Ivana Krekáňová

Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny je pútavý a podmanivý knižný sprievodca viac než osemdesiatimi z tých najslávnejších, najvzácnejších a najdôležitejších písomných diel sveta od Zvitkov od Mŕtveho mora po Denník Anny Frankovej, vrátane ručne iluminovaných rukopisov, zásadných tlačených kníh a niektorých z najlepších príkladov ilustrovanej literatúry. Prekrásne spracované kapitoly sledujú vývoj jednotlivých významných diel a dedičstvo, ktoré po sebe zanechali. Z anglického originálu Books That Changed History (Dorling Kindersley Limited, London 2017) preložila Ivana Krekáňová.

Odhaľte nové významy známych majstrovských diel! Dlho stratené majstrovské dielo Leonarda da Vinci sa nájde skryté za stenou. V obraze je zašifrovaná tajná správa, ktorej rozumie len vybraný okruh ľudí. Vojvodkyňa na portréte má oblečené šaty, ktoré pod rúškom jej vlastného štýlu vyjadrujú podporu politickým krokom a moci manžela. Príbehy tohto a mnohých ďalších umeleckých diel nájdete v knihe Tajomstvá umenia. Pozýva vás na pútavú cestu za záhadami aj objavmi umeleckého sveta a vy zistíte, že umelecké diela nie sú vždy tým, čím sa na prvý pohľad zdajú. Tajomstvá umenia vychádzajú z komplexných zistení nových technológií, archívneho výskumu, vedeckých analýz a starej dobrej zvedavosti. Odhaľujú vrstvy významov pod povrchom známych majstrovských diel v príbehoch, ktoré vychádzajú len z faktov, ale zároveň sú také fascinujúce ako fikcia.

Žijeme na nepokojnej planéte, a tak nás prirodzene zaujíma, aký bude svet po nás? Aké tvory ho budú obývať? A kam sa pohnú nehybné horstvá? Odpoveď nehľadajme v budúcnosti, ale práve naopak - v tom, čo tu bolo dávno pred nami. Pod povrchom. So skvelým Robertom Macfarlanom. Táto kniha definitívne zmení váš pohľad na svet. A to napriek tomu, že rozpráva o neviditeľnom, o tom, čo je ľudskému zraku skryté. Jaskynné systémy hĺbené milióny rokov trpezlivou vodou v sebe ukrývajú aj krvavé stopy druhej svetovej vojny. Bezrozmerné banské štôlne siahajú hlboko pod úroveň morského dna a podzemné laboratóriá sa snažia zachytiť kozmický vánok. Robert Macfarlane navštívil mnohé kúty našej planéty, aby skúmal podzemné priestory vo všetkých možných formách. V londýnskom lesíku neďaleko rušnej diaľnice uvažuje o lesnom internete rozprávajúcich sa stromov, s Urbex výskumníkmi v obrovskom podzemnom meste pod ulicami Paríža zas o krehkosti ľudského života. A čo mu hovoria pohrebiská rádioaktívneho odpadu v hlbinách fínskeho pobrežia? A čo roztápajúce sa grónske ľadovce, spod ktorých sa vynára opustená raketová základňa? Výnimočná kniha Podzemie sa zaoberá tým, čo by sme mohli nazvať archeológiou prítomnosti. Macfarlane pozerá okolo seba a snaží sa pochopiť, čo po nás nájde budúci výskumník a ako bude o tisíce rokov vysvetľovať našu prítomnosť. Podzemie je hlboká cesta strojom času do ďalekej budúcnosti, pri ktorej sa nám ponúka zdanlivo jednoduchá otázku: Sme dobrými predkami? "Už vyše pätnásť rokov píšem o vzťahoch medzi krajinou a ľudským srdcom," povedal o svojej tvorbe Robert Macfarlane, ktorého označujú za najvýraznejšieho súčasného autora píšuceho o prírode. Jeho výnimočná kniha Podzemie vychádza v preklade Ivany Krekáňovej.

