Slavomír Michalek

Šiesty zväzok Histórie zadnými dverami je tu. A nájde sa v ňom kadečo. Od krásavice, longobardskej kráľovnej Theodolindy z prelomu 6. a 7. storočia, cez vraždy Přemyslovcov a Arpádovcov, až po prvú nositeľku Nobelovej ceny za mier. Prinášame čo-to aj o detskom alkoholizme v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Zaujímavá je tiež fazuľová „story“, ktorá hovorí o tom, ako sa nedávno v Československu snažili vyriešiť nedostatočnú výživu kojencov v treťom svete. A ponúkame aj históriu Bratislavy/nahlas. Viac ako štyridsať príbehov a osudov naplnených šťastím a radosťou, ale aj smútkom, vojnami, závisťou i nenávisťou a intrigami. Tak ako to bolo (a je) bežné v dejinách (či dnes). Nazrieme tiež na rekonštrukciu Bratislavského hradu, do bývania v medzivojnovej Trnave či do politiky Bieleho domu na počiatku studenej vojny. Končíme, namiesto záveru, s perličkami z JRD. Jedna z nich je takáto: Predseda telefonuje zootechnikovi: „Chcípl nám vůl, máme koupit nového nebo počkat na tebe?“

Sedmička je šťastné číslo. A vraj aj magické. Odpradávna priťahovala numerológov, teológov či spisovateľov. Máme sedem dní v týždni, putovali sme siedmimi horami a siedmimi dolami, v záhrade majú mnohí sedem trpaslíkov (plus Snehulienku) a deti majú radi rozprávku od Pavla Dobšinského „Sedem zhavranených bratov“. Sedmičku predstavuje planéta Neptún. Neptún je symbol života a život sme my. Všetci sme hrávali „sedmu“, alebo „zbojnícku sedmu“. Ba aj v móde a športe sa nám „sedmička“ udomácnila – vieme čo je „EA7“ a „CR7“. Apropo, nezabúdajme na kinematografiu, takmer všetci sme videli „Sedem statočných“, kultový western so skvelým hereckým obsadením, odohrávajúci sa na mexicko-americkom pomedzí na konci 19. storočia. Siedmy zväzok Histórie zadnými dverami pripravili historici z Historického ústavu SAV, v. v. i., po krátkej prestávke a s odhodlaním opäť si „pocestovať“ našimi i svetovými dejinami. Od Veľkej Moravy cez „temný“ stredovek až po modernú dobu, studenú vojnu a koniec „atómového“ storočia. Inak povedané, prinášame „zadnými dverami“ opäť niečo iné, nové a zaujímavé, napríklad o zdraví a hygiene v stredoveku, o hodovaní a obžerstve, či aj o balzamovaní kráľov, o kacíroch, bosorkách a kulte Lucifera, o divadelnom živote na prelome 18. a 19. storočia, o dopravnom prostriedku kedysi nazývanom „rýchlonôžka“, o nenaplnenej Štefánikovej „uhorskej“ láske k Emílii Chovanovej, o pražskom komunistickom prevrate v roku 1948, o Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku 1975, alebo o drogovej závislosti mládeže na Slovensku po roku 1989. Namiesto záveru ponúkame niečo, čo by ste asi skutočne nečakali – ako vznikol Deň stromov.

Piaty zväzok Histórie zadnými dverami nás opäť prevedie malými i veľkými dejinami v zábavnejšej podobe. A opäť tu máme niečo nové – nové osobnosti a udalosti, starosti i radosti, niekedy trochu hanby, inokedy takmer večnú slávu. Od najstarších dôb po takmer súčasnosť. A okrem toho tiež kadečo iné... .....napríklad aj mandelinku (pásavku) zemiakovú. Kto ešte nepočul o mandelinke (pásavke) zemiakovej, nech zdvihne ruku. Kto by ju nepoznal. Okrem toho, že desaťročia spôsobovala (a naďalej spôsobuje) nespočítateľné škody na úrode zemiakov svojou schopnosťou vypestovať si imunitu na pesticídy či rôzne bioprípravky, bola v Československu na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia označovaná za zákernú „imperialistickú“ zbraň s cieľom vyhladovať našu mladú socialistickú vlasť. V susednom Česku ju volali „americký brouk“. Dnes je mandelinka (pásavka) symbolom absolútnej absurdnosti komunistickej propagandy. Symbolom iste nie najdrastickejším či najbolestnejším. Svojej, priam mýticky zlej povesti v nastupujúcej ére komunizmu v Československu sa zbavila až v čase veľmocenského „oteplenia“ v rámci bipolárnej politiky détente v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Bolo asi osudné či nevyhnutné, aby si tento odolný tvor požierajúci zemiakovú vňať prešiel u nás svojím komunistickým peklom.

Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu. Je to jednoduchá rovnica. Platí však aj to, že historici jediní môžu meniť dejiny... Štvrtým dielom „zadných dverí“ nechceme meniť dejiny. Skôr ponúkame pútavou formou a selektívne zrkadlá našej minu­losti, od dôb Veľkej Moravy až po Mečiara a Klausa. Nazreli sme do života stredovekých kráľov i bežných ľudí, nositeľov modernej doby – politikov, vzdelaných žien, kultúrnu elitu i takmer bezmenných „pešiakov“. A namiesto záveru si prečíta­te o histórii liečby rakoviny prsníka naprieč storočiami. Všetci poznáme Milana R. Štefánika a mnohí niečo viete zo života Mateja Korvína, cisára Jozefa I., vynálezcu Štefana Baniča, herečky Poly Negri, politika Milana Hodžu či diplomata Henryho Kissingera. Málokto však počul mená ako Bianca Cappello, Simon Georg Sina, Ľudovít Haan, Štefan Lux, Otto Ohlendorf či Fidél Palffy alebo Fanny Burneyová...

1. Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavosti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konferenčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické. 2. Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol taký temný, ako by sme si možno mohli myslieť. V druhej časti Histórie zadnými dverami, ktorej autormi sú opäť historici z Historického ústavu SAV, nájdete široké spektrum tém od obskúrnych liečiteľských postupov, cez výchovné praktiky na kráľovských dvoroch až po bizarnosti, ktoré sa udiali v starých šľachtických rodoch. Na čitateľa čakajú putujúci mnísi-svetobežníci, Casanova, pani Sacherová a bojovníci za abstinenciu v alkoholizmom postihnutých slovenských dedinách a obciach. Autori však neobišli ani novšie dejiny, nezabudli na Slovenský štát 1939 (a to, čo mu predchádzalo) a na krátke vojnové obdobie, ktoré je taktiež bohaté na zaujímavé témy a absurdnosti, pričom sa venujú sa aj československému rozmeru tohto časového úseku. A k tomu všetkému pridávajú mnohé iné texty z obdobia komunistického režimu, úteky z raja, kde vraj zajtra znamenalo už včera. 3. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých  slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál.  V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov.  Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV. 

Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby - dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál. V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV.

Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby – dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál. V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV.

Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol taký temný, ako by sme si možno mohli myslieť. V druhej časti Histórie zadnými dverami, ktorej autormi sú opäť historici z Historického ústavu SAV, nájdete široké spektrum tém od obskúrnych liečiteľských postupov, cez výchovné praktiky na kráľovských dvoroch až po bizarnosti, ktoré sa udiali v starých šľachtických rodoch. Na čitateľa čakajú putujúci mnísi-svetobežníci, Casanova, pani Sacherová a bojovníci za abstinenciu v alkoholizmom postihnutých slovenských dedinách a obciach. Autori však neobišli ani novšie dejiny, nezabudli na Slovenský štát 1939 (a to, čo mu predchádzalo) a na krátke vojnové obdobie, ktoré je taktiež bohaté na zaujímavé témy a absurdnosti, pričom sa venujú sa aj „československému“ rozmeru tohto časového úseku. A k tomu všetkému pridávajú mnohé iné texty z obdobia komunistického režimu, úteky z „raja“, kde vraj zajtra znamenalo už včera.

Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol taký temný, ako by sme si možno mohli myslieť. V druhej časti Histórie zadnými dverami, ktorej autormi sú opäť historici z Historického ústavu SAV, nájdete široké spektrum tém od obskúrnych liečiteľských postupov, cez výchovné praktiky na kráľovských dvoroch až po bizarnosti, ktoré sa udiali v starých šľachtických rodoch. Na čitateľa čakajú putujúci mnísi-svetobežníci, Casanova, pani Sacherová a bojovníci za abstinenciu v alkoholizmom postihnutých slovenských dedinách a obciach. Autori však neobišli ani novšie dejiny, nezabudli na Slovenský štát 1939 (a to, čo mu predchádzalo) a na krátke vojnové obdobie, ktoré je taktiež bohaté na zaujímavé témy a absurdnosti, pričom sa venujú aj "československému" rozmeru tohto časového úseku. A k tomu všetkému pridávajú mnohé iné texty z obdobia komunistického režimu, úteky z "raja", kde vraj zajtra znamenalo už včera.

Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavosti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konferenčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické.

Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavosti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konferenčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické.

