Juraj Mojžiš

Prvá monografia maliara, esejistu a pedagóga Rudolfa Filu, významného predstaviteľa výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia na Slovensku, je splatením dlhu výnimočnému umelcovi, ktorého tvorba s ohľadom na nepriaznivé okolnosti po roku 1968 nebola doteraz súhrnne spracovaná. Rudolf Fila v posledných troch desaťročiach podstatným spôsobom zasiahol do vývoja umenia na Slovensku, a to v troch oblastiach tvorby: maľba, interpretovaná kniha, problém interpretácie a citácie. Koncepcia knihy je postavená na vyváženom pomere textovej a obrazovej časti. Mapuje genézu autorovho vývoja, priebežne podáva výklad maliarovej filozofie a analyzuje jednotlivé výtvarné problémy. Podrobný biografický prehľad a precízna bibliografia v závere dotvárajú komplexne fundovanú monografiu.

Monografia o výtvarnom diele Mariána Čunderlíka (1926-1983) podrobne sleduje vývin maliarovej tvorby a zároveň mapuje významné obdobie moderného výtvarného umenia na Slovensku, predovšetkým v šesťdesiatych rokoch. Publikáciu obsahujúcu presvedčivé množstvo reprodukcií dopĺňa bohatá dokumentačná a faktografická časť. Dôležitú súčasť tvorí zoznam výstav, na ktorých boli jednotlivé diela prezentované, ako aj záznamy o ich reprodukovaní v časopisoch a knižných vydaniach. Monografia vychádza v sérii publikácií o živote a tvorbe umelcov napríklad v roku 1997 vyšla monografia Rudolfa Filu.

Juraj Mojžiš (10.4.1938 v Bratislave). Po prerušení štúdia na FFUK v roku 1960 viedol Galériu mladých až do roku 1969, kedy stratil zamestnanie i možnosť publikovať. Pracoval v robotníckych povolaniach a s pomocou "pokrývačov" časopisecky publikoval preklady článkov, recenzie kníh a televíznu hru o Kolumbusovi. V polovici 70. rokov začal pracovať vo výtvarnom oddelení Slovenskej televízie. Po novembri 1989 využil možnosť znovu publikovať. Postupne mu vyšli knižné monografie o tvorbe Rudolfa Filu (1997), Mariána Čunderlíka (2001), Vladimíra Kompánka (2005), Jozefa Jankoviča (2007), o Skupine Mikuláša Galandu pripravil knihy Galandovci 1 a Galandovci 2 (2003, 2004), z diela Alberta Marenčina spracoval pre knižné vydanie monografiu Albert Mare nčin - Koláže 1942-1997 (1998) a Albert Marenčin - filmár na križovatke času (2007), ďalej pripravil publikáciu Znepokojené múzy o štúdiách Oskára Čepana o výtvarnom umení (1999), súbor štúdií a článkov Neslýchané stretnutia Cypriána Majerníka a iné texty (2003) a cyklus interpretačných textov Použi ma ako stránku knihy (2004). Od začiatku 90. rokov prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. V roku 2007 vyšla vo vydavateľstve F. R. & G. kniha Voľným okom. Za knihu Voľným okom II. (2009) bol a autorovi udelená cena Dominika Tatarku.

Bohdan Hostiňák je výraznou maliarskou osobnosťou strednej generácie na Slovensku. Nástup jeho maliarskej tvorby sa datuje do 90-tych rokov 20. storočia. Je preňho typické zanietenie pre maľbu, tematicky kontinuálne spracováva antické témy do súčasného jazyka. Nová, exkluzívna monografia jeho diela na 176 stranách obsahuje úvodnú štúdiu Juraja Mojžiša v slovenčine a angličtine, ako aj 80 kvalitných farebných reprodukcií Hostiňákových malieb. Kniha je v tvrdej väzbe, vložená v tvrdej kazete.

