Matúš Krajňák

Kniha z edície Slovensko z neba. Zalietajte si spolu s touto knihou ponad Nové Zámky a okolie. Unikátne fotografie z lietadla a z dronu vám to umožnia.

Hornád a Bodva darovali Abovu život, bohatá história tu zanechala svoju dušu a ľudia mu dávajú svoje srdce. Zo zeme je krásny. Avšak ešte krajší je z neba. Veď posúdťe sami.

Kraj pod odvekým dohľadom Šarišského hradu s bohatou históriou, hlbokou dušou a veselými ľudmi.. Zo zeme je krásny. Avšak ešte krajší je z neba. Veď posúdťe sami.

Michalovce a okolie z neba

Púchov a okolie z neba

Na strmom pieskovcovom brale na pravom brehu Váhu vypína sa hrad, ktorého silueta je jedným zo symbolov Považia. V časoch, keď bol najmocnejší, týčili sa nad jeho hradbami tri hranaté obranné veže a ich obraz sa dostal do erbu neďalekého mesta. To mesto sa dlho volalo jednoducho Bystrica, podľa riečky, čo tadiaľ pretekala. No keď sa časom zistilo, že Bystríc je na Slovensku niekoľko a každá postupne dostala svoj prívlastok, túto nazvali Považská.

Pôvod názvu najdlhšej slovenskej rieky údajne pochádza od slova vagus, čo znamená blúdivý, túlavý. Po dlhom putovaní sa Váh na juhu Slovenska zmenil na mohutnú rieku, ktorá križovala aj dôležité dopravné cesty. Na jednom z brodov starej obchodnej trasy pre dovozcov soli z rakúskeho Hallstattu vzniklo mesto Šaľa a dostalo názov z latinského salis, teda soľ. Začala sa písať dnes už tisícročná his-tória spolužitia rieky a jej obyvateľov, ktorá dodnes prináša úžitok i potešenie. V meste je prístav, ktorý využívalo Duslo, a rekreačná a oddychová zóna v medzihrádzovom priestore, kde sa nachádza lesopark s náučným chodníkom. Návštevníkov prekvapí svojou históriou a modernou tvárou zároveň. Príjemné prostredie plné zelene, špecifická atmosféra rieky Váh a priateľskí ľudia, právom hrdí na svoje mesto, sú prísľubom jedinečných zážitkov a spomienok. Centrom mesta je Námestie Svätej Trojice, osou je Hlavná ulica, ohraničená rímskokatolíckym kostolom a sochou Svätej Trojice, mestským úradom a okresným úradom. Návštevníkov zaujmú aj architektonické pozoruhodnosti. Renesančný kaštieľ akoby z oka vypadol palácu vo Veľkej Bytči. Budova bola pôvodne vodným hradom, postaveným pravdepodobne na starších základoch v 15. storočí. Prvý raz sa totiž opevnený objekt v Šali spomína v roku 1297 v listine kráľa Ondreja. Stavba postavená podľa plánov architekta Syrotha Kiliána z Milána je vernou kópiou paláca rodiny Thurzovcov. Kaštieľ je poschodový opevnený štvorkrídlový objekt s kruhovými obrannými baštami na nárožiach. Nádvorie je lemované arkádovými chodbami a nad vstupom na priečelí je štvorhranná veža so strieľňami. Harmincova budova, v ktorej momentálne sídli Okresný úrad v Šali, patrí tiež k dominantným budovám mesta na Hlavnej ulici. Už desaťročia ju Šaľania takto volajú a pod týmto názvom ju nájdeme aj v odbornej literatúre. Milan Michal Harminc, rodák z obce Kulpin pri Báčskom Petrovci v Srbsku, patril k takzvanej „prvej generácii slovenských architektov“ a podpísal sa pod vyše tristo budov v Európe. Jedným z najväčších turistických lákadiel v Šali je Dom ľudového bývania postavený v roku 1730. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou zachovávajúcou pôvodnú architektúru, ktorá predstavovala domy zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou zmiešanou s plevami. Strecha bola z tŕstia. Dodnes je dom symbolom spätosti obyvateľov mesta s okolitou prírodou a vodným svetom. Život v Šali plynie ako Váh, pokojný a široký. Všade cítiť závan vzdialeného mora a ten zvláštny pocit, ktorý krajine prináša rieka. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Leží na juhozápade Slovenska, v Bratislavskom kraji, 25 kilometrov východne od Bratislavy. Jeho nadmorská výška je približne 121 až 160 m. Rozkladá sa na rozhraní Podunajskej roviny a pahorkatiny. Najbližšie pohorie je vzdialené približne 15 kilometrov (Malé Karpaty). Uhádli ste? Áno, reč je o Senci a jeho okolí. Rovinatá krajina plná úrodnej pôdy a vodných tokov. Samotný Senec a jeho okolie boli obývané od neolitu cez dobu bronzovú, železnú, rímsku až po príchod Slovanov v šiestom storočí. V ranom novoveku tvorila obyvateľstvo úzka vrstva šľachtických rodov, stredná vrstva obchodníkov a remeselníkov a najväčšia vrstva poddaných sedliakov a želiarov. Pády a vzostupy celého regiónu od tatárskych vpádov cez meniace sa ušľachtilé rody, ktoré vlastnili túto zem, prírodné živly či katastrofy až po druhú svetovú vojnu výrazne pretvárali tento región. 2. novembra 1938 sa konala Viedenská arbitráž, na základe ktorej Senec pripadol horthyovskému Maďarsku. Znamenalo to zhoršenie životných podmienok pre všetky vrstvy obyvateľstva, predovšetkým pre kolonistov, ktorí boli ešte v roku 1938 vyhnaní, a pre Židov, ktorí boli v roku 1944 deportovaní do koncentračných táborov. Podľa skresleného sčítania mal Senec v roku 1941 92 % obyvateľov maďarskej národnosti. Po druhej svetovej vojne sa mesto vrátilo do Československej republiky. V roku 1947 sa uskutočnila výmena obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom, vďaka ktorej prišlo do Senca takmer tisíc Slovákov. „Obnova Senca a regiónu“ do dnešnej podoby sa mohla začať. Vodné bohatstvo, ktoré asi najviac zviditeľnilo tento región, je známe po celom Slovensku. Veď kto by nepoznal Slnečné jazerá. Počas leta je to najnavštevovanejšie rekreačné stredisko na Slovensku, ktoré je početne vyhľadávané aj zahraničnými turistami. Aquathermal Senec je turisticko-relaxačný vodný park, kde si celoročne môžeme užiť bazény s termálnou vodou a zaujímavé atrakcie. Ak hľadáte tiché, ničím nerušené letné rekreačné miesta s komornejšou atmosférou a menším počtom rekreantov, Strieborné jazero bude pre vás ako stvorené. Nachádza sa v západnej časti Senca, obklopené záhradkárskou oblasťou. Pre milovníkov športu je tu golf Borša alebo splav Malého Dunaja. Pre historikov zase kaštieľ v Malinove, Tomášove či vo Veľkom Bieli. Krásy tohto kraja, známe či menej známe, ktoré stoja za poznanie, len čakajú na objavenie toho, kto je zvedavý a užíva si pocit znovuobjavovania.

