Margaréta Kačmariková

Výchovu k zdraviu je možné realizovať rôznym spôsobom a vnímať z rôznych hľadísk. V minulosti sa lekári a zdravotníci pozerali na predmet výchovy k zdraviu z hľadiska medicíny so zameraním na chorobu. Postupne ako začali pribúdať nové poznatky a skúsenosti z jej uplatňovania a diferenciácie, do problematiky pribúdali názory pedagógov, psychológov, sociológov, menil sa jej význam a uplatnenie. V súčasnosti možno predmet výchovy k zdraviu vnímať ako: interdisciplinárny medicínsky odbor, ktorého poslaním je poskytovať a rozširovať vedomosti, postoje a návyky zamerané na ochranu a podporu zdravia u jednotlivcov a populačných skupín so zameraním na prevenciu výskytu konkrétneho ochorenia, medicínsko-andragogicko-pedagogický odbor multidisciplinárneho charakteru, ktorého poslaním je rozširovať a formovať vedomosti, postoje a návyky obyvateľov s cieľom ochrániť a podporiť zdravie, výchovno-vzdelávaciu osvetovú činnosť, zameranú na motiváciu k aktívnemu postoju k zdraviu, k zvyšovaniu zdravotnej uvedomelosti a gramotnosti, na rozširovanie starostlivosti o zdravý spôsob života ľudí a vytváranie podmienok na tvorbu zdravého životného prostredia s cieľom zvyšovať kvalitu života. Takýto komplexný pohľad umožňuje širšie pochopenie problematiky a zvýrazňuje skutočnosť, že výchova k zdraviu je multidisciplinárny odbor, ktorý na svoju realizáciu potrebuje lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ale aj pracovníkov iných, nemedicínskych profesií, a samozrejme, podporu spoločnosti.

Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia (WHO, 1948). Je ovplyvnené pozitívnymi a rizikovými faktormi. Správna (racionálna, zdravá) výživa pozitívne ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života prostriedkami, ktoré má výživa k dispozícii a vytvára podmienky na prevenciu ochorení, vysokú výkonnosť, reprodukciu zdravého potomstva a dosiahnutie dlhého veku. Na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2004, ako výsledok uskutočnených konzultácií, štúdií a cvičení, bola prijatá všeobecná Globálna stratégia pre výživu, pohyb a zdravie. Táto globálna stratégia kladie dôraz na vyváženie stravy zníženou konzumáciou tukov, jednoduchých cukrov a soli, zvýšeným príjmom zeleniny, ovocia, strukovín, obilnín a orechov s aplikovaním primeranej fyzickej aktivity aspoň 30 minút denne. Zlé stravovacie návyky sú spojené s radom chronických ochorení. Životný štýl má veľký vplyv na kvalitu života. Je to správanie sa jednotlivca, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok, osobnostných vlastností, sociálnych a ekonomických faktorov. Je to spôsob života, ktorý odráža postoje a hodnoty osoby alebo skupiny. Spája sa s výživou a pohybom.