Ivana Hostová

Kultový román Zberateľ je debutom dnes už kánonického britského autora Johna Fowlesa. Tento psychologický triler, ktorý do filmovej podoby spracoval legendárny William Wyler, sa vďaka Fowlesovmu slovesnému majstrovstvu stal bestsellerom, bol preložený do množstva jazykov a teraz sa konečne dočkal aj prvého slovenského prekladu. V Zberateľovi Fowles vytvoril ponurý, napätý, miestami až klaustrofobicky pôsobiaci príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou, únosom mladej ženy a jej väznením v protileteckom kryte. Na pozadí tejto čitateľsky pútavej zápletky Fowles rozohral viacvrstvovú kritiku pretrvávajúceho povojnového triedneho systému v Anglicku. Ten bol zodpovedný za radikálne ekonomické a kultúrne rozpory v rámci spoločnosti, ktoré mali vplyv aj na konkrétne medziľudské vzťahy. Fowlesovi sa podarilo vytvoriť plastické spoločensko-kultúrne podobenstvo, ktoré sa v príbehu postupne odkrýva. Fowles sa týmto vracia k téme sociálnej nerovnosti. Zberateľa doplnil o citlivo zvolené literárne odkazy na britské klasické diela okrem iného na Shakespearovu hru Búrka. Pohľad do uvažovania, hodnôt a konania dvoch hlavných protagonistov románu, ktorí síce vyrástli v jednom meste, no v skutočnosti patrili do dvoch celkom odlišných svetov, Fowlesovi pomáhal hľadať odpovede na sociálne a morálne problémy spoločnosti. K románu možno pristupovať aj ako k morálnemu príbehu či ku kritike sociálne podmienených nerovností medzi príslušníkmi odlišných spoločenských vrstiev, ktoré sú do značnej miery zodpovedné za konanie jednotlivcov. Svet, v ktorom tí, ktorí disponujú peniazmi a mocou a beztrestne si zo slabších vytvárajú objekty na svoje použitie, je aj naším svetom a aj v tomto je Fowlesov Zberateľ stále a znova aktuálny.

Bennett Fox mi do života vstúpil v jedno nepríjemné pondelkové ráno. Meškala som v prvý deň do práce – do novej práce, o ktorú som mala teraz pre nečakanú fúziu bojovať. Na upevnení svojej pozície vo firme som pritom drela osem rokov. Kým som si sťahovala veci do nových priestorov, za stieračom som si našla pokutu za parkovanie. Dostali ju všetky autá na ulici okrem toho predo mnou – šlo o rovnaké audi, ako mám ja. Naštvalo ma to, preto som sa rozhodla, že mu svoju pokutu podarujem. Dúfala som, že ju majiteľ zaplatí a nič si nevšimne. Nanešťastie som mu pritom zlomila stierač. Uznajte, mohlo to byť horšie? Vo výťahu som potom stretla neskutočne príťažlivého chlapa. To mi trochu zlepšilo náladu. Poznáte to ? motýliky v bruchu, zrýchlený dych, napätie, že by sa dalo krájať. Pri vystupovaní z výťahu na mňa pozrel takým žeravým pohľadom, až ma zalial rumenec. Možno má tá fúzia predsa len svoje výhody. Tak sa mi aspoň zdalo, kým som nevkročila do šéfovej kancelárie a nespoznala svojho konkurenta. Z chlapa vo výťahu sa razom stal môj úhlavný nepriateľ. A ten žeravý pohľad? Ani zďaleka nešlo o príťažlivosť. Videl, ako som mu poškodila auto, a nevedel sa dočkať, kedy ma zničí. Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica, ktorú by sme nemali prekročiť. Hej, nemali by sme… Ale balansovať nad priepasťou je niekedy také zábavné!