Jedinečná cesta za objavovaním snehu v rozmanitých kultúrach Sneh robí známe miesto cudzím, prepisuje realitu, na určitý čas zakrýva, odieva, očisťuje alebo zastavuje krajinu. Tlmí. Zahaľuje. Snehová vločka, ktorá dopadne na vrchol pohoria v Afrike, sa môže roztopiť a vypariť a neskôr opäť zamrznúť a spadnúť na jabloňové sady v Kašmíre a opäť sa roztopiť a spadnúť ešte najmenej päťdesiat ráz. Práve tak jedno slovo pre sneh ponúka prístup k novým miestam, cestu porozumenia, po ktorej sa treba vydať. Každý jazyk má svoje vlastné výrazy pre páperové vločky, ktoré sa znášajú z oblohy. Spisovateľka a cestovateľka po Arktíde Nancy Campbell načiera hlboko do významov päťdesiatich slov pre sneh, pričom každé z nich ponúka celý svet mýtov a príbehov. Päťdesiat slov pre sneh je cesta za objavovaním snehu v kultúrach po celom svete prostredníctvom rôznych jazykov. Hoci mnohé z jazykov v tejto knihe, napríklad španielčinu či urdčinu, možno počuť po celom svete, iné, napríklad inupiacký dialekt z Walesu na Aljaške, si pamätajú najmä starší ľudia v relatívne malých komunitách. Z anglického originálu preložila Ivana Krekáňová.

Ako súvisí králik s Karolom Veľkým? Čo má Dunčo s Dunajom a Elvis Presley s punkom? Prečo sú nanuk a pexeso výsostne československé slová? Čo majú larva a babôčka spoločné s mytologickými bytosťami? Pátranie po pôvode slov vás môže zaviesť na mnohé nečakané miesta aj do rôznych zákutí dejín. V knihe Etymológia záhadná aj zábavná sa napríklad dozviete, že huncút bola kedysi mimoriadne vulgárna nadávka alebo že šumafuk a kuš sú výpožičky z francúzštiny. Pátranie po prvotnom význame slov nám ukáže, prečo je pedagóg otrok a trieda stádo oviec, a často narazíme na bizarné súvislosti, ako napríklad, že provokácia bola kedysi výhradne mužskou záležitosťou. Odhalíte veľa slov vypožičaných z gréčtiny a latinčiny, ale aj z mnohých iných prekvapivých jazykov. Etymológia je nielen fascinujúca, ale aj poučná, pretože odkrýva historické súvislosti a to, ako sa s meniacim sa svetom mení aj náš jazyk. A často je to nielen poučné, ale aj úsmevné.

Holly Gibneyová z detektívnej agentúry Stratení nájdení pracuje na prípade strateného psa – a na zlepšení svojej asertivity –, keď uvidí v televízii zábery z výbuchu bomby na strednej škole Alberta Macreadyho. Len čo si však znova naladí nočné správy, uvedomí si, že s reportérom, ktorý bol na mieste činu ako prvý, nie je niečo v poriadku. Tak sa začína poviedka Ak tečie krv, samostatné pokračovanie románu Outsider (IKAR 2019), v ktorom sa jedinečná Holly venuje svojmu prvému sólo prípadu. A to, že zbierka poviedok nesie jej názov, nie je náhoda. „Ak tečie krv, ide to na titulku“ hovorí sa medzi novinármi a reportérmi. Vedia prečo. Sprevádzajú ju ďalšie tri príbehy – Telefón pána Harrigana, Chuckov život a Krysa z pera obľúbeného a výnimočne nadaného spisovateľa, ktorý sa počas svojej plodnej kariéry k tejto kratšej literárnej forme opakovane vracia. Mnohé z jeho poviedok sa stali predlohou kultových filmov. Ale ako hovorí Stephen King: „Filmy sú prchavé, zatiaľ čo knihy – aspoň tie dobré – sú na večné veky, alebo aspoň skoro.“ Z anglického originálu If it bleeds (Scribner, an imprint of Simon & Schuster, Inc., New York, 2020) preložila Ivana Krekáňová.

