Bohuš Schwarzbacher

Je krajšie miesto na zemi, než je tvoja rodná zem? Nech odídeš akokoľvek ďaleko a na akýkoľvek dlhý čas, vždy ťa akosi pritiahne.Určite existujú aj krajiny s honosnejšími zámkami, bohatšími mestami a vyššími horami. Slovensko nemilujeme preto, že je v niečom naj, ale preto, lebo je to naša vlasť. Patríme sem, tu sú naše korene, tu žili naši predkovia. Toto je Kniha – Čarovné Slovensko.

Powiat Cieszyński z nieba (Jazyk: poľský, anglický)

Malownicze tereny ziemi gorlickiej rozciągają się na południowo-wschodnim krańcu Małopolski, aż po Słowację. Jej położenie na granicy Beskidu Niskiego, Pogórza Ciężkowickiego i częściowo też Magurskiego Parku Narodowego decyduje o wielkiej atrakcyjności turystycznej. To obszar górzysty, który prawie w 40 % pokryty jest lasem. Łagodne wzniesienia idealnie nadają się na wycieczki piesze, rowerowe, ale i te na końskim grzbiecie. Latem warto się udać nad sztuczne jezioro Klimkówkę, zimą natomiast liczne ośrodki narciarskie przyciągają miłośników białego szaleństwa. Zachowały się tutaj również liczne zabytki architektury sakralnej i świeckiej. Te najwybitniejsze zostały wpisane na Listę Światowego Dziedzictwa UNESCO. Należą do nich świątynie w Kwiatoniu, Brunarach, Owczarach, Sękowej i Binarowej. Charakterystycznym elementem tego regionu była wielokulturowość. Te malownicze tereny od wieków zamieszkiwane były przez różne narodowości. Byli to przede wszystkim Żydzi, Łemkowie i Pogórzanie.

Centrálna osídlená časť kraja leží v Liptovskej kotline, nad ktorou sa na severe dvíhajú Západné Tatry a Chočské vrchy, na juhu Nízke Tatry a Kozie chrbty. Časť Nízkych Tatier s krasovým reliéfom tu vytvorila rôzne zaujímavé útvary a jaskyne, najmä v Demänovskej doline a v Jánskej doline. Osou územia okresu je Váh. Najdlhšia slovenská rieka vzniká sútokom Bieleho Váhu a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote. Ďalej už pokračuje iba ako Váh. Z pravej strany je jej najvýznamnejším prítokom rieka Belá, ktorá pramení priamo pod vrchom Kriváň. Asi to predurčilo jej dravosť, vďaka čomu ju vyhľadávajú milovníci horského splavovania. Ale má aj svoju pokojnú stránku. K zaujímavým miestam pri rieke totiž patrí aj Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, kam bol prenesený zo zátopovej oblasti ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Váh svojou silou dlho narúšal bezpečný život v tejto oblasti, časté potopy obyvatelia Liptova riešili vybudovaním vodných diel, z ktorých najdôležitejšia je rozlohou najväčšia slovenská vodná nádrž Liptovská Mara a naša najvýkonnejšia vodná elektráreň Čierny Váh. Obe sú súčasťou sústavy vodných elektrární Vážska kaskáda. Okrem zábrany proti povodniam sa využívajú i na výrobu energie a rekreačné účely. Keďže stavbou priehrad vznikli jazerá, dá sa tu kúpať, jazdiť na vodných bicykloch, vodných lyžiach či absolvovať plavby na vyhliadkových lodiach. Kto nemá svoju vlastnú, môže si takú požičať v športovo-rekreačných prístavoch vybudovaných popri Liptovskej Mare. Kraj v objatí vrchov a národných parkov zároveň patrí medzi okresy s pomerne pestrou priemyselnou výrobou. Najvýznamnejšie závody sú koncentrované do okresného mesta Liptovský Mikuláš. Druhým najvýznamnejším hospodárskym centrom okresu je Liptovský Hrádok, kde bola založená prvá lesnícka škola v Uhorsku a jedna z najstarších v celej Európe. Okres má výborné podmienky na rozvoj cestovného ruchu rovnako v lete iv zime. K najnavštevovanejším strediskám Západných Tatier patrí Podbanské, Žiar a Pribylina. Chočské vrchy zas lákajú turistov na návštevu krasových kaňonov – Prosieckej doliny a Kvačianskej doliny. Osobitnú pozornosť si zaslúži Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a Važecká jaskyňa v Nízkych Tatrách. Z nich netreba zabudnúť spomenúť najvyšší vrch pohoria Ďumbier. Z kultúrno-historických pamiatok sú pozoruhodné renesančné kúrie a kaštieľ v Liptovskom Jáne či Múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Zrúcaniny hradu a kaštieľ v Liptovskom Hrádku zas lákajú možnosťou vrátiť sa v čase do obdobia stredoveku. Pre vyznávačov folklóru pripravuje obec Východná najznámejší folklórny festival na Slovensku.

