Ján Komorovský

Tradičná svadba u Slovanov je vyhľadávané dielo významného slovenského slavistu, etnografa a religionistu prof. Jána Komorovského (1924-2012). Je výsledkom dlhodobého zbierania terénnych, publikovaných aj archívnych materiálov o slovanskej svadbe v jej rôznych prejavoch. Autor v knihe obšírne hovorí o predmanželskom živote dedinskej mládeže, o predsvadobnom období, o rozličných formách uzavretia manželstva a napokon o obradoch a obyčajoch samotnej svadby. Slovanskú svadbu predstavuje ako komplex noriem obyčajového práva, etiky, etikety, magicko-agrárnych obradov, úkonov, hier, tancov a ústnych poetických prejavov zameraných na spriaznenie dvoch rodov, manželské spolužitie, zabezpečenie prosperity a pokračovanie rodu. Autor ukazuje, aká rozsiahla a pestrá rozmanitosť obradov a obyčajov vládne v tradičnej svadbe Slovanov. Každé etnikum, región a lokalita má prvky rozdielne i spoločné s inými slovanskými oblasťami. Početné obrady a obyčaje slovanskej svadby spája ideová jednota vyrastajúca z dedinského naturálneho hospodárstva, z rodových a rodinných tradícií a spôsobu života. Pred nami sa rozvíja myšlienkový svet roľníka spätého s prírodou, s jeho neustálou starosťou o zachovanie života, hospodárskej prosperity a rodu. Spod zorného uhla týchto ústredných myšlienok autor skúma pôvodný zmysel úkonov a zvyklostí slovanskej svadby, a to vrátane obradov odlúčenia nevesty od svojho domu a pripojenia sa k rodovému kulty ženíchovej rodiny, ako aj úkonov ochrannej mágie a úkonov zabezpečujúcich plodnosť a hojnosť a utuženie manželského zväzku. Tradíciu chápe autor dynamicky, v jej neustálom vývoji a v dobových, miestnych, individuálnych i kolektívnych premenách. Preto tiež venuje náležitú pozornosť premenám svadby v podmienkach našej technologicky vyspelej doby. Zásadné a neprekonané dielo Tradičná svadba u Slovanov je prístupné nielen odborníkom, etnografom, folkloristom a kultúrnym historikom, ale tiež širokej verejnosti a všetkým záujemcom o ľudovú kultúru.

Svojrázny cestopis vyšiel v Rusku roku 1790. Postrehy o neprávostiach a útlaku aj v súvislosti s aktuálnymi udalosťami vo Francúzsku zapôsobili ako bomba. Radiščev bol kvôli publikovaniu diela, ktoré je ovplyvnené skvelým románom Lawrenca Sterna Život a názory Tristrama Shandyho, uväznený a odsúdený na smrť. Rozsudok bol zmiernený na desaťročné vyhnanstvo. Pohľad na reálie súdobého Ruska konca osemnásteho storočia môže byť aktuálny aj dnes. Radiščevova cesta nie je len nemilosrdnou analýzou a kritikou, ale tiež mučivým sebaspytovaním a spoveďou ruského intelektuála vracajúceho sa z Európy do vlasti. Cesta je zobrazením vonkajšieho sveta a súčasne hľadaním energie na zmenu, ktorá musí prísť zvnútra. Obrazy zvole, násilia, zaostalosti, útlaku šľachty dnes čítame s odstupom - poučení scestnosťou rýchlych riešení. Radiščevova dobovými ideami osvietenstva živená viera v pokrok môže pripadať trochu naivná, avšak úprimná. Prenikavý pohľad nadpriemerne vzdelaného človeka, svieži štýl, pôsobivé obrazy iste zaujmú i dnes tak záujemcov o dejiny, ako i milovníkov dôvtipne stvárneného slova.

Knižka sa zrodila v čase blížiaceho sa 400 výročia založenia prvej misijnej osady (redukcie) na území Paraguaja. Loreto sa stalo prototypom 33 redukcií, ktoré v r. 1610 až 1768 tvorili spolkové súručenstvo pod jednotnou správou, a zároveň boli útočiskom niekoľkých generácií novokrstencov Indiánov kmeňa Guaraní. Redukcie ich chránili pred banditami, lovcami otrokov v službách kolonizátorov, ktorým mali slúžiť ako lacná pracovná sila na statkoch a plantážach. Knižka podáva v prehľadných črtách ucelený obraz spolkového súručenstva redukcií.