Vladimir Nabokov

Vladimir Nabokov sa narodil 22. apríla roku 1899, v Petrohrade, v aristokratickej rodine, ktorá však vyznávala moderné hodnoty. Vychovávali ho francúzske a anglické guvernantky, takže sa mu dostalo všeobecného vzdelania i vo viacerých svetových jazykoch. Po otcovi získal druhé meno Vladimirovič.  Nabokov, ktorý sa od školského veku intenzívne zaujímal o literatúru a umenie po skončení základného vzdelania vyštudoval Trinity College v Cambridgi. Tu sa venoval hlavne štúdiu francúzskej a ruskej literatúry. Štúdium ukončil v roku 1923. Jeho otec - známy liberálny politik - bol právnikom, ktorý bol členom Kerenského dočasnej vlády v Rusku. Po vypuknutí VOSR musela jeho rodina urýchlene emigrovať. Máloktorý autor sa v 20. storočí toľkokrát ocitol v nemilosti politického režimu svojej krajiny a bol tak veľa ráz donútený k emigrácii ako Vladimir Nabokov. Po emigrácii žil v Berlíne, kde sa spočiatku usadila celá rodina. Tu bol spisovateľov otec roku 1922 pri atentáte zastrelený ruským (!) fašistom. Po tejto tragédii vymizlo slovo „boh“ z diel Vladimira Nabokova. Nabokov sa oženil v Paríži s Vierou Slonimovou. Po pätnástich rokoch v Berlíne musel autor, ktorý prvých deväť románov publikoval v Nemecku v ruštine pod pseudonymom Vladimir Sirin, znova utiecť. Nabokovovi sa vtedy pohrdlivé znižovanie významu politiky stalo takmer osudným. Z Nemecka emigroval až roku 1937, pretože skutočný vplyv fašistického vodcu až do poslednej chvíle podceňoval a odmietal sa ním vôbec zaoberať a to napriek tomu, že jeho manželka Vera Slonimová bola židovka. Už v Berlíne si mladý autor privyrábal ako tenisový tréner. Bol takisto vášnivý a veľmi dobrý šachista.

Rovnako na poslednú chvíľu, roku 1940, emigroval z dočasného azylu v Paríži do USA, keď mu potrebnú finančnú pôžičku poskytol skladateľ Sergej Rachmaninov. Na tamojších univerzitách prednášal najmä o literatúre, v štátoch získal aj profesorský titul. Ani v USA však čoraz populárnejší spisovateľ nezotrval nastálo. Roku 1959 presídlil aj s rodinou do Švajčiarska, kde žil v súkromnom apartmáne v hoteli Palace v Montreux až do svojej smrti v roku 1977. Zomrel 2. júna v roku 1977.

Nabokov je známy ako prekladateľ Heineho, Puškina a Lermontova. Rusky písal pod pseudonymom existencionalistické a satirické romány a novely, anglické groteskné prózy, psychologické a experimentálne romány a eseje o ruských spisovateľoch. Svetovú slávu priniesol Nabokovovi román Lolita (publikovaný v Spojených štátoch v plnej verzii až v roku 1958), ktorý samotný autor označil za najväčšie nedorozumenie svojho života. Kontroverzná kniha o erotickom vzťahu otca k nevlastnej dcére sa stala medzinárodným bestsellerom, bola dvakrát sfilmovaná a umožnila Nabokovovi, aby prestal prednášať ruskú a svetovú literatúru na amerických univerzitách a venoval sa výlučne písaniu. Tento príbeh nespútanej lásky dospelého muža k dvanásťročnej „nymfičke“ sa stal jednou z najkontroverznejších noviel dvadsiateho storočia. Vladimir Vladimirovič Nabokov sa vo svete preslávil predovšetkým svojou románovou tvorbou, ale ani jeho poviedky v ničom za románmi nezaostávajú, ale dokonca v niečom jeho romány až prekonávajú. Až na niektoré výnimky sú poviedky založené na zaujímavom a originálnom nápade, ale Nabokovovou najsilnejšou stránkou je jazyk a schopnosť navodiť dobovú atmosféru.

Celý svoj život sa Nabokov náruživo venoval entomológii – chytal a skúmal motýle. Za svojimi lietajúcimi miláčikmi neváhal cestovať naprieč kontinentmi a minul na túto "zábavku" značný majetok. Znalci vedia, že svoju záľubu nenápadne zašifroval do mnohých svojich kníh. Predovšetkým sa zaoberal štúdiom a zberom motýľov z čeľade ohniváčikovité. Pre jeho znalosti odborníka na motýle získal v roku 1942 aj výskumnú úlohu lepidopterologického charakteru z Harvardovej univerzity.

Zdroj wikipedia, foto: Encyclopædia Britannica © Philippe Halsman