Región hornej Nitry zahŕňa aj okresy Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany, predsa len jeho srdcom je práve okres Prievidza. Meno regiónu prepožičala rieka Nitra, ktorá tu pramení na svahoch Lúčanskej Malej Fatry pod vrchom Reváň. A bola to práve voda, konkrétne tá minerálna v Bojniciach, ktorá vytvorila priaznivé prostredie pre život pravekého človeka v období poslednej doby ľadovej. Svedčí o tom množstvo archeologických nálezov, napríklad aj v Prepoštskej jaskyni. Od tých čias sa toho v regióne veľa zmenilo. Človek menil krajinu, striedali sa kultúry, po ktorých sa zachovalo viac či menej historických pamiatok. Z tých architektonických je najstaršou na hornej Nitre napríklad románsky kostol v Diviakoch nad Nitricou alebo Kostol sv. Anny v Bystričanoch-Chalmovej. Najvýznamnejšou pamiatkou Prievidze je barokový kláštorný komplex rádu piaristov, ktorý patrí medzi najkrajšie v strednej Európe. Na pahorku Gaslenberg, pri Nitrianskom Pravne, môžeme obdivovať unikátny súbor 27 sakrálnych stavieb kalvárie. Najväčšou atrakciou, presahujúcou územie regiónu, je určite Bojnický zámok, ktorý po svojej barokovej prestavbe dominuje širokému okoliu. Je obklopený parkom, v ktorom rastie aj vyše 700 rokov stará Lipa kráľa Mateja. V tesnej blízkosti zámku sa nachádza najstaršia a najnavštevovanejšia zoologická záhrada na Slovensku. Ako sme už spomínali, veľký význam pre región majú termálne pramene. Kúpele Bojnice, termálne kúpalisko Čajka a termálne kúpalisko v Chalmovej sú miestom relaxu s regionálnym až s celoslovenským významom. Vyhľadávanými strediskami cestovného ruchu tohto regiónu je aj Nitrianske Rudno s vodnou nádržou a pôvodne banícke mesto Handlová s rekreačným strediskom Remata. Významným centrom zimných športov je lyžiarske stredisko vo Fačkovskom sedle. V tomto kraji sa však nachádza mnoho iných zaujímavých kultúrnych či prírodných lokalít. Aj menej známe miesta však stoja za spoznanie. Čaro nepoznaného sľubuje množstvo jedinečných zážitkov aj v srdci hornej Nitry.

