Eva Palkovičová

Každodennosť v slovenskej postromantickej próze Motívy každodennej sféry ľudského života – bývania, jedenia, obliekania, práce, výchovy detí či rodinných vzťahov – sa od šesťdesiatych rokoch 19. storočia čoraz významnejšie integrujú do slovenskej postromantickej prózy. Každodennosť už nie je len predmetom romantického opovrhovania, ale aj priestorom, v ktorom môže národne uvedomelý Slovák či Slovenka uplatňovať, reprodukovať aj navonok deklarovať svoje národné cítenie. Monografia na vybraných textoch kľúčových autorov tvoriacich v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 19. storočia – Jána Kalinčiaka, Daniela Bacháta, Mikuláša Štefana Ferienčíka, Viliama Paulinyho-Tótha, Ľudovíta Kubániho, Gustáva Kazimíra Zechentera a Jonáša Záborského analyzuje dobové literárne reprezentácie každodennosti. Na základe tejto analýzy autorka potom hľadá ideovo-estetické zdroje rôznych literárnych podôb každodennosti, vysvetľuje ich nadväzovanie či polemizovanie s romantizmom, nanovo interpretuje aj menej známe prózy, aby z novej perspektívy nasvietila obraz slovenskej kultúry druhej polovice 19. storočia.

Siervu Maríu v deň jej dvanástych narodenín pohryzie besný pes. Dievča útok prežije, no obvinia ho z posadnutosti diablom. A cirkev má na všetky známe i neznáme choroby iba jediný liek - exorcizmus. V Kláštore svätej Kláry však Sierva María namiesto vyháňania diabla zažije niečo celkom iné - tridsaťšesťročný kňaz v nej namiesto obávaného satanáša nájde lásku. No podľa Márqueza je aj láska istým druhom šialenstva a to sa zvyčajne trestá smrťou.

Otec a syn sa vydávajú na cestu z Buenos Aires k vodopádom Iguazú na severnej hranici Argentíny s Brazíliou. Krajina, v ktorej vládne vojenská junta, je plná ozbrojených vojakov, kontrolných stanovíšť, vo vzduchu cítiť napätie. Chlapec sa volá Gaspar a otec sa ho snaží ochrániť pred osudom, ktorý má predurčený. Jeho matka zomrela za záhadných okolností, pri nehode, ktorá možno nebola náhodná. Juan, Gasparov otec, je médium v tajnom spoločenstve Bratstva, ktoré sa kontaktuje s Temnotou a hľadá večný život prostredníctvom hrôzostrašných rituálov. Rovnaký údel čaká aj Gaspara, pretože Bratstvo potrebuje nové médium. Osud týchto bytostí obdarených zvláštnymi schopnosťami je krutý, o fyzické aj duševné sily prichádzajú rýchlo a neúprosne. Počiatky Bratstva, ktorému vládne vplyvná rodina Gasparovej matky, siahajú do obdobia, keď objav Temnoty pred stáročiami putoval zo srdca Afriky do Anglicka a potom sa preniesol do Južnej Ameriky. Šesť kapitol románu prináša šesť obrazov dejín Argentíny od šesťdesiatych rokov po koniec 20. storočia. Na jeho stránkach čitateľ nájde domy so stenami, ktoré sa pohybujú; dvere, ktoré sú prechodmi do iných svetov; sály ukrývajúce nepredstaviteľné príšery; rituály s desivými ľudskými obeťami končiace extázou; dobrodružstvá v psychodelickom Londýne šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sa Gasparovi rodičia ocitli medzi slávnymi členmi hnutia hippies; vzťahy otcov a detí, poznačené ťarchou krutého dedičstva, a v pozadí toho všetkého represálie vojenskej diktatúry, desaťtisíce nezvestných a neskôr neistý príchod demokracie, prvé ohniská AIDS v Buenos Aires... Nadprirodzené temné scény plné hrôzy sa v tomto znepokojujúcom, no súčasne uhrančivom románe prelínajú so skutočnými udalosťami z minulosti i súčasnosti. Mariana Enriquez je jednou zo zásadných spisovateliek latinskoamerickej literatúry 21. storočia.

Významná a obľúbená čilská spisovateľka Isabel Allende prichádza v románe Japonský milenec opäť s farbisto podanou rodinnou ságou, ktorá sa tentoraz odohráva v scenérii kalifornského San Francisca. Majstrovské a čitateľsky príťažlivé rozprávanie autorky svetoznámeho Domu duchov rozvíja príbeh ženy na prahu staroby, ktorá sa v spomienkach na svoju životnú púť dotýka mnohých známych i menej známych historických udalostí 20. storočia. Príbeh lásky medzi svojráznou Almou Belascovou a citlivým japonským záhradníkom Ičimeim vedie čitateľa rôznymi cestami, ktorými sa uberali dejiny od 2. svetovej vojny až podnes.

Mladá Čiľanka Eliza Sommerová sa šialene zaľúbi do Joaquína Andietu. Ten odíde na sever do Kalifornie spolu s tisícami ďalších nadšencov, ktorí dúfajú, že sa im podarí rýchlo zbohatnúť v čase zlatej horúčky. Eliza čaká dieťa a rozhodne sa, že svojho milenca nájde. Preoblečená v mužských šatách sa ukryje v podpalubí plachetnice a počas nebezpečnej cesty príde o dieťa a takmer aj o život. Zachráni ju čínsky lekár, v ktorom nájde oporu a veľkú životnú istotu.

S lesmi plnými ovocia a mestom, ktoré je viac-menej iba pre nich, majú vlastne všetko, čo potrebujú, a rozhodnú sa začať odznova. Smrteľne chorý Petrov si v hojdacej sieti číta ľúbostné básne; Mária si začne s takmer storočným Sidorovom; baba Duňa trávi dni písaním listov dcére. Život je nádherný. Teda až do dňa, keď sa v mestečku objaví cudzinec. A táto idyla je znova v ohrození. Alina Bronsky opisuje staršiu ženu so železnou vôľou, nezabudnuteľnú Rusku, a prostredníctvom nej rozpráva príbeh o jednej katastrofe a nezvyčajnej žene, ktorá na sklonku života nachádza svoj raj na zemi.