František Papež strana 3 z 3

Modlitba Otčenáš

Rozhovor s papežem Františkem na téma misijního rozměru církve volně navazuje na encykliku Evangelii gaudium z roku 2013. Tentokrát papež hovoří velice osobním tónem a používá mnohé příklady a zkušenosti z vlastního života. Jde mu o to, abychom nezapomněli, že každý máme ve světě své jedinečné poslání, přičemž bez něho nemůžeme dělat nic (srov. Jan 15,5). Misijní poslání křesťanů se nezakládá na lidské výmluvnosti ani na strategiích a metodách, ale na síle přitažlivosti, jíž působí živý Kristus v srdcích lidí: kéž by tak mohl volně působit i skrze každého z nás.

Pápež František v rozhovore s Giannim Valentem, novinárom tlačovej agentúry Pápežských misijných diel Fides, skúma mnohoraké aspekty misijného poslania Cirkvi v súčasnom svete. Pápež jasne a systematicky vysvetľuje, čo znamená byť misionárom a ako možno plniť misijné poslanie, ku ktorému je povolaný každý kresťan silou svojho krstu. Veľmi výstižne poukazuje na problém prozelytizmu a opätovne zdôrazňuje, že protagonistami misijného poslania nie sú misionári so svojimi zručnosťami, pastoračnými stratégiami a marketingovými technikami, ale je ním Duch Svätý, bez ktorého nemôžeme nič urobiť.

Hlavním tématem encykliky Fratelli tutti je „sociální přátelství, které nikoho nevylučuje“ a „bratrství otevřené pro všechny“. Papež František nejprve neobyčejně přesně a v souvislostech reflektuje nezdravé tendence v současné globalizované společnosti, politice, hospodářství a médiích. Na jedné straně vidí bezbřehý individualismus, ztrátu smyslu pro společné dobro a vylučování starých, nemocných či nenarozených z našeho obzoru, na straně druhé bezmezný konzum, magickou víru v to, že trh vyřeší sociální a ekonomické problémy, nebo sílící nacionalismus a populismus v politice. Papež ovšem nezůstává jen u kritiky. Jako muž naděje povzbuzuje křesťany i všechny lidi dobré vůle ke vzájemnému setkávání a rozvíjení vztahů uvnitř menších i větších společenství. Solidarita, jež dbá na potřeby chudých a zranitelných, souvisí s objevením chuti lokálního, lidových hnutí i dobrých sousedských vztahů. Nově promýšlena jsou i velká témata, jako je digitální propojenost současného světa, vlastní kulturní a náboženská identita otevřená druhým, nepřípustnost trestu smrti nebo role OSN tváří v tvář válkám, terorismu a obchodování s lidmi. Na závěr vyzdvihuje papež základní lidské právo – svobodu náboženského vyznání pro všechny – i potřebu dialogu mezi náboženstvími. Dialog neznamená a priori kompromisy ani zakrývání svého nejhlubšího přesvědčení. Spíš naopak: „Vždyť čím je naše identita hlubší, pevnější a bohatší, tím budeme schopnější obohacovat druhé z toho, co je nám vlastní.“

Ranní promluvy papeže Františka z Domu sv. Marty jsou pojem. Obsahují silné myšlenky, konkrétní příměry a krátká duchovní povzbuzení, která se člověku dostanou pod kůži. Papež se nebojí žádného tématu. Uvažuje o smrti, hříchu a ďáblu. O korupci, vzájemném pomlouvání i duchu tohoto světa. Úplně nejvíc ale rozjímá o nekonečně milosrdném a milujícím Bohu. Učí nás dívat se na svět s pokorou, milovat druhé s trpělivostí, odpouštět, s radostí sloužit a s nadějí kráčet i temnými dny. Udělejte každý den jeden malý krůček k velké proměně srdce.

