat na chodníku, jak správně přecházet přes silnici, jaká barva na semaforu znamená „jdi" a jaká zase „stůj", stejně jako spoustu dalších užitečných rad, kdy se podívat vpravo, kdy zase vlevo... Kniha připomene i nám dospělákům, co sice mnozí víme, ale ne vždy dodržujeme.

Situácie, v ktorých sa ocitáme, nás nie raz oberú o posledné zvyšky nervov. Vyskakujeme po strop kvôli hlúpostiam, no keď si ich necháme rozležať v hlave, odrazu sa nám zdajú triviálne, ba až smiešne. Niekto nezažíva horúce chvíle a dokáže ich sám v sebe schladiť natoľko, že ním len preletia. Sú „splachovací“ a možno im sčasti aj čosi závidieť. Ale sú takí a autorka k nim rozhodne patrí, ktorých osud vyplieska takmer denne nečakanými zvratmi a zážitkami na zbláznenie. Život im prichystá také perné chvíle, že by z nich jeden ošedivel. Možno aj dvaja. Rozhodne je však taký život pestrejší, keď sa čosi neustále melie, keď sa kopia „priesery“ ako na bežiacom páse. Výhrou je, ak ich človek berie s humorom. A to sa odohráva aj v tridsiatich príbehoch, ktoré autorka zažila na vlastnej koži, alebo sa dokázala vcítiť do kože tých, ktorí občas majú nervy v kýbli.

Marián Kvetan je chlap na zabití. Hned několik lidí má důvod ho smést ze světa. Například trpící manželka, kterou permanentně podvádí a peníze jí dává přídělem. Peníze mu jsou přednější než jeho žena; zhrzená milenka, která je čistě mimochodem životní láskou jeho obchodního partnera; jediný syn, ke kterému se vlastní otec chová, jako by ani nebyl jeho. Poslední kapkou k tomu, aby ho někdo smetl ze světa, může být i potencionální nevěsta. Důvodů na zabití je přesně tolik, kolik hlavních postav krouží kolem oběti… Ale kdo je skutečný vrah? Poručík Hrabko zkoumavě zvednul obočí a zahleděl se na mladíka, který byl očividně vyspělejší než jeho vrstevníci. Souvisí to s prožitým, pomyslel si. Nebyl daleko od pravdy a věděl to. Richard Kvetan se tváří, jakoby se ho to bytostně netýkalo. Je to jenom jeho póza, nebo se za tím skrývá něco jiného? Má dost času, aby to zjistil. – A co vy? K vám se choval jak? Richard Kvetan si krátce odfrknul. Naklonil se dopředu, natáhnul si nohy, ale vzápětí na to je pokrčil v kolenou a opřel se o opěradlo. – … pch… v jeho případě platí – žádný fotr, lepší fotr.

Na takmer každé písmenko našej abecedy máme v kalendári krstné meno. Pre chlapcov i pre dievčatá. Rodičia svojim deťom vyberajú meno spravidla ešte pred narodením. Jednému sa páči Anička, druhému Želka, tretí by dal dcérke meno Olinka. V kalendári však nájdete Aničku ako Annu, Želku ako Želmíru, Olinku ako Oľgu. Miroslavovi nepovieme inak ako Mirko, Františkovi Ferko, Emanuelovi Emo. Vybrať si z toľkých mien veru nie je jednoduché. Každé meno má svoj pôvod a význam. Jedno je však isté. Mená od písmenka A až po Ž sú zapísané v gregoriánskom kalendári a vy si podľa neho môžete vybrať meno pre bábiku, macka alebo iné plyšové zvieratko. V knižke nájdete veršíky o Adamovi, Katke, Lackovi či Petre a Pavle a rozličné otázky, aby ste si trochu aj potrápili hlavičky.