Kniha má parametry jakési zprávy o slovenské společnosti v kontextu jejího evropského historického vývoje a vlivů. Dává čtenáři, který měl často o Slovenské republice informace a představy jen z občasných článků, reportáží a komentářů v médiích, příležitost hlouběji pochopit příčiny událostí, jevů i politických konfliktů a rozhodnutí na Slovensku, jež ho zaujaly nebo překvapily. Snahou autorů bylo poskytnout čtenáři dostatek informací o Slovensku a jeho vývoji v širších historických souvislostech, aby se mohl zasvěceně ptát na politické, ekonomické, sociální a kulturní stránky života dnešní slovenské společnosti. Dnes je Slovenská republika demokratickým státem a respektovanou součástí Evropské unie. Ambicí kolektivu autorů tak bylo představit v této publikaci složitou cestu Slovenska k jeho samostatné demokratické státnosti ve 20. století, a především zachytit nejpodstatnější tendence společenského vývoje, jímž Slovenská republika prošla po 1. lednu 1993, až do období před historicky prvním předsednictvím v Radě EU.

Alexander Dubček patril v roku 1968 k najznámejším a najpopulárnejším politikom v Európe. Bol ikonou československej jari a pre obyvateľov socialistického Východu aj kapitalistického Západu stelesňoval predstavy o inom, lepšom a dôstojnejšom živote. V Československu sa po dlhom čase objavil politik, ktorý dokázal spájať spoločnosť. Podobne ako pred ním Tomáš Garrigue Masaryk, aj A. Dubček zosobňoval optimistické očakávania týkajúceho sa budúceho vývoja. Dubček bol typickým dieťaťom komunistického hnutia prvej polovice 20. storočia. Nepoznal lepšiu alternatívu ako socializmus a jeho výchova v duchu tohto ideálu bola úplná. Nebol však intelektuálom a nádeje, ktoré vkladal do komunizmu, boli jednoduché a pragmatické. Jeho predstavy neprekračovali víziu poctivého a pokojného života bez ekonomickej neistoty. Nikdy sa nesprával ako dogmatický sekerník volajúci po fyzickom zničení ideologických nepriateľov. Naopak mal povesť slušného človeka, ktorý radšej diskutoval, ako diktoval. Ako sa ukázalo, bola to zároveň výhoda aj slabina.Skutočnosť, že sa v roku 1968 snažil socializmus v Československu chrániť, a nie zničiť, že v jeho živote chýbajú gestá otvoreného vzdoru a že sa nikdy nestal súčasťou antikomunistického disentu, sa dnes považuje za dôvod na historické odsúdenie.

Studená vojna nebola žiadny abstraktný pojem, mala svoje konkrétne prejavy a svojich protagonistov. Jej aktéri hrali, v závislosti od významu krajiny, kartami rôznej výšky. Esá, králi i pešiaci. Najvyššie karty držali v rukách Američania a Sovieti, i keď z času na čas vytiahli eso z rukáva aj takí hráči, ktorí existovali skôr ako regionálni demokratickí politici či lokálni diktátori. Kniha Rivali a partneri studenej éry sa zameriava na šampiónov studenej vojny. Avšak výberovo nenecháva bokom ani tých, čo v nej hrali druhú a tretiu ligu. Vznikla tak zdanlivo homogénna masa osobností. V tomto subjektívnom výbere za skutočné esá studenej vojny možno považovať najmä Churchilla, Stalina, Kennana, Kennedyho , Johnsona, Adenauera, de Gaulla, Nixona, Kissingera, Chruščova, Brežneva, Reagana, Castra, Kohla i Gorbačova. Boli však aj iní hráči studenej vojny, ktorí občas obývali jej horné poschodia, alebo takí, a tých bolo najviac, ktorí zostali nepovšimnutí v podpalubí.

Šesťdesiate roky sú opradené mýtom slobody, voľnej lásky a nádejí na lepšiu budúcnosť. Aké však boli v skutočnosti u nás vo vtedajšom východnom bloku a v najväčších krajinách Západu? Pútavo napísaná kniha s prevahou stoviek charakteristických dobových fotografií odkrýva a porovnáva najzaujímavejšie dianie v oblasti politiky, kultúry, ale i v bežnom živote občana vtedajšieho Československa, Sovietskeho zväzu, NDR, NSR, Francúzska, Veľkej Británie a USA. V osobitných kapitolách približuje aj desať najvýznamnejších politikov tej doby u nás i vo svete. Tí skôr narodení si zaspomínajú na časy dávno minulé, tí mladší sa poučia z histórie, ktorá mala veľký vplyv aj na našu súčasnosť.