Václav Pankovčin

V 3. zväzku súborného diela talentovaného Václava Pankovčína sú zaradené jeho dve posledné knihy zo študentského i nemocničného prostredia v Bratislave a rukopis románu z pozostalosti Lináres, ktorý sa odohráva na vidieku východného Slovenska. Ilustrácie Fero Guldan. Súborné prozaické dielo Václava Pankovčína vyšlo v troch zväzkoch: 1. Marakéš. Šicke me naše!; 2. Poviedky. Videla som anjela!; 3 Romány. Zdržíte sa v Linárese? Pankovčínove rozsiahlejšie prózy majú zväčša spoločnú kompozíciu, ale tým, že sa každá odohráva niekde inde a každá má iné zacielenie, tvoria výrazný celok, zaujímavý aj v pozadí jeho vydarenej poviedkovej tvorby, ale aj slovenskej prózy (nielen) 90. rokov. (Viera Prokešová) Vyhľadával a priťahoval situácie, ktoré sa nikomu inému nemohli stať nie preto, žeby ho obišli, ale Vašo Pankovčín chodil po svete s otvorenými očami, videl aj celkom neviditeľné veci a javy, svet za zrkadlom, a tam bol rovnako doma ako v Papíne či Bratislave, alebo niekde v Makonde či inom neexistujúcom meste Latinskej Ameriky. Veronika Šikulová Lináres je román o konci sveta, ale veľmi pozitívny. Je skôr o konci sveta v nás. Lináres je mestečko v južnej Andalúzii neďaleko Malagy. Hneď vedľa je Banos de la Encina, nádherný kraj, kde sú olivové háje, jazerá, priehrady a sú tam aj krásni ľudia, ktorí sa naozaj podobajú komukoľvek z hociktorej horskej dediny na Slovensku. Na Slovensku síce nie sú býčie zápasy ako v Lináres, ale ľudia sú veľmi podobní a rovnako ako v Lináres očakávajú zmenu, koniec, alebo začiatok niečoho nového. Myslím si, že tento román je nielen o svete, ktorý je v nás a o zániku niektorých hodnôt v nás, ale aj o tom, ako sa dá pozerať aj do budúcnosti. Václav Pankovčín

Balansovanie na hrane reálneho a magického u mňa vychádza skôr z toho, že od detstva som si rád vymýšľal. Je to podmienené aj dávkou fantázie, niečím, čo má človek zažité, čo zdedil a čo prežíva. Pritom treba pripomenúť, že urieknutie či počarenie sa na mnohých miestach a nielen na východnom Slovensku považuje za úplne normálny jav, v ktorý verí veľa ľudí. (Václav Pankovčín) Prvý zväzok súborného diela predčasne zosnulého talentovaného autora Václava Pankovčína obsahuje poviedky zo začiatku 90. rokov, ktoré mu vyšli v prvých dvoch knihách „Asi som neprišiel len tak“ a „Marakéš“. Sú doplnené o nové, doposiaľ nepublikované texty z pozostalosti.„Prípoviedka nie je poviedka. Je kratšia, niekedy poučnejšia a občas aj zábavnejšia ako poviedka. Prípoviedka je vlastne len jeden zo stovky príbehov, ktoré vám vyrozpráva žena z Marakéša na ulici; v tomto prípade baba Peťová. Keďže nemá čas, príbeh maximálne zostruční a na poslednú vetu nadviaže ďalší príbeh. Už dve hodiny sa ponáhľa do obchodu, na záhumienok okopávať zemiaky alebo repu, alebo ide s čerstvo vypratou bielizňou na rieku Udavu, kde ju chce vyplákať; ale ešte ďalšie dve hodiny vám bude rozprávať, čo je v Marakéši nové alebo čo sa tam kedysi stalo. A práve tento štýl rozprávania považujem za tú najdokonalejšiu literárnu kompozíciu, akú kedy človek vymyslel. A takú kompozíciu nevytvoril okrem žien z Marakéša hádam nikto na svete...“

Poburujúce, vzrušujúce, drsné, ale aj láskavé. Poviedky plné citu, ktoré často prekročia tabu. Zasnené texty o láske cez ružové okuliare však nečakajte. Niektoré príbehy vás pošteklia, iné rozčertia. Vypočujte si 15 poviedok vo výbere KK Bagalu, ktoré vyšli v priebehu polstoročia a tematicky rozširujú tradične ponímaný pojem láska o nové pohľady.