V poradí štvrtý rozhovor pápeža Františka a talianskeho kňaza Marca Pozzu je inšpirovaný nástennými maľbami Giotta di Bondone v Kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Umelec zo 14. storočia znázornil nielen štyri ľudské a tri božské čnosti, ale aj ich protipóly neresti. Pápež a kňaz novinár sa teda zhovárajú o spravodlivosti, mravnej sile, miernosti, rozvážnosti, viere, nádeji a láske v kontraste s nespravodlivosťou, nestálosťou, hnevom, hlúposťou, neverou, zúfalstvom a žiarlivosťou. Krátke dialógy sú vždy obohatené textom pápeža Františka a príbehom Marca Pozzu, zrodeným zo skúsenosti väzenského kaplána. Textom sa vinú myšlienky francúzskeho básnika a mysliteľa Charla Péguyho o nevyhnutnom zápase Božej milosti s ľudskou pochabosťou.

Posynodálna apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka Božiemu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle Apoštolská exhortácia sa zrodila zo špeciálnej biskupskej synody o Amazónii, ktorá sa konala v Ríme od 6. do 27. októbra 2019. Pápež František v texte príťažlivým spôsobom ponúka rámec na uvažovanie o amazonskej realite a ľudským spôsobom ju približuje. Používa pritom doslova poetický jazyk, cituje amazonských básnikov a hovorí o svojich snoch pre Amazóniu. Ide o ďalší z pápežských dokumentov zameraných na ekológiu a ochranu stvorenia.

Posolstvá a vybrané dokumenty Svätého Otca Františka na rok 2020 Pápež v priebehu roka pravidelne vydáva svoje posolstvá k významným udalostiam, svetovým dňom, liturgickým obdobiam. Spolok svätého Vojtecha na konci každého roka prichádza so súborom vybraných posolstiev, ktoré sa v roku 2020 týkajú nasledovných tém: Posolstvo Svätého Otca Františka: na 53. svetový deň pokoja na 28. svetový deň chorých na Pôstne obdobie 2020 na 57. svetový deň modlitieb za duchovné povolania na 54. svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov na 35. svetový deň mládeže na svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva na 106. svetový deň migrantov a utečencov pápežským misijným dielam na svetový deň misií na 4. svetový deň chudobných apoštolský list Scripturae Sacrae affectus Svätého Otca Františka pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. Hieronyma posolstvo Svätého Otca Františka pri príležitosti Svetového dňa osôb so zdravotným postihnutím Edícia Pápežské dokumenty, 108. zväzok

Apoštolský list Svätého Otca Františka Patris corde pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi Dekrét, ktorým sa udeľuje dar osobitných odpustkov pri príležitosti Roku svätého Jozefa, vyhláseného pápežom Františkom v rámci slávenia 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi Cieľom apoštolského listu je prehĺbiť našu lásku k svätému Jozefovi, povzbudiť k prosbám o jeho príhovor a k nasledovaniu jeho čností. Od tohto veľkého svätca sa máme učiť starostlivosti a zodpovednosti: milovať Dieťa a jeho matku; milovať sviatosti a dobročinnú lásku; milovať Cirkev a chudobných. V jednotlivých častiach listu zistíme, akým typom otca bol a aké poslanie mu Božia prozreteľnosť zverila: Milovaný otec Otec nežnej lásky Poslušný otec Prijímajúci otec Tvorivo odvážny otec Pracujúci otec Tieň Otca Obráťme sa k nemu so svojou modlitbou: Buď pozdravený ochranca Vykupiteľa a ženích Panny Márie. Tebe Boh zveril svojho Syna; v teba Mária vložila svoju dôveru; s tebou sa Kristus stal mužom. Ó, blažený Jozef, ukáž, že si aj naším otcom a veď nás po ceste života. Vypros nám milosť, milosrdenstvo a odvahu a ochráň nás pred každým zlom. Amen. K apoštolskému listu je pripojený aj dekrét, ktorým sa udeľuje dar osobitných odpustkov pri príležitosti Roku svätého Jozefa, vyhláseného pápežom Františkom v rámci slávenia 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi.