Severu Slovenska dominujú Tatry – najmenšie veľhory sveta, ktoré pozná väčšina Slovákov, ale nie sú neznáme ani mnohým ďaleko za našimi hranicami. Stovky skalných štítov dovysoka sa vypínajúcich nad Podtatranskou kotlinou. Stovky priezračných plies, hlbokých dolín či majestátnych vodopádov. Stovky veľkolepých výhľadov, pri ktorých si uvedomíme silu prírody a malosť človeka. Pod nimi sa rozkladajú takmer tri desiatky rázovitých obcí a miest. Každá z nich oplýva svojským čarom umocneným podmanivou korunou veľhôr. Hospodárskym a kultúrnym centrom regiónu je mesto Poprad, nazývané aj vstupná brána do Vysokých Tatier. Až do roku 1946 bol Poprad len jedným z mestečiek – Matejovce, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Veľká a Poprad, ktoré aj s pôvodne rekreačnou osadou Kvetnica tvoria dnešné mesto. Za perly Popradu možno označiť Mestskú pamiatkovú rezerváciu Spišská Sobota s impozantným Kostolom sv. Juraja či malebné renesančné zvonice, typické pre hornospišské mestá. Malebné kostolíky či kaštiele však nájdeme v každej obci. Každá je niečím výnimočná. Každá vie vyrozprávať stovky príbehov. Obzvlášť unikátnou atmosférou sa vyznačujú tatranské osady a obce učupené priamo pod vysokánskymi štítmi. Ich malebná architektúra je dokonale zasadená do vysokohorského koloritu. Obrovská pokora pred Tatrami a neľahký život v horskom prostredí stoja za zrodom jedných z najkrajších prejavov ľudovej kultúry na Slovensku. Goralská kultúra, drevenice či drevené kostoly sa stali symbolom symbiózy človeka, Boha a tatranskej prírody. Tatry, ich majestátnosť a podmanivá atmosféra láka ľudí už stovky rokov. Mnohí už videli podtatranské obce a osady takmer z nebeských výšok tatranských končiarov. Naši piloti a fotografi však priniesli do tejto knihy iné, ešte nebeskejšie pohľady. Netradičné pohľady na známe štíty či pohľady na málo známe miesta, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Kto by nepoznal mesto Humenné, mesto, ktoré leží uprostred krásneho kraja Zemplína? Mesto, s ktorým sa spájajú mená ako Andrassyovci, Matej Korvín, Mária Terézia, mesto, do ktorého viedla prvá železnica v tomto kraji... Okolie Humenného je vskutku nádherný kraj. Z juhu región ohraničuje hradba majestátnych Vihorlatských vrchov. Silueta ich najvyššieho vrchu Vihorlat. Väčšina obcí v okolí Humenného leží roztrúsená v údoliach riek Laborec, Cirocha a ich prítokov. Obkolesené sú malebnými pahorkami Ondavskej vrchoviny a Laboreckej vrchoviny. Humenné je spolu s ostatnými obcami kúskom mozaiky jedného z najrázovitejších regiónov Slovenska – Zemplína. Samotný Zemplín je najväčším regiónom Slovenska a Humenné je oddávna akýmsi srdcom jeho severnej časti. Neďaleko Humenného nad dedinkou Jasenov na vás čaká ďalší zo svedkov dávnej histórie – hrad Jasenov. Rozľahlá zrúcanina stojí v prekrásnom lesnom prostredí Humenských vrchov. Z hradu sa vám predostrú výhľady najmä na Humenné a jeho blízke okolie. Nad cestou zo Strážskeho do Humenného v mieste úzkej Brekovskej brány, kadiaľ sa Laborec predral pomedzi Humenské vrchy, stoja zvyšky hradu Brekov. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok