Gabriela Magová

László Krasznahorkai je maďarský spisovateľ, ktorý vzbudil pozornosť v literárnokritických kruhoch po celom svete. Jeho diela charakterizuje impozantná koncepcia, filozofický fundament, precízna výstavba deja, plasticky vykreslené postavy a nanajvýš osobitý rozprávačský jazyk. V roku 2015 zatiaľ ako jediný maďarský spisovateľ získal prestížnu medzinárodnú Man Bookerovu cenu. V roku 2025 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru za „jeho strhujúce a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického desu znovu potvrdzuje silu umenia“ Porota ho označila za veľkého autora epík stredoeurópskeho priestoru s väzbami na Kafku či Bernharda, no zároveň za autora komplexnejšieho, ktorý sa nebojí kontemplatívne hľadieť i na východ. Zlovestný cirkus priváža do vidieckeho mesta obrovské vypchaté zviera, veľrybu, samotného Leviatana. Čoskoro vypukne násilie a knihu ako celok možno opísať ako víziu, satirickú a prorockú, temnej historickej provincie, ktorá je známa pod názvom západná civilizácia. To, čo čitateľa zasiahne najsilnejšie v tejto knihe, ale vlastne v celom Krasznahorkaiho diele, sú neobyčajné vety, vety neuveriteľnej dĺžky, prechádzajúce nevyspytateľne zo vznešeného tónu do pojašeného, posmešného, bezútešného; impozantné vety ako lepiaca rolka zbierajú všetky možné čudné a nečakané veci a neúprosne ich akumulujú do odsekov, ktoré sú zároveň monumentálne, drsné a muzikálne. (Porota prestížnej Man Bookerovej ceny o románe Melanchólia vzdoru) „Univerzálnosť Krasznahorkaiho vízie je príbuzná Gogoľovým Mŕtvym dušiam a rozptyľuje všetky naše pochybnosti o súčasnej literatúre.“ Winfried Georg Sebald, nemecký spisovateľ a literárny vedec „Súčasný maďarský majster apokalypsy, ktorého možno porovnávať s Gogoľom či Melvillom.“ Susan Sontag „Rozkoš z tejto knihy, ale aj to, ako vzdoruje čitateľovi, plynie z jej , natiahnutých a do seba zvinutých viet, z tohto zázraku voľne prerušovaného prúdu vedomia.“ James Wood, New Yorker

Cestovateľ, pokúšajúci sa ujsť z hlučnej a strakatej biedy Váránasí, stretne na brehu Gangy tučného muža rozjímajúceho nad podstatou kvapky vody. Detský robotník z portugalského mramorového lomu na jeden deň unikne zo svojho života, z ktorého nemá šancu sa vyslobodiť. Opitý tlmočník v útrobách šanghajskej obrej križovatky pochopí vlastnú túžbu aspoň raz uvidieť vodopád. Psychiatrický pacient snuje konšpiračnú teóriu o Gagarinovi, ktorý uvidel, že raj je na zemi. Maliar verí, že v ženskom dekolte sa skrýva jeho milovaný rodný kraj. Nerovný boj policajtov a tuláka na stanici berlínskeho metra, starí priatelia v luxusnom ukrajinskom bordeli, dementný Nietzsche v Turíne... Zbierka textov, nad ktorými vládne ON, rozprávač. Reční, prednáša, spomína, mudruje alebo rozpráva príbehy, a kým nás napokon zanechá s krátkou poetickou rozlúčkou, venuje nám text, ktorý nevidíme. Vety sa rozpínajú a my postupne uveríme autorovmu presvedčeniu, že inak sa to napísať ani nedá. Filozofické úvahy a existenciálne otázky vyvažuje trpkou, ale oslobodzujúcou iróniou, vzdialené približuje, univerzálne ozrejmuje v jedinečnom. To, čo ho zaujíma, je zúfalstvo človeka ochromeného v ohrození, na pokraji zániku, rezignovaného v spomienkach a zabúdaní, zatiaľ čo veľký svet beží ľahostajne ďalej a jeho drobnú tragédiu si ani nevšimne. To sme presne my, raz opantaní sami sebou, potom zasa pokorení vedomím, že tu nič neznamenáme, no predsa zakaždým s kvapkou nádeje, „že raz v nejakej krajine, v najhlbšej kráse a zániku budeme môcť zazrieť niečo: niečo, čo sa nás týka“.