Byť blížnymi a blízkymi v dnešnom globalizovanom svete, rozvíjať skutočné vzťahy a sociálne priateľstvo, ktoré nikoho nevylučuje, bratstvo, ktoré je otvorené pre všetkých to sú hlavné témy, ktoré Svätý Otec rozvíja v svojej encyklike. Toto bratstvo vyplýva zo skutočnosti, že sme všetci deťmi jedného Otca, a to bez ohľadu na jazyk, kultúru či náboženstvo. Pápež mimoriadne výstižne pomenúva najvypuklejšie aspekty dnešnej doby a povzbudzuje, aby sme sa zapájali do budovania spoločného dobra ako jednotlivci, národ či celá spoločnosť. Pobáda, aby sme si osvojili skutočne kresťanský spôsob myslenia. Jednotlivé témy odvíja od podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, ktoré aplikuje na súčasnú situáciu. Hovorí otvorene, kriticky, ale vyvážene. Opakovane zdôrazňuje, že každý človek má rovnakú neodňateľnú ľudskú dôstojnosť, na základe ktorej majú mať všetci rovnaké šance. Encyklika pozostáva z úvodu a ôsmich kapitol, Uzatvára ju Modlitba k Stvoriteľovi a Ekumenická kresťanská modlitba. Kapitoly encykliky Fratelli tutti: 1. Tiene uzavretého sveta 2. Cudzinec na ceste 3. Predstavovať si a tvoriť otvorený svet 4. Srdce otvorené pre celý svet 5. Najlepšia politika 6. Dialóg a sociálne priateľstvo 7. Cesty k novému stretnutiu 8. Náboženstvá v službe bratstvu vo svete Ukážka: Jedinečná hodnota lásky 91. Ľudia môžu rozvíjať niektoré postoje, ktoré prezentujú morálne hodnoty: statočnosť, miernosť, pracovitosť a ďalšie čnosti. Ale na adekvátne usmernenie vyjadrovania rozličných mravných čností je potrebné brať do úvahy aj to, do akej miery vyvolávajú dynamiku otvorenosti a jednoty s inými ľuďmi. Takouto dynamikou je láska, ktorú vzbudzuje Boh. Inak by sa mohlo stať, že by sme čnostne iba pôsobili bez toho, aby čnosti dokázali budovať život spoločenstva. Preto Svätý Tomáš Akvinský citujúc svätého Augustína hovoril, že miernosť lakomej osoby nie je vôbec čnostná. Svätý Bonaventúra inými slovami vysvetľoval, že ostatné čnosti bez lásky v presnom zmysle nenapĺňajú Božie príkazy, tak ako ich Boh má na mysli. 92. Duchovná podoba ľudského života je definovaná láskou, ktorá je v konečnom dôsledku kritériom na definitívne rozhodnutie o hodnote alebo naopak, prázdnote ľudského života. Niektorí veriaci si však myslia, že ich veľkosť spočíva vo vnucovaní vlastných ideológií druhým, či už ide o násilnú obranu pravdy alebo veľké demonštrovanie sily. My všetci veriaci si musíme uvedomiť nasledovné: na prvom mieste je láska; to, čo nikdy neslobodno ohroziť, je láska a najväčším nebezpečenstvom je nemilovať (porov. 1 Kor 13, 1 13). 93. Svätý Tomáš Akvinský sa pokúsil spresniť, v čom spočíva skúsenosť lásky, ktorú umožňuje Boh svojou milosťou. Vysvetľoval, že je to ako pohyb pozornosti voči druhému, až kým milujúci nepovažuje milovaného za jedno so sebou samým. Citová pozornosť venovaná druhému vedie k vnútornému založeniu nezištne hľadať jeho dobro. To všetko vychádza z priazne, úcty, ktorá je v konečnom dôsledku tým, čo sa skrýva za slovom láska: milovaná bytosť je pre mňa drahá, teda jej pripisujem veľkú hodnotu. A z lásky, pre ktorú je istá osoba vzácna, vyplýva vďačnosť voči nej. 94. Láska teda znamená viac než len sériu dobročinných skutkov. Skutky vyplývajú z jednoty, ktorá sa čoraz viac skláňa k druhému a pokladá ho za vzácneho, hodného, príjemného a krásneho bez ohľadu na fyzický či morálny vzhľad. Láska k druhému nás vo svojej podstate poháňa hľadať to najlepšie pre jeho život. Len rozvíjaním tohto spôsobu vytvárania vzťahov je možné vytvoriť sociálne priateľstvo, ktoré nikoho nevylučuje, a bratstvo, ktoré je otvorené pre všetkých.

27. března 2020 promluvil papež František na opuštěném Svatopetrském náměstí, které se lesklo deštěm, k milionům lidí připojených k televizím, telefonům a počítačům po celém světě: "Uprostřed bouře nás Pán vyzývá, abychom v sobě probudili solidaritu a naději, které jsou schopny dát pevnost, oporu a smysl v těchto časech, kdy se zdá, že vše ztroskotalo." V době, kdy se epidemie Covid-19 šíří a má hrozivé následky, je František stálým vzorem nejen pro věřící, ale i pro všechny, kteří touto nemocí trpí nebo s ní bojují na různých frontách. V rozhovoru s Domenicem Agassem nás papež vyzývá, abychom i v době velkého utrpení pro celý svět nacházeli ve svém životě smysl a milost. František nás vybízí k boji proti viru lhostejnosti a sobectví, který přivedl svět do blízkosti zkázy, a především k houževnatému pěstování naděje, která nezachraňuje před zlem, ale dává sílu čelit překážkám, i těm, které se zdají nepřekonatelné. Naděje nás chrání před sklíčeností a zoufalstvím a přemáhá pokušení vzdát se. Mít a předávat naději znamená umět se svěřit Bohu v každé životní situaci, zejména ve zkouškách, a s důvěrou připravovat nový svět.

Ak chcem naozaj porozumieť človeku, tomu, čím žije, dôvodom jeho konania, je dôležité s ním vstúpiť do osobného dialógu. Rozprávať s ním, ale ešte viac nechať ho rozprávať a sústredene počúvať. Počuť naozaj to, čo hovorí, a nie to, čo si myslím, že hovorí. Táto kniha nesie toto pozvanie vo vzťahu k pápežovi, ktorý je pre mnohých iný, možno niekedy až kontroverzný Kniha však nie je vedeckou prácou o pápežovi, ani neponúka odbornú teologickú analýzu jeho vyjadrení a pontifikátu, ale odhaľuje obraz, ktorý v jeho službe Cirkvi a svetu maľuje medzi nami sám Boh. Pontifikát Svätého Otca Františka uprostred krízy, ktorú dnes ako ľudstvo žijeme, je naozaj prorockým činom Ducha volajúcim k nám, je záchrannou akciou Spasiteľa, ktorý aj dnes hľadá tých, čo sa stratili. A my nie sme len diváci, sme v centre tohto diania. Kniha obsahuje pasáže z dokumentov a prejavov pápeža Františka, z ktorých vychádza teologická a antropologická myšlienka zameraná na spiritualitu srdca. Ak sa totiž nemení srdce, všetko zostáva po starom a je zbytočné meniť mnohé vonkajšie štruktúry. Čo konkrétne premena srdca znamená pre súčasného pápeža, že to nie je len teoretický termín, aké kroky sme Bohom pozvaní urobiť, aby sa naše srdce zmenilo, to môže nájsť na stránkach tejto knihy každý, kto ju vezme a bude pozorne čítať. Čítať tak, ako to radí on sám, že slovo prejde od hlavy, cez srdce, po ruky. Nie je to kniha typu lacných receptov na šťastný život, on sám nie je lacným rečníkom, ktorý sa potrebuje zapáčiť svojmu publiku.