Na rozhraní Podunajskej roviny a Malých Karpát sa rozprestiera poľnohospodársky, ale najmä vinársky kraj. Mestá Pezinok, Modra, Svätý Jur a okolité obce sú „mekkou“ slovenského vinohradníctva a vinárstva. Kúsok prírody a neopakovateľná chuť sa skrýva v každej fľaške tunajšieho vína. Už Rimania na prelome letopočtov začali so zakladaním vinohradov, ktoré vďaka nadšeniu a pracovitosti miestnych obyvateľov nezanikli spolu s Rímskou ríšou, ale ďalej sa rozvíjali. Pokrývali a dodnes pokrývajú obrovskú časť juhovýchodných svahov Malých Karpát. Kvalitné značkové vína dopĺňajú kulinárske špeciality, starobylé pamiatky, folklór a rázovitosť vinohradníckych domov. Pestujú sa tu biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Burgundské biele a z modrých odrôd najmä Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Hoci Slovensko má mnoho ďalších vinohradníckych regiónov, tento je významom najväčší. Malé Karpaty sú nádherným a nenahraditeľným kúskom Slovenska. Významným turistickým lákadlom v tejto oblasti je Veľká homoľa. Na jej vrchole nájdeme drevenú rozhľadňu, ktorá patrí k najvyšším na Slovensku. Meria až 20 metrov a je z nej prekrásny kruhový výhľad na Malé Karpaty, Považský Inovec, Tribeč a za priaznivého počasia vidieť aj rakúske Alpy. Vďaka tomu sa Veľká homoľa stala najvyhľadávanejším vyhliadkovým bodom v širokom okolí. Pre milovníkov zimných športov je pripravená skvelá lyžovačka v stredisku Pezinská Baba či v okolí Zochovej chaty. Okolie Pezinka je vhodné na cykloturistiku po trasách rôznej dĺžky a náročnosti. Ani milovníci histórie neprídu v regióne skrátka. Jedným z hlavných klenotov mesta Pezinok je impozantný Pezinský zámok, okolo ktorého sa kedysi rozprestierali vodné priekopy a padacie mosty. Zámok prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a je v ňom Galéria umeleckého skla. Najväčšou historickou atrakciou je hrad Červený Kameň. V súčasnosti sa na hrade nachádza múzeum prezentujúce historické bývanie šľachty a zaujímavý program pre návštevníkov, ako sú šermiarske festivaly či predstavenie sokoliarov. Kaštieľ v Budmericiach bol postavený v kombinácii viacerých slohov vychádzajúcich z renesančných vzorov zámkov na Loire vo Francúzsku s množstvom menších vežičiek a štítových vikierov. Príroda nás toho vie naučiť oveľa viac, ako sme schopní si zapamätať. Na pomoc často prichádzajú tematické náučné chodníky. Vinársku tradíciu tohto kraja približuje Vinohradnícky náučný chodník Pezinok. V okolí Pezinka sa nachádza ďalší zaujímavý náučný chodník – Lesnícky náučný chodník Pece – Čertov kopec. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Údolie Váhu pod ochranou hradby okolitých hôr lákalo osadníkov do kraja okolo Trenčína od nepamäti. Svedčia o tom mnohé archeologické nálezy, viaceré pochádzajú už z doby kamennej. Nezmazateľnú stopu v regióne zanechal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorého légie v roku 179 n. l. v týchto miestach zvíťazili nad Kvádmi. Zvesť o tejto udalosti je dodnes vyrytá v stene hradného brala. Dejiny Trenčína sú späté najmä s Trenčianskym hradom. Najväčší rozmach zažil za vlády slávneho „Pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Duchovným centrom regiónu je Skalka pri Trenčíne ako najstaršie pútnické miesto v niekdajšom Uhorsku. Nachádza sa tu zrúcanina kláštora zo 17. storočia či Kostol sv. Andreja-Svorada a Beňadika, spomínaný už začiatkom 13. storočia. Mnohé miesta v regióne dodnes svedčia o jeho bohatej histórii. Od nápisu na hradnej skale cez stovky historických budov až po záznamy v kronikách. Nesmieme vynechať pohľadnice a fotografie. Práve tie najvernejšie dokumentujú historické okamihy. Celý kraj, mestá i obce však svoju tvár menia neustále. Prašné cesty sa zmenili na asfaltové, konské povozy nahradili autá, mosty získali modernejšiu tvár. Stavby sú odjakživa nemými svedkami dejinných udalostí regiónu, viaceré však podľahli podľahli zubu času o niečo viac, ako by sme si želali. Iné sa stali obeťami vojen či požiarov. Nejedna stavba musela ustúpiť novšej a modernejšej. Mnohé budovy však boli zrekonštruované, čo im prinavrátilo dôstojnosť, aká im prináleží. A to sú len čriepky z mozaiky zmien, ktoré vyformovali región do takej podoby, v akej ho poznáme dnes. Porovnanie historických a súčasných fotografií tieto zmeny zachytáva jedinečným spôsobom. Aj my pri ich prezeraní môžeme byť priamymi svedkami toho, ako tok histórie zmenil svet okolo nás.

V neveľkom kraji na severozápade Slovenska medzi Javorníkmi a Kysuckou vrchovinou obkolesuje okresné centrum Kysucké Nové Mesto dokopy 13 rázovitých obcí. Územie mesta bolo v roku 1991 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Svetské pamiatky tu reprezentujú domy zo 17. storočia lemujúce pešiu zónu. Oproti mestu cez rieku stojí renesančný kaštieľ v bývalej mestskej časti s rovnakým názvom. Od rekonštrukcie v roku 1977 v ňom spravuje a prezentuje svoje expozície Kysucké múzeum v Čadci. Okresom preteká rieka Kysuca, ktorá ho rozdeľuje na dve približne rovnaké časti. Na jeho území priberá len krátke prítoky a pri Žiline sa vlieva do rieky Váh. Kysucké Nové Mesto patrí rozlohou medzi najmenšie okresy na Slovensku, ale vďaka polohe medzi pohoriami Vonkajších Karpát je tu dostatok lesov, lúk a pasienkov, kam len oko dovidí. Obľúbenou zastávkou turistov je rozhľadňa na vrchu Tábor, postavená nad okresným mestom v roku 2015. Najvyšším bodom dolných Kysúc je vrch Ľadonhora. Ďalším turistickým lákadlom je Kysucká brána, odkiaľ si turisti vychutnávajú pohľad na rieku Kysuca, Žilinskú kotlinu aj Kysuckú kotlinu. Priamo popod Kysuckú bránu okolo obce Rudinka prechádza hlavný železničný a cestný ťah zo Žiliny a Považia do Českej republiky a Poľskej republiky. Tranzitná poloha okresu je jedným z najlepších predpokladov na rozvoj tunajšieho cestového ruchu. Tí, ktorí už objavili jeho čaro, si v hlbokých dolinách tiahnucich sa pod úpätiami vrchov vybudovali chatové oblasti tam, kde boli kedysi len holé, odlesnené údolia. Kysucké Nové Mesto sa okrem zalesneného prostredia môže pochváliť aj hvezdárňou Na Podstráni, kde majú jeden z najlepších ďalekohľadov na pozorovanie oblohy na Slovensku. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie., A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Sobranecky región bol oddávna bohatý na to, čo človek potreboval k životu. Svedčia o tom archeologické nálezy už z doby bronzovej z neďalekej Tibavy. Pravekí poľnohospodári vedeli využiť úrodnú zem nížin, bohaté vodné zdroje, drevo z hustých hrabových a bukových lesov, pravekí lovci množstvo rôznych druhov zveri, vtákov a rýb. No nielen z chleba žije človek a to naši predkovia veľmi dobre vedeli. V zlých dobách hľadali útechu vo viere a aj keď často sami nemali toho veľa, s úctou a s radosťou budovali blízko svojich obydlí „Božie domy“. Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej či v Inovciach, vystavané bez použitia jediného klinca, prežili veky a aj dnes slúžia potomkom ich staviteľov. Mnoho krás nám dala sama príroda. V zelenom objatí stromov sa ukrýva jedno z najkrajších prírodných jazier na Slovensku – Morské oko, a nad ním sa ticho vypína Sninský kameň a Vihorlat. Sobranecko je bohaté aj na históriu. Naše dejiny boli oddávna úzko späté s dejinami Užskej župy z čias Uhorska, neskôr s dejinami Československa a dnes už píšeme dejiny „slovenské“. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj nevšedný zážitok.

Kežmarok spolu s okolitými obcami je spojením toho najlepšieho z rázovitých regiónov Spiša a Zamaguria. Zasadený do podhorskej prírody otvára brány do troch národných parkov: Tatranského národného parku, Národného parku Slovenský raj a Pieninského národného parku. Kroky turistov pri návšteve tohto kraja preto nesmerujú len do okresného mesta Kežmarok. Ozdoby mestskej pamiatkovej rezervácie ako Kežmarský hrad, evanjelické lýceum a knižnica či drevený artikulárny kostol zapísaný v zozname UNESCO sú však dostupné návštevníkom väčšinu roka. V zime je najobľúbenejšou aktivitou turistov lyžovačka v lone Spišskej Magury. Počas sezóny praská vo švíkoch najmä lyžiarske stredisko Jezersko, ktoré je prepojené s Bachledovou dolinou. O niečo severnejšie, pri hraniciach s Poľskom, ožíva príroda vždy na jar, keď