Zdenko Jakubáč

Všeobecná právna úprava (ne)platnosti právnych úkonov v oblasti občianskeho práva hmotného, resp. súkromného práva, obsiahnutá v Občianskom zákonníku, vykazujúca značnú mieru stabily v tom zmysle, že nie je predmetom častých legislatívnych zmien, patrí medzi fundamentálne zložky matérie občianskeho práva hmotného, resp. súkromného práva. Je preto pochopiteľné, že právna veda jej venuje značnú pozornosť a že sa k nej viaže mimoriadne rozsiahla judikatúra. Tieto skutočnosti by (teoreticky) mali viesť k ľahkosti a bezproblémovosti aplikácie právnych noriem upravujúcich (ne)platnosť právnych úkonov. Aplikačná prax však ukazuje, že tento predpoklad sa nie celkom napĺňa. Ťažkosti aplikačnej praxe majú rôzne príčiny, medzi ktorými zrejme nie zanedbateľnú úlohu zohráva miera kvality (neraz v rýchlosti) prijímaných právnych noriem. Vzhľadom na rozsah judikatúry vzťahujúcej sa na právnu úpravu zmluvného práva, resp. na právnu úpravu (ne)platnosti právnych úkonov, je predkladaná publikácia prvým dielom spracovania tejto problematiky. Je venovaná výkladu právnych noriem vo vzťahu k (ne)platnosti právnych úkonov, prejavu vôle, právneho úkonu a zmluvy, ďalej právnym úkonom vo všeobecnej rovine a absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Prvá kapitola obsahuje stanoviská súdnej praxe ohľadom výkladu právnych noriem vo vzťahu k problematike (ne)platnosti právnych úkonov. Pokiaľ ide o stanoviská zaradené do tejto kapitoly, osobitne by sme chceli poukázať na stanovisko Ústavného súdu ČR, podľa ktorého je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov z dôvodu rozporu so zákonom reštriktívne, a nie extenzívne. Do ďalšej kapitoly boli zaradené stanoviská súdnej praxe týkajúce sa výkladu právnych úkonov, resp. zmlúv, a zásady „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“, t. j. zásady, podľa ktorej „úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, než ako by neplatil“. Stanoviská súdnej praxe zaradené do týchto dvoch kapitol majú zásadný význam z hľadiska aplikácie právnych noriem upravujúcich (ne)platnosť právnych úkonov na konkrétne životné situácie (teda konkrétne právne úkony, resp. zmluvy), a teda v istom zmysle predstavujú úvod do problematiky (ne)platnosti právnych úkonov. Vzhľadom na túto skutočnosť sú tieto kapitoly zaradené na začiatok a nie na koniec tejto publikácie. Výkladové pravidlá obsiahnuté v prvých dvoch kapitolách azda dobre poslúžia pri aplikácii právnych noriem týkajúcich sa (ne)platnosti právnych úkonov, v rámci ktorých ešte súdna prax nezaujala žiadne stanovisko. Ďalšie kapitoly obsahujú stanoviská súdnej praxe k jednotlivým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj k ďalším právnym predpisom upravujúcim (ne)platnosť právnych Zostavitelia pripojili k viacerým rozhodnutiam svoje komentáre, ktoré vyjadrujú ich názor na danú problematiku, prípadne polemiku s právnym názorom, ktorý prezentoval súd, alebo ide o určité doplňujúce informácie k stanovisku súdu. Publikácia je určená sudcom, advokátom, notárom, ale aj širšej verejnosti, ktorá sa zaujíma o problematiku a dôsledky neplatnosti právnych úkonov.

Relatívna neplatnosť právnych úkonov, (ne)platnosť právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, dôsledky neplatnosti právnych úkonov a posudzovanie (ne)platnosti právnych úkonov Značný rozsah judikatúry, týkajúcej sa problematiky (ne)platnosti právnych úkonov a jej dôsledkov, neumožnil spracovať prehľad stanovísk súdnej praxe z tejto oblasti v jednej publikácii. Predkladaná publikácia preto nadväzuje na prvý diel judikatúry vo veciach (ne)platnosti právnych úkonov. Publikácia sa zameriava na relatívnu neplatnosť právnych úkonov, dôsledky neplatnosti právnych úkonov a posudzovanie (ne)platnosti právnych úkonov. Do tohto dielu boli zaradené aj stanoviská súdnej praxe k niektorým aspektom neplatnosti právnych úkonov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zaradené témy sú nepochybne rovnako zaujímavé a eventuálne aj kontroverzné (napr. otázka dôsledkov porušenia predkupného práva štátu podľa osobitných právnych predpisov) ako témy, ktoré sú predmetom prvého dielu. Väčší počet stanovísk Najvyššieho súdu ČSR bol prevzatý zo zbierky Dr. Františka Vážneho - Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských – tieto rozhodnutia ilustrujú prístup súdov k otázke (ne)platnosti právneho úkonu, resp. zmluvy, pred rokom 1948. Stanoviská českých súdov sa spravidla uvádzajú v češtine. Zostavitelia pripojili k viacerým rozhodnutiam svoje komentáre, ktoré vyjadrujú ich názor na danú problematiku, prípadne polemiku s právnym názorom, ktorý prezentoval súd. Publikácia je určená sudcom, advokátom, notárom, ale aj širšej verejnosti, ktorá sa zaujíma o problematiku (ne)platnosti právnych úkonov a dôsledkov neplatnosti právnych úkonov.