Vladimíra Komorovská strana 2 z 2

Salvador Dalí (1904 – 1989) bol vskutku všestranný umelec – maliar, sochár, grafik, ilustrátor, fotograf, filmár a spisovateľ – a zároveň najznámejší predstaviteľ surrealizmu. Vďaka svojmu experimentovaniu a excentrickosti v tvorbe i v živote sa stal jedným z najslávnejších umelcov 20. storočia. Na Dalího tvorbu mala značný vplyv jeho životná láka Gala, ktorá bola jeho múzou a spolupracovníčkou neuveriteľných päťdesiat rokov. Som génius? Pre Salvadora Dalího je odpoveď jasná: o svojej genialite nikdy nepochyboval. Kniha Tajný život Salvadora Dalího je svojrázny monument, ktorý si vystaval na vlastnú počesť. Ak mu aj chýba falošná skromnosť, jeho úprimnosť je nesmierna. Dalí odhaľuje svoje tajomstvá takmer bezohľadným spôsobom. Je to vášnivá a zveličená autobiografia geniálneho umelca.

Po troch tituloch Všivavé osudy (VSSS 2008), Papendeklová idylka (VSSS 2009) a Bonvivánske chiaroscuro (VSSS 2010), v ktorých sa autorka vyrovnala s dneškom, najmä s jeho mravnou tvárou, v tejto románovej kompozícii sa sústredila na rozvetvené rodinné vzťahy štyroch generácií. Vznikla tak rozsiahla románová freska s príbehmi od devätnásteho storočia - s presahom do čias Márie Terézie - po súčasnosť. V zhustených a obsahom nabitých prehovoroch postáv sa pertraktujú dramatické osudy narátorov a ostatných protagonistov, podávané veľmi šťavnato a zároveň s nadhľadom, v ktorom nechýba humor ani irónia. V epicentre autorkinho zámeru sú individuálne životné fakty formujúce charaktery na pozadí životného kolobehu - narodenie, školy, citové a erotické fázy, manželstvá, deti, starnutie, choroby a smrť - a na pozadí historicko-spoločenských premien. Na margo knihy literárny kritik V. Petrík napísal: "Postupy, ktoré tu autorka použila, sú pre román dosť ojedinelé. V jednotlivých kapitolách sa striedajú - ako rozprávači - rodinní príslušníci, ktorí vidia tú istú realitu vždy z iného uhla pohľadu. Tým sa dosiahla plasticita románového sujetu i väčšia objektivita rozprávaného... Prehovory sú plné fakticity, teda obsažnosti. Román je koncipovaný originálne, prináša nielen nové poznanie, ale aj estetický efekt. Zaslúži si teda našu pozornosť."

André Maurois, vlastným menom Émile Salomon Wihlem Hezog (1885 – 1967) – významný francúzsky historik a životopisec, uznávaný humanista, autor pozoruhodných literárnohistorických biografií a autobiografických Pamätí. Biografia René alebo Život vikomta de Chateaubriand patrí k jeho význačným literárnym štúdiám. Vikomt François-René de Chateaubriand (1768 – 1848), potomok grófa de Combourg, predchodca francúzskeho romantizmu, minister zahraničných vecí, vyslanec v Berlíne a Ríme, uzrel svetlo sveta v starom režime a prežil všetky politicko-historické zvraty prvej polovice 19. storočia; Rousseauov stúpenec a Robespierrov nepriateľ, Bonapartov obdivovateľ a Napoleónov odporca, monarchista a vzbúrenec proti kráľom, liberál a ultraroyalista, racionalista a vizionár zanechal monumentálne dielo, z ktorého stačí spomenúť apológiu Duch kresťanstva, hagiografiu Život opáta de Rancé a rozsiahlu lyrickoepickú poému Pamäti zo záhrobia. Kniha vychádza v slovenčine po prvý raz.

José Lenzini, dlhoročný novinár alžírskeho pôvodu, zanietený camusológ sa už vyše dvadsať rokov špecializuje na Alberta Camusa, najmladšieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 1957 a jeho dielo. V knihe venovanej Camusovi približuje chronológiu posledných dní života známeho spisovateľa originálnym spôsobom, vnáša svetlo do jeho politickej angažovanosti, nevyhýba sa ani nehanebným útokom jeho protivníkov, zakladá si na precíznych faktoch, na svedectve Camusových blízkych priateľov a kolegov, na dôvažok ich podopiera Camusovými spomienkami a citátmi z jeho diela, čím sa usiluje oživiť, respektíve podnietiť záujem o jeho tvorbu. Lenzini objasňuje aj spisovateľove pochybnosti o vlastnej schopnosti dokončiť rozpísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý sa našiel v aktovke po tragickej nehode, ba i okolnosti, za ktorých sa ho ako „cudzinca“ usilovali zdiskreditovať parížski intelektuáli na čele so Sartrom, zdôrazňujúc, že si plne zaslúži rehabilitáciu. Veď ktorý spisovateľ lepšie vystihol svoju dobu a hodnotu ľudského života než odhodlaný humanista Camus, presvedčený, že „nijaká idea nestojí za to, aby sa pre ňu zabíjalo“?

José Lenzini, dlhoročný novinár alžírskeho pôvodu, zanietený camusológ sa už vyše dvadsať rokov špecializuje na Alberta Camusa, najmladšieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 1957 a jeho dielo. V knihe venovanej Camusovi približuje chronológiu posledných dní života známeho spisovateľa originálnym spôsobom, vnáša svetlo do jeho politickej angažovanosti, nevyhýba sa ani nehanebným útokom jeho protivníkov, zakladá si na precíznych faktoch, na svedectve Camusových blízkych priateľov a kolegov, na dôvažok ich podopiera Camusovými spomienkami a citátmi z jeho diela, čím sa usiluje oživiť, respektíve podnietiť záujem o jeho tvorbu. Lenzini objasňuje aj spisovateľove pochybnosti o vlastnej schopnosti dokončiť rozpísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý sa našiel v aktovke po tragickej nehode, ba i okolnosti, za ktorých sa ho ako „cudzinca“ usilovali zdiskreditovať parížski intelektuáli na čele so Sartrom, zdôrazňujúc, že si plne zaslúži rehabilitáciu. Veď ktorý spisovateľ lepšie vystihol svoju dobu a hodnotu ľudského života než odhodlaný humanista Camus, presvedčený, že „nijaká idea nestojí za to, aby sa pre ňu zabíjalo“?