sa verejnosti odomknú vody pohraničnej rieky Dunajec, ktorá obmýva strmé bralá Pienin. Najviac dominantným vrchom na ich poľskej strane sú zďaleka viditeľné Trzy Korony (Tri koruny). Po výstupe na Sokolicu prezývanú Matka pohoria s najviac fotografovanou poľskou borovicou dovidíme hlboko do prielomovej doliny, ktorá je hlavnou špecialitou Goralov, odolných pltníkov z kraja s tuhými zimami, ktorí ju rok čo rok brázdia na drevených pltiach. Pri jednom z nástupných miest v Červenom Kláštore stojí za to obzrieť si chránený areál Pieninské lipy v susedstve kartuziánskeho kláštora, v ktorom sídli múzeum. Staré lipy tu dosahujú obvod až šesť metrov. Okrem múzea je ďalšou zaujímavosťou aj možnosť ubytovať sa priamo na nádvorí kláštora v bývalej hospodárskej budove. Pamiatková rezervácia v Osturni je zas prehliadkou miestnej ľudovej architektúry. Kežmarok so svojím okolím nasýti ducha a vylieči telo. Areál kúpeľov Smerdžonka s liečivou vodou privíta aj rekreantov, ktorí preferujú ubytovanie v prírodných chatkách. Každý tu skrátka nájde to, čo sem príde hľadať. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Členitý horský a podhorský charakter najlesnatejšieho okresu na Slovensku určujú jeho okolité vrchy. Takmer celé územie okresného mesta Gelnica a 19 priľahlých obcí patrí do oblasti Slovenského rudohoria, ktoré sa rozprestiera po brehoch dolného toku Hnilca. Priamo nad mestom je to týčiaca sa Kojšovská hoľa s meteorologickou stanicou či Folkmarská skala, jeden z najvýraznejších výhľadových vrcholov Volovských vrchov, ktoré sú zároveň chráneným vtáčím územím. Cestovný ruch v tejto oblasti sa sústreďuje v lokalitách okolo Hlineckej doliny, viazanej na územie Slovenského raja údolím rieky Hnilec. Sútok riek Hornád a Hnilec, ktoré miestni využívajú ako obnoviteľný zdroj energie, tvorí začiatok vodnej nádrže Ružín v Margecanoch. Jej prírodné okolie využívané na vodácke športy, rekreačné účely, rybolov, vyhliadkové plavby, vodné lyžovanie, Margecianska línia, historické banské mesto Gelnica, Smolník a banská cesta, obec Žakarovce s prepojením na zimné turistické stredisko Plejsy patria k mnohým záujmovým bodom prírodného turizmu v okrese Gelnica. Čo sa týka kultúrneho turizmu, za najnavštevovanejšie pamiatky kraja sú považované Dom baníka, Banícke múzeum a Zámčisko v Gelnici, banské štôlne v Gelnici a v Smolníku, technická pamiatka Bujanovský tunel v Margecanoch. Tak ako Hnilec a Hornád prechádzajú stredom okresu, jeho územie križuje aj hlavná železničná trať na trase Bratislava – Košice s významným železničným uzlom Margecany. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Spiš je jedným z našich najväčších a najmalebnejších regiónov. Bohatá história, prekrásna príroda či ľudská pohostinnosť z neho robia aj jednu z najnavštevovanejších oblastí Slovenska. V jeho južnej časti sa historickým a kultúrnym centromn stala Spišská Nová Ves. Hrdí sa jedným z najkrajších slovenských námestí, zdobeným množstvom historických budov či kostolom s najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Už zďaleka viditeľnou dominantou regiónu je monumentálny Spišský hrad – jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v strednej Európe. V celom okolí Spišskej Novej Vsi však nájdeme roztrúsených aj množstvo honosných kaštieľov či malebných kostolíkov. Ten v Žehre je dokonca zapísaný v zozname pamiatok UNESCO. V Markušovciach neprehliadneme pôvabný renesančný kaštieľ či barokový letohrádok Dardanely. História tejto časti Spiša je úzko spojená s baníctvom. Ťažilo sa tu uhlie, rôzne minerály, urán či železná ruda. Táto oblasť dokonca patrila medzi najvýznamnejšie banícke regióny v Uhorsku. V mnohých dedinkách majú banícka história a banícke tradície dodnes nezastupiteľné miesto. Tento kút Slovenska je však aj akousi