Igor Hochel

Čudácky a zároveň podmanivý Gaustin dostane veľkolepý nápad. Rozhodne sa založiť „kliniku minulosti“, ktorá by pomáhala pacientom s Alzheimerovou chorobou zžiť sa s realitou, v ktorej sa zasekla ich myseľ. Každé poschodie na klinike preto predstavuje jedno desaťročie a od nábytku až po najmenší gombík, a dokonca vôňu či odtieň svetla, zachytáva danú dobu. Absurdita detailov je natoľko lákavá a presvedčivá, že kliniku čoraz častejšie vyhľadávajú aj zdraví ľudia ako takzvaný úkryt v čase. To však vedie k nečakanému rébusu. Čo sa stane, keď sa minulosť začne pliesť do prítomnosti? Z bulharského originálu VREMEUBEZHISHTE (Vydavateľstvo Žanet 45, Plovdiv 2020) preložil Igor Hochel.

Igor Hochel predstavuje neprehliadnuteľný hlas súčasnej slovenskej lyrickej tvorby. Po ôsmich rokoch prichádza so svojou novou, v poradí šiestou samostatnou zbierkou básní. Jeho poézia je často charakterizovaná ako reflexívna s intelektuálnym úsilím o postihnutie skutočnosti. Nechýba jej vynachádzavosť a dôvtip, hlavne v pointách. V zbierke Muž na peróne sa Hochelova poézia vyčírila takmer až do „vecných zvukov / pred večnosťou“. Jeho básne pôsobia čisto nielen vizuálnou podobou zápisu (krátke verše a strofy), ale aj úsporným výrazom a neskaleným videním sveta. Igor Hochel (1953) je autorom zbierok básní Strom pred domom (1979), Svetlá na hladine (1986), Uprostred je mlčanie (1993), Kôra nežne praská (1997) a Utkané z vlasov (2005). V roku 2009 vyšiel výber z jeho poézie K mojim ústam nahá (žena) doplnený cyklom básní Šelest netopierích krídel. Spolu s grafikom Igorom Bencom vydal bibliofíliu Pátrači v krajine nezvestných (1995). Knižne mu vyšla tiež zbierka poviedok Muchy (v treťom roku okupácie) (2013) a viaceré literárnovedné práce. Venuje sa aj prekladu poézie a prózy z bulharčiny a macedónčiny. Žije v Nitre, kde pedagogicky pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa.

Najnovšia zbierka Igora Hochela (má ich za sebou štyri) je veľkým prínosom do jeho literárneho myslenia, a teda i prínosom pre čitateľa. Hochel si zachováva lyrický tón, i racionálnu myšlienku, ale jeho posolstvo je na-liehavejšie, tematicky rozľahlejšie. Autorovi nejde iba o reflektovanie osobnej situácie, ale situácie ľudského rodu. Mal by ho skúsiť čítať i ten, kto dosiaľ poéziu ob-chádzal, a to aj, či najmä mladý čitateľ. Vychádza v sérii knižiek poézie zväčša mladých, (no nielen) autorov.

Najnovšia zbierka Igora Hochela (má ich za sebou štyri) je veľkým prínosom do jeho literárneho myslenia, a teda i prínosom pre čitateľa. Hochel si zachováva lyrický tón, i racionálnu myšlienku, ale jeho posolstvo je na-liehavejšie, tematicky rozľahlejšie. Autorovi nejde iba o reflektovanie osobnej situácie, ale situácie ľudského rodu. Mal by ho skúsiť čítať i ten, kto dosiaľ poéziu ob-chádzal, a to aj, či najmä mladý čitateľ. Vychádza v sérii knižiek poézie zväčša mladých, (no nielen) autorov.

Kôra nežne praská

Vybrané básne predstaviteľa strednej staršej generácie slovenských básnikov, ilustrované jeho vlastnými fotografiami.