V tomto úprimnom rozhovore o zasvätenom živote môžeme Svätého Otca Františka spoznať ako brata a spoločníka na ceste. Každý, kto bude čítať tieto riadky, môže za jeho slovami objaviť Petra, ktorý posilňuje svojich bratov a sestry vo viere: Radostne prežívajte svoje zasvätenie. Buďte radostným svedectvom zasvätenia. Mladí to uvidia a pôjdu za povolaním. Uvidia silu povolania. Ak však vidia unavených ľudí, ktorí nedokážu riešiť svoje konflikty, neprídu, nevstúpia k vám. Najdôležitejšie je teda svedectvo radostného zasvätenia. Nič iné nie je potrebné. Kniha sa dotýka mnohých oblastí zasväteného života, ktoré majú vplyv na celú Cirkev. Môže preto obohatiť nielen zasvätené osoby, ale aj všetkých veriacich.

Hledání smyslu v pojetí papeže Františka je nekončící spirituální cestou, během níž bychom měli nacházet krásu a Boží milost i ve složitých chvílích. Jeho inspirativní úvahy se dotýkají celé řady témat: lásky k našim bližním, tolerance k odlišnostem, radosti vycházející z víry či pochopení příčin vlastní nespokojenosti. Promluvy papeže Františka skýtají povzbuzení pro každého člověka na světě – pravá radost totiž pramení z pevné naděje, kterou nám nikdo a nic nemůže vzít.

Nechat se prostoupit láskou – to je dobrý život. To je to největší a nejkrásnější, co si můžeme navzájem dát. Rozpoznání a přijetí milosti nám ale mohou někdy ztěžovat existenční obtíže, pesimismus či cynismus. Jak ale papež František ujišťuje, život se stává krásným právě tehdy, když svá srdce otevřeme lásce a milosrdenství. Nikdy není pozdě, vždy lze začít znovu. Inspirujte se patnácti pravidly pro dobrý život podle papeže Františka a plně vychutnejte zázrak, jímž lidský život je.

Šťastie sa nedá kúpiť, v lepšom prípade by to bola euforická ilúzia. Šťastie sa nedá predávať – kto ho takto ponúka, je podvodník. Šťastie sa prijíma, lebo je to dar. Šťastie sa nedá vlastniť, lebo ak sa oň nepodelíme, zvädne. Šťastie treba darovať, lebo to je jediný spôsob, ako ho možno prežívať. Šťastie sa môže potknúť, ale nedá sa odňať. Šťastie je sloboda. Šťastie je spoločenstvo. Šťastie skrášľuje. Šťastie obohacuje. Šťastie neznamená prežívať, ale snívať o skutočnej sláve. Hľadáme ho všetci, v každom veku, vo všetkých kútoch sveta. Šťastie je túžba po naplnení, ktorú Boh vložil do našich nepokojných sŕdc a ktorá – vzdialená lacným povrchným ponukám, podmieneným ponukám, štýlu „použi a zahoď“, po ktorých sa cítime ešte prázdnejší a sklamanejší – v skutočnosti zodpovedá našej najhlbšej podstate. „Boh chce pre teba to najlepšie, chce, aby si bol šťastný.“ Buď šťastný, to je odkaz pápeža Františka. Aby bol šťastný každý muž, aby bola šťastná každá žena. Jeho slová – i slová kníh a filmov, ktoré má rád – vytyčujú konkrétnu trasu vedúcu k pravému šťastiu, ktorá životné ťažkosti neberie na ľahkú váhu, ale prekonáva ich, rieši, aby sa šťastie naplnilo. Lebo šťastie je tu už teraz. Platí biblické „stonásobne viac už v tomto živote“. A potom navždy. Pápežove slová dopĺňajú verše a úryvky známych autorov, ako sú Borges, Dante Alighieri, Benson, svätý Augustín, svätý Ignác z Loyoly, Chesterton a iní...