Pútavé skúmanie menej známych jazykov Vedeli ste, že niektorí ľudia sú presvedčení, že používatelia jazyka burušaskí, ktorí žijú v odľahlom údolí pod Himalájami, sú v skutočnosti potomkami vojakov Alexandra Veľkého? A že hoci benátčina nie je v Benátkach oficiálnym jazykom, hovorí sa ňou na viacerých miestach Latinskej Ameriky? Čo sa môžeme dozvedieť z existencie gotlandčiny, nárečia zaniknutej starogotlandčiny, ktorou sa hovorí na niekoľkých ostrovoch v Baltskom mori? V knihe nájdete odpovede na tieto a na mnohé ďalšie zaujímavé otázky. Komunikujeme prostredníctvom hovoreného a písaného slova a jazyk sa v priebehu storočí vyvíjal. Mnohé jazyky sa zachovali, aj keď len v malých oblastiach. Cieľom knihy je predstaviť výber súčasných jazykových ostrovov z celého sveta, ako aj niektoré zaujímavé historické jazyky, ktoré boli v priebehu času absorbované do jedného z väčších jazykov. Táto zbierka zaujímavostí a kuriozít s mapami a fotografiami obsahuje viac ako 100 príkladov menej známych jazykov z celého sveta. Z anglického originálu preložila Ivana Krekáňová.

Ako súvisí králik s Karolom Veľkým? Čo má Dunčo s Dunajom a Elvis Presley s punkom? Prečo sú nanuk a pexeso výsostne československé slová? Čo majú larva a babôčka spoločné s mytologickými bytosťami? Pátranie po pôvode slov vás môže zaviesť na mnohé nečakané miesta aj do rôznych zákutí dejín. V knihe Etymológia záhadná aj zábavná sa napríklad dozviete, že huncút bola kedysi mimoriadne vulgárna nadávka alebo že šumafuk a kuš sú výpožičky z francúzštiny. Pátranie po prvotnom význame slov nám ukáže, prečo je pedagóg otrok a trieda stádo oviec, a často narazíme na bizarné súvislosti, ako napríklad, že provokácia bola kedysi výhradne mužskou záležitosťou. Odhalíte veľa slov vypožičaných z gréčtiny a latinčiny, ale aj z mnohých iných prekvapivých jazykov. Etymológia je nielen fascinujúca, ale aj poučná, pretože odkrýva historické súvislosti a to, ako sa s meniacim sa svetom mení aj náš jazyk. A často je to nielen poučné, ale aj úsmevné.

Dokonalá kniha pre milovníkov kníh, knihomoľov aj tých, ktorí knihu považujú za niečo výnimočné Vedeli ste, prečo sa zaviedlo prisahanie na knihy? A že dnes americkí kongresmani nemusia prisahať na Bibliu, ale môžu si zvoliť ľubovoľné dielo? Vedeli ste, aké rozličné typy čitateľov existujú? Určite poznáte znalca a milovníka kníh, ktorý má byt zaprataný knihami. No aj takého, pre koho sú knihy skôr ozdobou bytu, kupuje si ich podľa toho, či pôsobia reprezentatívne, a zoraďuje si ich podľa farieb. Táto kniha je o všetkom, čo nie sú len slová. Je o tom, ako nás, jednotlivcov, knihy menia spôsobom, ktorý nemá nič spoločné s obsahom knihy, s jej posolstvom. Je o tom, ako sa knihy a čitatelia v priebehu času vyvíjali. A je aj o tom, prečo majú knihy stále, dokonca aj s príchodom iných médií, moc meniť naše životy. Tom Mole píše tak živo, až máte pocit, akoby sedel pri vás a zaujato vám o knihách rozprával. Venuje sa knihám ako fyzickým predmetom, ktoré figurujú v ľudskej kultúre. Nerozoberá, o čomsa v knihách píše, zameriava sa na to, čo knihy znamenajú. Lahôdka pre všetkých bibliofilov Z anglického originálu preložila Ivana Krekáňová.

Nová kniha autorky úspešného Umenia sovietskej kuchyne je brilantným skúmaním jedla a národnej identity po celom svete. „S nástupom a dominanciou globalizácie,“ vysvetľuje Anya v úvode, „sa národy a nacionalizmus javia zastaralejšie a zároveň dôležitejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým.“ A neexistuje lepšia prizma, cez ktorú by sme to mohli vidieť, ako jedlo. Vydáva sa pátrať po pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly, Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom boršči. V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne; v Neapole skúma skromné a nesprávne chápané začiatky pizze; v Tokiu ju prekvapí uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia spoločnosti; v Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik tapas; v Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a európskeho a opätovné presadenie kukurice; a nakoniec ju čaká komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule. Anya sa zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi, vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla. V knihe odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť.

