Zuska Kepplová

Dejiny jednej rodiny, dejiny jednej krajiny. Množstvo hlasov z rôznych etáp 20. storočia sa v knihe Zuzany Kepplovej zlieva do epického obrazu malých i veľkých dejín, ktoré sa zrkadlia v príbehu brezovskej rodiny Tvarožkovcov. V tejto knihe sa dozvieš: - čo všetko dokázali vybudovať Tvarožkovci v medzivojnovom období - s akými ideami tvorili mladé Slovensko v medzivojnovom období - ako sa členovia rodiny zapojili do Slovenského národného povstania - ako rodinu zasiahol Víťazný február a päťdesiate roky - čo prežili po invázii z augusta 1968 a počas normalizácie Keď sa stretnú na rodinnej oslave, človek si nepočuje vlastného slova. Lenže kdesi tam, v chaose hlasov, sa rozprávajú príbehy. Príbehy ich košatej rodiny a zároveň príbeh mladej slovenskej demokracie. Zuzana Kepplová sa ich rozhodla povyťahovať a pospájať, aby vytvorila jeden veľký príbeh rodiny Tvarožkovcov. Vznikla sugestívna mozaika, o tom, čo bolo a už nie je, čo všetko Tvarožkovci vybudovali a čo im vzal Víťazný február, päťdesiate roky a?neskôr aj normalizácia. Bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, ale aj Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle – to všetko sa rôznymi spôsobmi spája s rodinou Tvarožkovcov. Ale aj Slovenské národné povstanie, obvinenia zo špionáže a väznenie viacerých členov rodiny počas päťdesiatych rokov. Kľúčom k rozprávaniu je obraz Zuzky Medveďovej v Múzeu vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Návštevníčka z Brezovej požiada, aby jej ho ukázali. „A vy ich poznáte?“ spýtajú sa jej. „Tento bol minister, tento architekt, táto bola mamou spisovateľa a tento otcom redaktora,“ odpovedá. Skrátka – rodina. Zuzana Kepplová čerpá z rozhovorov s príbuznými Tvarožkovcov, z memoárov i denníkov. Jej kniha Tvarožkovci s podtitulom Súkromné dejiny demokracie predstavuje literárne pátranie v zákrutách nespoľahlivej pamäti, anekdot i zámlk. Na pozadí osudov brezovskej rodiny Tvarožkovcov sa dotýka veľkých dejín, ktoré sú nám na osudoch konkrétnych ľudí zrazu akési bližšie a možno aj zrozumiteľnejšie.

A glimpse into the world of young people, modern nomads, roving in search of a new and promising life. The Moon in Foil traces the stories of Petra, Natália, Anka, Mika, Juliana, and Jackie as they go out into the world in search of a better life-or maybe just a different one. In post-communist Europe, they have the freedom to study and work in places their parents couldn't even have visited-Paris, London, Helsinki, and Budapest. But the reality of that "freedom," they soon discover, is often nothing more than tedious work and poor living conditions. From close looks at the work of a housekeeper at a French hotel, a bartender at an Irish pub, a snowboarding instructor in Slovakia in the winter and an office worker in London in the summer, and a programmer in Helsinki, to explorations of larger topics such as marriage, divorce, and relationships, Zuska Kepplová's novel is a millennials' odyssey-a search for the self by the post-Cold War generation.

Poburujúce, vzrušujúce, drsné, ale aj láskavé. Poviedky plné citu, ktoré často prekročia tabu. Zasnené texty o láske cez ružové okuliare však nečakajte. Niektoré príbehy vás pošteklia, iné rozčertia. Vypočujte si 15 poviedok vo výbere KK Bagalu, ktoré vyšli v priebehu polstoročia a tematicky rozširujú tradične ponímaný pojem láska o nové pohľady.

Skutečný kulturní šok člověk zažije, až když se vrátí domů. Studentka nepraktického humanitního oboru se vrací z nedůležité americké univerzity v kukuřičném poli do malého města na Slovensku. Někdo cizí je v domě.

Novodobí nomádi Zusky Kepplové bloudí Paříží, Londýnem, Helsinkami a Budapeští, často bez jasnější motivace, jako by do cizího prostředí přišli hledat sami sebe a s překvapením zjistili, že i uprostřed Londýna se skrývá malý domov. Odešli, protože chtěli, avšak iluzi lepšího života západně od Prahy už nevěří tolik, jako generace emigrantů před nimi. Rozhodli se poznávat svět, naučit se jazyk, najít si přátele. A potom se vrátit domů, vyrovnanější, zkušenější, někteří za vodou, jiní nad věcí.