Čosi sa (...) nemení, čosi dôležité zostáva konštantné: uhol odvahy. - Milan Paštéka, 1969

Prítomnosť diel slovenského moderného výtvarného umenia v stálej expozícii Galérie Nedbalka ponúka výbornú príležitosť venovať sa aj menej tradičnému, ale zato rovnako dôležitému pohľadu na dielo niektorého z autorov monograficky zastúpených v zbierkovom fonde galérie. Výstava Milana Laluhu a sprievodný knižný projekt predstavuje práve takúto príležitosť. Jednoducho povedané, je príležitosťou priblížiť tak trocha nezvyčajne kresliarske a maliarske dielo výrazného predstaviteľa generácie narodenej okolo roku 1930. Našťastie, v zbierke Galérie Nedbalka sa nachádzajú obrazy, ktoré veľmi dobre reprezentujú celú tvorbu Milana Laluhu od raných diel až po obrazy z posledných rokov jeho tvorby. Práve ich reprezentatívna kvalita nám vnukla myšlienku venovať sa prioritne výtvarnej skladbe a umelcom preferovaným kompozičným princípom. Keďže ide o výtvarné dielo inšpirované aj doslova prastarými zákonmi skrytej geometrie dlhého radu predkov pocézannovského vývinu moderného umenia, veríme, že voľba uhla pohľadu na poéziu kompozície obrazov Milana Laluhu má svoj význam.

Monografia venovaná tvorbe Daniela Fischera ponúka retrospektívny pohľad na dielo umelca, ktorý zasvätil svoj život predovšetkým skúmaniu vzťahov maľby ako diela človeka a prírody. A to dokonca tak, že svoje maľby necháva istý čas v prírodnom prostredí a fotografuje ich v kontakte s prírodou. Rozsiahle dielo tohto známeho slovenského výtvarníka a pedagóga predstavujú slovom kurátori Jana Geržová, Juraj Mojžiš, ale aj osobnosti slovenského kultúrneho života ako Ilja Zeljenka, Roman Berger, Oleg Tatarka či Martin Bútora. Výpravná publikácia obsahuje takmer 400 reprodukcií a vychádza v slovenskom aj anglickom jazyku.

Monografiu Jozef Jankovič "Plynutie času", o jednom z najvýznamnejších slovenských sochárov s medzinárodným presahom, napísal renomovaný autor Juraj Mojžiš. V monografii nie je len chronologický prierez viac ako 50 ročnej sochárskej tvorby J. Jankoviča, ale obsahuje aj kunsthistorické zhodnotenie jeho ostatného tvorivého obdobia, ktoré vyjadruje jeho nové autorské prístupy a sochárske techniky. Reprodukované sú viaceré, doteraz nevystavované, diela autora z ostatných rokov.

Kniha predstavuje súbor krátkych, esejisticky ladených portrétov zhruba dvoch desiatok autorov, ktorí sa významnou časťou svojho literárneho diela venovali esejám. Sú medzi nimi zástupcovia európskej i americkej tradície pestovania „svedomia slov“, rovnako tak aj slovenskí a českí autori. Súbor ďalej zjednocuje určitý uhol pohľadu, uhol zdôrazňujúci morálny aspekt úvah o formovaní vnímania a prežívania imaginácie dvadsiateho storočia.. Autorovi súboru však neide o konfrontáciu najznámejších a tak aj najrozšírenejších esejistických výkonov, skôr dbal na kontext intelektuálmi na rôznych miestach sveta premýšľaných kritických uzlov. Čiže dbal na silu vyjadrenia sa o ich možnom riešení. Pretože veril a verí, že ich hlasu sa malo a má dostať dostatočnej pozornosti - a všetko mohlo a môže ísť ako po masle.

Rozhovor Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom je tak trochu netradičný. Témy vyselektovalo ich 55 ročné priateľstvo a pre oboch podstatné otázky ako príklon k ľavicovým či pravicovým postojom, avantgardistické vnímanie umenia či vzťah ku knihám a k slovenskému filmu. Ale to je len malá časť zo zmesi pocitov, vôní a chutí storočia, v ktorom najčastejšie dominovalo sklamanie, pach a horká chuť.

Popri kunsthistorických štúdiách, výtvarných monografiách či esejistike reflektujúcej aktuálne filmové či výtvarné dianie sa Juraj Mojžiš od konca šesťdesiatych rokov venoval - zdanlivo úchytkom aj písaniu prózy. Zbierka prozaických textov poskladaná z prác publikovaných časopisecky, prípadne dosiaľ neuverejnených, predstavuje autora ako kritického pozorovateľa reality s vycibreným zmyslom pre iróniu a sebairóniu. Od variácie na apokryf, cez neorealisticky zachytený výrez z obrazu povojnovej periférie až po trpké zmúdrenie dona Juana majú čitatelia šancu zoznámiť sa so sivým i prifarbeným svetom podľa Juraja Mojžiša.

Katalóg bol vydaný k rovnomennej výstave, ktorá prebehla v galérii od 25. 10. 2018 do 1. 12. 2018. Výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch sa zameriavala na posledné tvorivé obdobie umelca na dobu železnú, kedy vytváral plastiky a reliéfy zo železa. Katalóg obsahuje kurátorský text, biografiu umelca a farebné reprodukcie vystavených diel.