Napínavé putovanie inšpirované príbehmi z Tisíc a jednej noci Loulie al-Nazari je Polnočná obchodníčka, ktorá hľadá a predáva zakázanú mágiu. Dodržiavaním zákonov sa nikdy netrápila. S pomocou svojho ochrancu, ktorý je mimochodom džin, sa jej však darí unikať pred spravodlivosťou. No keď zachráni život zbabelému princovi, upúta pozornosť jeho mocného otca. Sultán poverí Loulie novou úlohou. Musí preňho nájsť starobylú lampu, ktorá dokáže oživiť vyprahnutú krajinu, v opačnom prípade jej hrozí trest. Loulie vie, že niet cesty späť. Na nebezpečnej výprave za tajuplným artefaktom ju sprevádza sultánov najstarší syn a jej ochranca džin, ktorý tiež čosi tají. Spoločne čelia útokom nepriateľov a každodenným výzvam. Vo svete, kde sa z príbehu stáva skutočnosť a z ilúzie pravda však Loulie zistí, že nič nie je také, ako sa zdá. Musí sa rozhodnúť, kým sa stane a čo všetko obetuje svojmu cieľu. Z anglického originálu The Stardust Thief (Orbit, an imprint of Hachette Book Group, New York 2022) preložila Ivana Krekáňová.

Castle Rock v Maine je na pohľad pokojné mestečko, kde sa životy ľudí nijako nevymykajú priemeru. Raz, nebolo to až tak dávno, však do mestečka zavítal netvor a odvtedy už nič nebolo ako predtým. To, čo striehne v temnej jaskyni, nie je vlkolak, upír, ghúl ani bezmenný tvor zo zakliateho lesa či snežných pustín. Má to však moc zmeniť milého a priateľského bernardína na krvilačnú beštiu, ktorá následne terorizuje obyvateľov mestečka. Výnimkou nie je ani štvorročný Tad Trenton, ktorý s matkou uviazne v pokazenom aute. A na blízku nie je nik, kto by im pomohol. Z anglického originálu Cujo (First Signet Printing, 1982) preložila Ivana Krekáňová.

Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Sto pod nulou Arta Davidsona je skutočná horolezecká klasika! Príbehy dobyvateľov nedobytných pólov a divokých miest našej planéty sú na prvý pohľad prosté. Prišli. Vystúpili na vrchol. Vrátili sa so slávou a poctami. Lenže expedícia je živý organizmus. Prešpikovaný priateľstvom na život a na smrť, nedôverou, zášťou, hnevom i nekonečnou náklonnosťou. A to všetko umocňujú situácie na hrane života. Inak to nebolo ani počas zimného prvovýstupu na slávnu aljašskú horu Denali v roku 1967. Partia ôsmich mužov sa pustila do projektu, ktorý bol od počiatku odsúdený na neúspech. Ako budú vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5000 metrov? Ako sa vysporiadajú so situáciami, keď pocitová teplota klesne na mínus sto stupňov a oni zostanú uväznení v ľadovom masíve? Nikto pred nimi nezažil najvyššie hrebene Severnej Ameriky v zimnom šere. Nikto nevedel, ako nízko klesnú teploty, alebo aká prenikavá bude zima, keď začne fúkať vietor. A teraz to mali zistiť na vlastnej koži. Sto pod nulou Arta Davidsona nie je to len kniha účastníka expedície, ktorý dôverne spoznal každého z jej členov. Je to aj kniha reportéra, ktorý na všetko pozerá s odstupom času a na miesto expedície sa vracia tiež prostredníctvom denníkov i rozhovorov so svojimi horolezeckými kolegami. A je to aj priamy a úprimný záznam jednej šialenej expedície, ktorú postretlo všetko – od eufórie, cez nenávisť až po smrť. Kniha Sto pod nulou vychádza v preklade Ivany Krekáňovej.