„Diela Zusky Kepplovej sú jedinečné hlavne svojím námetom. Cestovateľské zážitky z cudzích krajín už spísal kdekto. Avšak Zuska má talent nielen na opisy, ale aj na psychologicko-spoločenskú reflexiu. Navyše to robí prostredníctvom nevšedných postáv a ich osudov.“ (Mária Jakabová) O AUTORKE Zuska Kepplová (1982) je redaktorkou publicistiky a komentátorkou denníka SME. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU v ročníku Dušana Dušeka a Jozefa Puškáša. Doktorandské štúdium absolvovala na katedre rodových štúdií na budapeštianskej Stredoeurópskej univerzite a katedre kulturológie na Stony Brook SUNY. Vydala tri prozaické knihy: Buchty švabachom (2011, 2. vyd. 2017), 57 km od Taškentu (2013) a Reflux (2015). Za svoju tvorbu získala Cenu Jána Johanidesa pre mladého tvorcu, Cenu Nadácie Tatra Banky pre mladého tvorcu, Prémiu Ceny Ivana Kraska za debut a bola dvakrát vo finále ceny Anasoft litera. Preklad prvých dvoch kníh vyšiel v maďarčine a pripravuje sa aj preklad do češtiny. AUTORKA O SVOJEJ TVORBE „Chcela som ponúknuť priestor, kde by sa zozbierali skúsenosti mladých Slovákov pracujúcich alebo študujúcich v zahraničí. Kniha je akýmsi štartovacím bodom, aby sa o nich mohlo začať hlbšie premýšľať a mňa veľmi teší, že to funguje a veľa ľudí sa v nej vidí.“ Zuska Kepplová O KNIHE BUCHTY ŠVABACHOM Postavy Zusky Kepplovej sú novodobí nomádi, imigranti s možnosťou kedykoľvek sa vrátiť domov, s možnosťou, ktorá nijako nezmenšuje ich vnútorný nepokoj, nezastavuje ich pátranie po tom, kde a s kým ten domov vlastne je. Knižka, zručne napísaná a hladučko čitateľná, je poctivým pokusom zachytiť zážitky odvážnych dvadsiatnikov, ktorí sa s batôžkom buchiet vybrali do sveta na skusy. Mária Modrovich „Osobné výpovede ľudí, ktorí riešia vzťahy, priateľstvá, sex a peniaze presne ako všetci, a predsa sú tieto príbehy čímsi iné, trochu multikultúrne a niekedy ako mestá, v ktorých sa ocitli, úplne nepriateľské, bezcitné. O ťažkých začiatkoch a ešte ťažších koncoch a ľuďoch, ktorí nám nikdy nikde a za žiadnych okolností neprestanú chýbať. Ale sú aj svedectvami o malých či veľkých radostiach a víťazstvách, ktoré len majú inú príchuť, keďže sa človek v dvadsiatke rozhodol ísť vyhrávať a prehrávať nikam inam. Preč. Kde by mohlo byť lepšie.“ Alena Sabuchová O KNIHE 57 KM OD TAŠKENTU „Dve poviedky ilustrujúce paletu emócií a životných postojov ľudí žijúcich mimo krajiny pôvodu. Autorkin ponor do intimity postáv cez vzťah k prostrediu v poviedkach nepriamo nadväzuje na jednu stranu dávneho romantického konfliktu dedina vs. mesto, ktorý okrem iného tiež zachytával osamoteného človeka v dave (či na rande so „svojím“ mestom?). Na príťažlivosti a aktuálnosti však nič nestráca.“ Petra Blšťáková, Knižná revue O KNIHE REFLUX „Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné školy štvú študentov proti vlastným rodinám a s babkou, ktorá prežila odvlečenie do lágra v Rusku, ale už si na veľa nespomína. Niekto cudzí je v dome.“ Monika Kompaníková

Mozaikovitý román o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú do cudziny s vidinou vyššieho zárobku, lepších možností sebarealizácie a predovšetkým s túžbou po intenzívnejšom živote.

1Kniha Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné školy štvú študentov proti vlastným rodinám a s babkou, ktorá prežila odvlečenie do lágra v Rusku, ale už si na veľa nespomína. Niekto cudzí je v dome. 2Kniha 57 km od Taškentu sa odohráva v súčasnej Budapešti. Béla... alebo Bill, ako chcete, však tvrdí, že všetko sa aj tak deje v New Yorku. Po neúspechu na Wall Street teraz býva vo svojej detskej izbe na okraji Budapešti. S priateľom Zolim, ktorý sa do mesta vrátil pracovne, stretávajú študentku antropológie zo Srbska. Spoločný čas trávia v meste rozmýšľaním nad inými mestami.

Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné školy štvú študentov proti vlastným rodinám a s babkou, ktorá prežila odvlečenie do lágra v Rusku, ale už si na veľa nespomína. Niekto cudzí je v dome.

Dve novely o expatoch – ľuďoch, ktorí síce žijú mimo svoju domovinu, no majú šancu plánovať, ako bude vyzerať zajtrajší svet. Vera a Henryk prišli do postsocialistickej Bratislavy vysvetliť, ako funguje údajne najlepší z možných svetov. Bill, Zoli a bejby už žijú v takto zariadenom svete – rozprestierajúcom sa od New Yorku cez Budapešť až k Taškentu – ale napriek tomu sa aj oni zaoberajú plánovaním ideálneho mesta, lepšieho miesta pre život.

Kniha Buchty švabachom, nominovaná na prestížnu literárnu cenu Anasoft litera 2012. je debutom, ktorým sa autorka snaží poviedku posunúť niekam inam. Do metropol, do eseje, do teórie. Zuska Kepplová (1982) je rodáčka z Bratislavy, kde absolvovala Dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Pokračuje na doktorandskom štúdiu Comparative Gender Studies v Budapešti. V Poviedke 2005 zvíťazila s Baladičkou o víkende. "Postavy románu sú novodobí nomádi, imigranti s možnosťou kedykoľvek sa vrátiť domov, s možnosťou, ktorá nijako nezmenšuje ich vnútorný nepokoj, nezastavuje ich pátranie po tom, kde a s kým ten domov vlastne je. Knižka, zručne napísaná a hladučko čitateľná, je poctivým pokusom zachytiť zážitky odvážnych dvadsiatnikov, ktorí sa s batôžkom buchiet vybrali do sveta na skusy." (Mária Modrovich) "Zuska Kepplová je oživením domácej literárnej scény. Keď pred rokmi vyhrala súťaž Poviedka, jej Baladička o víkende bola úplne iná, ako veci zvyčajne považované za domácu hodnotnú literatúru. Do strnulých textov priniesla nielen pohľad dvadsiatnika, ale konečne aj autentický život (niektorých) dvadsiatnikov. Práve autentickosť je silným momentom, ktorý robí z knihy Buchty švabachom výborné čítanie." (Tomáš Prokopčák, SME)