Eva Kenderessy

Kniha Dejiny rumunskej literatúry je výnimočná najmä tým, že ide o prvé dejiny rumunskej literatúry napísané na Slovensku. Na 492 stranách sa autorky venujú dejinám Rumunska v širokom kontexte dejín Európy a časti Orientu (Osmanská ríša); súčasne do prehľadu zaradili i písomnosti písané v staroslovienčine z 14. a 15. stor. a nevynechali ani literatúru z Moldavska, ktoré bolo v minulosti historickým rumunským regiónom existujúcim v rôznych štátnych útvaroch a ktorého najhlavnejšou charakteristikou je rumunský jazyk. Dejiny mapujú obdobie Rumunska od Dáckej ríše až po súčasnosť, so zameraním na umenie a históriou, kultúrny a sociálno-politickým vývoj krajiny. Kniha je ilustrovaná (text dopĺňajú rôzne mapy a čiernobiele obrázky) a je určená nielen rumunistom, môže tiež osloviť slovenských odborníkov z iných oblastí, prípadne kohokoľvek, kto sa o danú tému zaujíma.

Román Solenoid je dielom autora, ktorého meno sa pravidelne objavuje v užšom okruhu kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru. V slovenskom jazykovom prostredí sa s nadšeným prijatím kritiky stretla jeho staršia zbierka poviedok Nostalgia (OZ BRAK 2016, preklad Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy). Solenoid je pokračovaním a rozvinutím tém a literárnych postupov, ktoré nachádzame nielen v Nostalgii, ale ktoré sa tiahnu celým Cărtărescový m dielom: prestupovanie reálna a surreálna, minulosti a prítomnosti, snová, miestami až fantastická atmosféra a v neposlednom rade invenčná práca s literárnym obrazom Bukurešti ako magického civilizačného mikrokozmu. Solenoid je tematicky hutný , štýlovo bohatý a textovo objemný semiautobiografi cký román s prvkami surreálna, ktorého príbeh sa točí okolo fi ktívneho rukopisu neúspešného autora. Ten sa z núdze (a vďaka neúspechu na literárnom poli) živí ako učiteľ rumunčiny na základnej škole, svoju profesiu nenávidí, pričom vý chodisko z nej nachádza v metafyzickom úniku z reality do štvrtého rozmeru prostredníctvom spomienok, sna a bujnej imaginácie. Solenoid vnímajú literárni kritici ako opus magnum rumunského autora, ktorého hlas počuť čoraz zreteľnejšie na najvyšších poschodiach svetovej literárnej scény.

Tamara Pavlovna si v detskom domove vyberie dievčatko, ktoré síce nerozpráva jej jazykom, no najviac vydrží. Totiž jedine s vytrvalosťou a zaťatosťou, obklopená drobnými radosťami z pestrého života na dvore jedného bytového domu v Kišiňove, nájde dospievajúca Lastočka spôsoby, ako sa vyrovnať s cudzím jazykom, neľahkými podmienkami, pocitom viny z túžby po vlastných rodičoch... Dej románu Sklenená záhrada sa vracia do rokov perestrojky a glasnosti, do rokov konca sovietskej éry a začiatku hľadania samostatnej moldavskej identity. Tatiana ?îbuleac zaň v roku 2019 získala Cenu Európskej únie za literatúru.

„Pre tých, ktorí žijú vo svete snov, je skutočný svet tou najnepravdepodobnejšou ríšou.“ Päťročný chlapec, ktorého mama sa nevrátila z nákupu, počas dlhých dní, mesiacov a možno aj rokov uzavretý v byte skúma jeho strnulosť a po nociach sa vyberá na iniciačné cesty po lávkach, predznamenávajúcich jeho postupné osamievanie. Osemročný Marcel z poviedky Líšky cíti ťaživú zodpovednosť za svoju chorú sestru Izabelu a na jej záchranu neváha podstúpiť najväčšiu obetu – čelí svojmu vlastnému strachu. Tínedžer Ivan z poviedky Kože odhaľuje vďaka láske k poézii a priateľstvu s Dorou tajomstvo žien, no ani toto poznanie ho neuchráni pred nevyhnutnou osamelosťou. Tri texty zbierky Melanchólia spája čosi spoločné: rozostrenie dospelých a zaostrenie na vnímanie detí. Dva rámcujúce texty prológu a epilógu sú podobenstvami o možnostiach a hraniciach ľudského poznania. Mircea Cărtărescu opäť svojim čitateľom a čitateľkám servíruje pomalý, filigránsky opis monumentálnej obraznosti maličkého sveta: vnútorného prežívania ľudského údelu osamelým človekom, ktorý, ako ukazuje v piatich poviedkach, nie je vyhradený len dospelým, ale začína sa už v hlbokom detstve v organickom prepojení sna, fantázie a svojsky videnej skutočnosti. „Ak sa tieto poviedky vzpierajú nášmu porozumeniu, je to preto, že prehovárajú v prvom rade k našim citom. Aby nás povzbudili obnoviť silu detskej predstavivosti, ktorá dokáže každým pohľadom znovu vytvoriť svet a spútať všetko zlo, ktoré sa v ňom nachádza, aby bol o čosi znesiteľnejší…“ – Alexis Brocas, Le Journal du Dimanche „Rumunský spisovateľ Mircea Cărtărescu je známy svojimi hrubočiznými surrealistickými románmi o svete. Zbierka poviedok Melanchólia ponúka skvelú esenciu jeho diela.“ – Sigrid Löffler, Süddeutsche Zeitung Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. The book was financially supported by The Romanian Cultural Institute — The National Book Centre.