bránou do raja – Slovenského raja, ktorý vďaka desiatkam divokých dolín, hlbokých tiesňav a horských riav s podmanivými vodopádmi patrí k najatraktívnejším oblastiam našej krajiny. Okrem hlbokých roklín tu nájdeme aj jeden z najikonickejších výhľadov na Slovensku – Tomášovský výhľad. Mnohí už videli krásy okolia Spišskej Novej Vsi, stojac nohami pevne na zemi. Naši piloti a fotografi však priniesli do tejto knihy iné, priam nebeské pohľady. Netradičné pohľady na známe dominanty či pohľady na málo známe miesta, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Pôvod názvu najdlhšej slovenskej rieky údajne pochádza od slova vagus, čo znamená blúdivý, túlavý. Po dlhom putovaní sa Váh na juhu Slovenska zmenil na mohutnú rieku, ktorá križovala aj dôležité dopravné cesty. Na jednom z brodov starej obchodnej trasy pre dovozcov soli z rakúskeho Hallstattu vzniklo mesto Šaľa a dostalo názov z latinského salis, teda soľ. Začala sa písať dnes už tisícročná his-tória spolužitia rieky a jej obyvateľov, ktorá dodnes prináša úžitok i potešenie. V meste je prístav, ktorý využívalo Duslo, a rekreačná a oddychová zóna v medzihrádzovom priestore, kde sa nachádza lesopark s náučným chodníkom. Návštevníkov prekvapí svojou históriou a modernou tvárou zároveň. Príjemné prostredie plné zelene, špecifická atmosféra rieky Váh a priateľskí ľudia, právom hrdí na svoje mesto, sú prísľubom jedinečných zážitkov a spomienok. Centrom mesta je Námestie Svätej Trojice, osou je Hlavná ulica, ohraničená rímskokatolíckym kostolom a sochou Svätej Trojice, mestským úradom a okresným úradom. Návštevníkov zaujmú aj architektonické pozoruhodnosti. Renesančný kaštieľ akoby z oka vypadol palácu vo Veľkej Bytči. Budova bola pôvodne vodným hradom, postaveným pravdepodobne na starších základoch v 15. storočí. Prvý raz sa totiž opevnený objekt v Šali spomína v roku 1297 v listine kráľa Ondreja. Stavba postavená podľa plánov architekta Syrotha Kiliána z Milána je vernou kópiou paláca rodiny Thurzovcov. Kaštieľ je poschodový opevnený štvorkrídlový objekt s kruhovými obrannými baštami na nárožiach. Nádvorie je lemované arkádovými chodbami a nad vstupom na priečelí je štvorhranná veža so strieľňami. Harmincova budova, v ktorej momentálne sídli Okresný úrad v Šali, patrí tiež k dominantným budovám mesta na Hlavnej ulici. Už desaťročia ju Šaľania takto volajú a pod týmto názvom ju nájdeme aj v odbornej literatúre. Milan Michal Harminc, rodák z obce Kulpin pri Báčskom Petrovci v Srbsku, patril k takzvanej „prvej generácii slovenských architektov“ a podpísal sa pod vyše tristo budov v Európe. Jedným z najväčších turistických lákadiel v Šali je Dom ľudového bývania postavený v roku 1730. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou zachovávajúcou pôvodnú architektúru, ktorá predstavovala domy zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou zmiešanou s plevami. Strecha bola z tŕstia. Dodnes je dom symbolom spätosti obyvateľov mesta s okolitou prírodou a vodným svetom. Život v Šali plynie ako Váh, pokojný a široký. Všade cítiť závan vzdialeného mora a ten zvláštny pocit, ktorý krajine prináša rieka. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Svidník a okolie z neba

Na severozápade Slovenska, kde sa vody Váhu, Kysuce a Rajčanky stretajú, matka príroda svojimi krásami rozhodne nešetrila. Vyrástlo tu mesto Žilina, ktoré aj vďaka korune hôr navôkol prezývajú „perla na Váhu“. Na najvyšší trón spomedzi hôr si zasadla Malá Fatra, ktorú veľmi dobre vidno z každého zákutia regiónu. Jej nepísanými kráľmi v očiach turistov sú Veľký Rozsutec a Kľak. Pre ich pôvab a dominanciu sa právom radia k najkrajším vrcholom Slovenska. Samotná Žilina sa počas histórie vďaka svojej polohe stala metropolou tejto časti Slovenska. Jej centrum je pre mnohé pamiatky, ktorým