Publikácia je uceleným prehľadom tvorby Tamary Klimovej v kontexte vývinu slovenského a českého výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Výtvarné dielo Tamary Klimovej patrí k zložitým výpovediam umenia neskorej avantgardy. Napriek tomu, že vnútorná výstavba jej obrazového sveta sa časom čoraz viac prečisťovala (zdanlivou) jasnosťou geometrického poriadku, šírkou výtvarného talentu nespochybnila základy svojho umenia: nerozpojiteľnosť konštruktívneho a fantazijného, farebnej expresie a tvarovej analýzy. Tu zrejme treba spomenúť neveľmi výraznú domácu tradíciu či už ortodoxie kubistickej analýzy, alebo rôznych konštruktivistických ekvivalentov geometrickej abstrakcie, ktoré by sa určujúcim spôsobom podieľali na autonómnosti obrazových foriem a poriadku nového univerza obrazu. Pritom v duchovnej klíme iných krajín strednej Európy bola situácia niekde aj doslova opačná: v Poľsku i Maďarsku. A ruský konštruktivizmus, významným účinkovaním jeho predstaviteľov na Bauhause, určujúcim spôsobom ovplyvnil estetiku medzinárodného konštruktivizmu. Zrejme výrečný príklad nájdeme hneď v prvom medzinárodnému zborníku umeleckej avantgardy, ktorý v redakcii Jaromíra Krejcara roku 1922 v Prahe vydal výtvarný odbor Umělecké besedy s názvom Život s podtitulom Nové umění – konstrukce – soudobá intelektuelní aktivita, kde sú slovami Karla Teigeho programovo pomenované východiská: konštruktivizmus – poetizmus. A vstupnou básňou Jaroslava Seiferta zasa oslovené a oslávené Všechny krásy světa. Sveta „druhej prírody“, civilizácie, kde baletky tančí na plakátech mezi písmeny, kde šedivé aeroplány jako holuby slétli, kde je krásnější to elektrické kvítí na domech, než kvítí na záhonu, kde padající hvězdy se zachytily v železných konstrukcích rozhleden a kde před plátnem kina sníme dnes svůj nejkrásnější sen.1 Ozaj zvláštna tradícia tento konštruktivistický poetizmus či poetický konštruktivizmus. A pre ten optimizmus v „očakávaní“ dejov, ktoré klíčili v lone dvoch totalít dvadsiateho storočia, možno tradícia pre domáce umenie rovno sebazáchovná.

Katalóg bol vydaný k výstave, ktorá prebehla v galérii od 16. 5. 2019 do 22. 6. 2019. Výstava Mariána Mudrocha v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch má názov Zrkadlenie tmy. Mudroch na nej prezentuje výtvarné práce z niekoľkých konceptuálnych projektov rôzneho tematického zamerania. Katalóg obsahuje kurátorský text v slovenskom a anglickom jazyku, biografiu umelca a farebné reprodukcie vystavených diel.

Kniha nadväzuje na úspešnú knihu Voľným okom. Je zameraná na interpretáciu diel slovenského výtvarného umenia, prevažne diel, ktoré tvoria základ slovenskej výtvarnej moderny.

Portrét Alberta Marenčina sa pokúša o sugestívne, zasvätené predstavenie osobnosti i umeleckého naturelu Marenčina ako výtvarníka, spisovateľa a filmára a zároveň o kritické zhodnotenie jeho prínosu pre vývoj slovenského filmu v druhej polovici 20. storočia. S cieľom čo najvýstižnejšie načrtnúť možnosti pôsobenia a jeho výkony v slovenskej filmovej kultúre sa spolieha najmä na rozbor a zasvätené komentovanie historických dokumentov, ktoré pestro ilustrujú Marenčinove filmové aktivity. Jednotlivé kapitoly sa venujú etapám jeho životnej cesty, resp. podrobne rozoberajú najdôležitejšie projekty jeho tvorivej dráhy, napríklad Pieseň o sivom holubovi, Prípad Barnabáš Kos, Prerušená pieseň, Muž, ktorý luže a ďalšie. Autorský text rozčlenený do deviatich kapitol sa dialogicky prepája s piatimi vybranými exkurzmi, teda citovanými dokumentmi, predovšetkým diskusnými príspevkami Alberta Marenčina na rôznych stretnutiach československých filmových pracovníkov alebo pri príležitosti filmových festivalov.