Ján Lukačka

Dejinám stredovekých miest patrí v slovenskej historiografii čestné miesto. Túto pozíciu si mestá vydobyli celkom spontánne svojím zástojom v hospodárskom a kultúrnom vývoji. Pritom sa privilegované mestá v stredoeurópskom priestore objavujú pomerne neskoro, až v samom závere 12. a v priebehu 13. storočia. Na území Slovenska existovali veľmi vhodné podmienky pre ich vznik. Existovalo tu niekoľko miest starého typu a veľké množstvo trhových osád, kam už pred tatárskym vpádom začali prichádzať hostia z cudziny. Vďaka prajnému postoju nového uhorského kráľa Bela IV. udeľovanie privilégií pre budúce mestá začalo už koncom 30. rokov 13. storočia. Počas ničivého tatárskeho vpádu tento proces načas ustrnul, ale znovu sa rozbehol v 50. a 60. rokoch a plynule pokračoval až do konca 13. storočia. Výsledkom týchto snáh bolo vytvorenie relatívne hustej siete miest v Uhorskom kráľovstve. K najurbanizovanejším regiónom v jeho rámci sa stalo územie dnešného Slovenska a Sedmohradska. Mestá sa už v priebehu 14. storočia stali dominantnými centrami obchodu a remesiel a samozrejme aj vzájomnej komunikácie. Tá veľmi skoro prekročila ľahko prestupné hranice stredovekých štátov. Pre naše územie sú v dôsledku toho mestá omnoho významnejším činiteľom vývoja v porovnaní s ostatným uhorským územím, ktorý podstatne ovplyvnil obraz Slovenska.

Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť je publikácia, ktorá na knižnom trhu chýbala. Je dielom šiestich renomovaných historikov. Kolektív sa nedržal zaužívanej schémy používanej učebnicami a prehľadnými prácami (politické, hospodárske, sociálne a kultúrne dejiny), ale poňal svoju úlohu netradične. Čitateľ tu nachádza všetky podstatné a zaujímavé obdobia v histórii Slovenska od praveku cez stredovek, moháčsku bitku v roku 1526 až po zánik habsburskej monarchie v roku 1918; novo poňaté sú aj dejiny 20. storočia – od roku 1918 po pád komunistického režimu v roku 1989 a vznik Slovenskej republiky v roku 1993 až po súčasnosť. Vzhľadom na inovatívne podanie si aj čitateľ bez odborného historického vzdelania so záujmom o dejiny nájde v knihe množstvo nových, doteraz neznámych informácií a súvislostí, ktoré rozšíria jeho obzor. Knihy o dejinách Slovenska sú nielen dokladom o úrovni historiografie, ale aj svedectvom kladenia otázok a hľadania odpovedí o vlastnej identite a hodnotách v historickom čase a priestore. Autorov spája úsilie podať čitateľovi Slovensko ako starú kultúrnu krajinu, ktorej dejiny si zaslúžia oveľa viac pozornosti a úcty. Autorom sa podarilo napísať svoje texty populárne a pútavo, dopĺňa ich bohatý obrazový materiál. Táto kniha poteší každého čitateľa.

Matúš Trenčiansky z rodu Čákovcov, jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorskom kráľovstve na prelome 13. a 14. storočia, patrí k najvýraznejším postavám našich stredovekých dejín. Jeho pôsobenie bolo natoľko významné, že našlo odraz aj v neskoršej tradícii o západnom a strednom Slovensku (teda pôvodne ovládanom území) ako o Matúšovej zemi. Toto dokumentuje ešte aj Uhorská kronika Jána z Turca z 15. storočia. Na slovensku osobnosť a pôsobenie Matúša Čáka neboli doteraz uceleným spôsobom spracované. Jeden z najvýznamnejších slovenských medievistov Ján Lukačka preto verejnosti (nielen odbornej) prináša zasvätený a na základe dôkladnej heuristiky zostavený obraz nielen o Matúšovi samotnom, ale aj o dobe, v ktorej tento magnát pôsobil a svojimi skutkami ju pomáhal utvárať.