Román Cesta za mesačného svitu je príbeh mladého muža, ktorý na svadobnej ceste v Taliansku prichádza na to, že ešte nie je pripravený vzdať sa svojich mladíckych ideálov. Ako v tranze opúšťa mladú manželku a vydá sa po stopách svojej mladosti, ktorá je nenávratne preč. "Praktický život je mýtus, bluf, ktorý si pre vlastnú útechu vymysleli tí, ktorí nie sú schopní venovať sa duchovným veciam. Lenže ty máš viac rozumu, než aby si im na to skočil." Antal Szerb: Cesta za mesačného svitu

Kniha Deväť životov prináša rozhovory s významnými slovenskými prekladateľkami a prekladateľmi a jedným českým prekladateľom staršej generácie. Cieľom bolo pomocou obsahovo podobne štruktúrovaných rozhovoroch získať relatívne ucelený obraz o ich súkromnej a profesionálnej biografii a názoroch na rozličné stránky prekladania umeleckej literatúry, ako aj ich postoj k rozličným otázkam literárneho a verejného života, najmä v období totalitného režimu pred rokom 1989. Základnými kritériami pri výbere respondentov boli nespochybniteľné výkony v oblasti umeleckého prekladu v sledovanom období, ochota hovoriť o sebe a svojej práci a vek nad sedemdesiat rokov.

Maďarský slavista Endre Bojtár hovorí o literatúre romantizmu v strednej a východnej Európe. Endre Bojtár (1940) je jednou z najuznávanejších osobností maďarskej literárnej vedy. Napísal vyše 15 kníh a vydal nespočetné množstvo odborných a vedeckých článkov vo viacerých jazykoch a krajinách, venovaných najmä literatúram baltských krajín, ale aj ostatných krajín stredo- a východoeurópskeho regiónu. Zostavil veľmi úspešný Litovsko-maďarský slovník. Jeho rozsahom útla, ale obsahovo veľmi bohatá kniha sa podujíma na skúmanie dôležitých javov literárneho diania v období osvietenstva a romantizmu v literatúrach strednej a východnej Európy. Autor neverí v lineárne opisné dejiny literatúr, a má vlastné metódy, ako si skladať obraz o literárnom dianí, ako hodnotiť podobnosti aj rozdiely vo vývine oproti literatúram západnej Európy, ktoré sa pokladajú za určujúce. Jeho až neuveriteľná rozhľadenosť mu dovoľuje pracovať s obrovským materiálom a jeho dobrodružná vedecká povaha zase nachádzať v ňom nevychodené cestičky, ktoré vedú často k prekvapivým zisteniam. Čitateľ bude konfrontovaný s mnohými poznatkami napr. o spisovnom jazyku, jeho reformách aj politických okolnostiach, o osvietenstve a romantizme, ktoré v škole získať nemohol.

Maďarský slavista Endre Bojtár hovorí o literatúre romantizmu v strednej a východnej Európe. Endre Bojtár (1940) je jednou z najuznávanejších osobností maďarskej literárnej vedy. Napísal vyše 15 kníh a vydal nespočetné množstvo odborných a vedeckých článkov vo viacerých jazykoch a krajinách, venovaných najmä literatúram baltských krajín, ale aj ostatných krajín stredo- a východoeurópskeho regiónu. Zostavil veľmi úspešný Litovsko-maďarský slovník. Jeho rozsahom útla, ale obsahovo veľmi bohatá kniha sa podujíma na skúmanie dôležitých javov literárneho diania v období osvietenstva a romantizmu v literatúrach strednej a východnej Európy. Autor neverí v lineárne opisné dejiny literatúr, a má vlastné metódy, ako si skladať obraz o literárnom dianí, ako hodnotiť podobnosti aj rozdiely vo vývine oproti literatúram západnej Európy, ktoré sa pokladajú za určujúce. Jeho až neuveriteľná rozhľadenosť mu dovoľuje pracovať s obrovským materiálom a jeho dobrodružná vedecká povaha zase nachádzať v ňom nevychodené cestičky, ktoré vedú často k prekvapivým zisteniam. Čitateľ bude konfrontovaný s mnohými poznatkami napr. o spisovnom jazyku, jeho reformách aj politických okolnostiach, o osvietenstve a romantizme, ktoré v škole získať nemohol.