dominujú Kostol Najsvätejšej Trojice či Burianova veža, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Určite nevynechajte ani návštevu malebného Budatínskeho zámku, sídla expozície drotárstva – jedinej svojho druhu na svete. Ušľachtilým kultúrnym stánkom mesta je nedávno zrekonštruovaná nová synagóga. Je jednou z najkrajších pamiatok židovskej kultúry na Slovensku. Odvekými strážcami regiónu a pamätníkmi dejín sú starobylé hrady. V regióne je ich hneď niekoľko. Všetky pozývajú zažiť neopakovateľnú atmosféru starobylých múrov, medzi ktorými sa prechádzali či hodovali hradní páni. Týčia sa na vysokých bralách, s ktorými počas stáročí doslova zrástli. Jednou z najväčších a najzachovalejších je zrúcanina hradu Lietava. Vysoko nad hladinou Váhu sa vypínajú múry hradov Starý hrad a Strečno. Kedysi strážili dôležité obchodné cesty, no i dnes akoby z výšky dohliadali a chránili naše kroky. Podmanivé je aj vodné bohatstvo tohto regiónu. Váh bol od nepamäti životodarnou tepnou regiónu. Najviac s ním boli spätí pltníci, ktorí museli poznať každý meter rieky a pod Strečnom si dať obrovský pozor na skaly Margitu a Besnú. Už v 14. storočí naši predkovia vedeli o liečivých účinkoch termálnej vody v Rajeckej doline. Postupom času tu vyrástlo kúpeľné mestečko Rajecké Teplice. Pokoj do duše však môže priniesť aj tichá modlitba pri zastaveniach tunajších kalvárií pri Bitarovej či Rajeckej Lesnej. Priamo v Rajeckej Lesnej nájdete aj jeden z najväčších ručne vyrezávaných drevených pohyblivých betlehemov na svete. Dedičstvo regiónu ožíva aj v tunajšej kultúre. Každá rázovitá dedinka oplýva niečím svojským a originálnym. No dve z nich poznajú aj ďaleko za hranicami regiónu. Na Slovensku sa azda nenájde nikto, kto by nepoznal Terchovú a Čičmany. Čičmianske drevené chalúpky pomaľované nádhernými ornamentmi vyzerajú ako z rozprávky. Podmanivá geometria ornamentov sa dostala na domy, kroje, ako aj na reprezentačný odev našich olympijských športovcov. Terchovú preslávil rodák, ktorý bohatým bral a chudobným dával – zbojnícky kapitán pasovaný za národného hrdinu – Juraj Jánošík. Nachádza sa tu aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznanéhosľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Pod odvekým dohľadom majestátneho Zobora leží kraj, ktorému život darovala rieka Nitra. Kraj oddávna úrodný, posiaty mozaikou polí, lúk a viníc. Ako jeden z najdlhšie osídlených regiónov tiež dýcha históriou doslova na každom kroku. Okrem impozantných hradov a pôsobivých kostolov je tu aj množstvo kaštieľov – sídiel slávnych šľachtických rodov, stojacich takmer v každej tunajšej obci. Srdcom regiónu je starobylé mesto Nitra. Pýši sa najdlhšou históriou spomedzi slovenských miest a stáročné dejiny v nej zanechali svoj nezmazateľný rukopis. Sú s ňou spojené počiatky slovenských dejín, mená ako Pribina, Rastislav, Svätopluk, sv. Cyril a sv. Metod, prvý kresťanský chrám na našom území či zavedenie prvého slovanského písma. Najdominantnejšou pamiatkou mesta je Nitriansky hrad, kedysi mohutná pevnosť, ktorá odolala aj mongolským útokom, a pôvodnou rozlohou najväčší hrad na Slovensku. Osobitým šarmom dýcha aj skalné bralo nad Dražovcami s malebným románskym kostolíkom. Dražovský kostolík patrí k najstarším a najkrajším stavbám svojho druhu na Slovensku. Podmanivé miesto oplývajúce jedinečným geniom loci je okrem veriacich a pútnikov tiež magnet na turistov a fotografov. Nemým svedkom histórie regiónu je aj podmanivá zrúcanina hradu Gýmeš. Rozľahlé ruiny radia hrad k najväčším na Slovensku a v obklopení malebnej prírody je zážitok z jeho návštevy ešte intenzívnejší. Múry hradu síce už dávno vychladli, no isto vám radi rozpovedia jeden z mnohých tajomných príbehov uväznených v čase. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.