Viktor Pelevin

Poviedky tohto autora dýchajú súčasným Ruskom s jeho protikladmi. Sú fantastické a absurdné, tak ako samotná skutočnosť, ktorú obrazmi robia krajšou bez zjednodušenia. Pelevin triafa presne a tak, že bolí. Je to zďaleka najúspešnejší autor vážne ladenej, nekomerčnej literatúry v Rusku 90-tych rokov. Ako hovorí jeden z jeho vykladačov - "Pelevinove knižky čítajú i tí, čo si inak otvoria nanajvýš telefónny zoznam." Ľahkosť príbehu spája s hĺbkou postrehov, alúzie na klasiku s konceptualizmom 70 a 80-tych rokov dvadsiateho storočia, takže komótne tempo vám zrazu začne udierať do hláv v rytme bubnov rockovej hudby. Hrôzy režimu sú nasvietené cez mikrodetail a obnažené posunutím do existenciálnej polohy číreho prežitia. Účinok jeho próz kotví tiež v schopnosti byť moderný bez efektov znižujúcich zrozumiteľnosť textu. Prístupnosť textu však u Pelevina neznamená triviálnosť. Jeho texty vyzerajú ako ostrovy z klasikov, kde viac je zakryté pod hladinou než sa odokrýva, veď slovom treba šetriť a zahaliť ho cudnosťou, aby aspoň tu zachovaná bola, keď inde jej nieto. Pelevin vo svojich prózach vrství symboly dneška i včerajška a vytvára tak zákutia, ktoré sa len ťažko a nejasne interpretujú, ťažko sa o nich hovorí, pretože sa majú len a jedine čítať.

Jeden z najlepších súčasných ruských autorov Viktor Pelevin (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo aj jeho výber poviedok pod názvom Relics, 2006) skĺbil v románe S.N.U.F.F. jedinečnú spoločenskú satiru a trefnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov. Preto tento fiktívny tragicko-karikaturistický obraz spoločnosti budúceho tisícročia považuje kritika za najsmelšie z autorových diel. Mechanizmy mediálneho zotročenia, ktoré prerástli až v náboženský obrad, a ten v stereotyp, kedy aj pornografia a smrť začínajú diváka nudiť, možno vnímať ako expresívne varovanie ľudstvu uviaznutému v slepej uličke, kde "už nepotrebujeme hrozno", ale "posielame po fľaše do pivnice". Dejom sa prepletá pútavá línia lásky, sú doň vsadené poetické pasáže a zručne sformulované odkazy. Tento inteligentný knižný titul výrazne obohatí slovenský knižný trh o špičkové literárne dielo, ktoré precvičí intelekt čitateľa. Preto sa knihu oplatí čítať vnímavo a dolúšťovať fragmenty mozaiky ako pri poézii.

Děj románu Viktora Pelevina SNUFF (2011) se odehrává v postkapitalistickém světe kolem vzájemných vztahu dvou zemí – Urkajiny, kterou obývají „orkové“, a gigantické umělé koule, která se nad ní vznáší, jmenuje se Byzantium (Big Byz) a je osídlena „lidmi“. Urkajina je technologicky zaostalá země, jejíž obyvatelstvo v běžném styku mluví „hornoruštinou“ (i když oficiálním jazykem je hornostředoruština), kdežto Byzantium je technicky vyspělá „demokratura“, v níž se mluví církevní angličtinou, hodně podobnou běžné angličtině. Byzantium má ovšem problém v podobě nedostatku životního prostoru a také zákonu o „věku souladu“, které zakazují sexuální kontakty lidem ve věku pod 46 let. Mnozí obyvatelé Byzantia proto žijí s různě dokonalými roboty, nahrazujícími lidského partnera. Román obsahuje spoustu narážek na současné sociální a politické poměry v Rusku na Západě a jejich vzájemné vztahy, to vše ve vypjaté satirickém duchu.

Román T bezpochyby zaujme nielen milovníkov Pelevinovej tvorby, ale všetkých náročnejších čitateľov – predovšetkým ctiteľov diela Leva Nikolajeviča Tolstého, od osoby ktorého sa román odvíja. Uskutočňuje sa to bizarným, dnešnou dobou poznačeným spôsobom, kedy sa tvorba podriaďuje komerčnosti, rýchlosti, na diele pracujú niekoľkí autori a stráca sa identita spisovateľa-tvorcu. Vnímavejší čitateľ sa nebude nudiť ani sekundu. Sleduje totiž lúštenie záhady modernej románovej postavy – tajomného T., obratného bojovníka, schopného jediným úderom preraziť dosku stola či stenu. T. sa za kulisami prítomnosti (akčnými scénami) usiluje nájsť vzdialené spomienky. Chce zistiť, prečo putuje do legendárnej Optinskej pustovne a kým vlastne naozaj je. Cesta k identite je však neľahká. T. totiž vystupuje v role postavy (marketingovo plánovaného) bestselleru písaného na objednávku striedavo piatimi autormi, „literárnymi negrami“ kabalistu Ariela. Bojuje s podvedomím manipulátorov o svoje ja, aby sa opäť stal tvorcom, L. N. Tolstým. Námet poskytol Pelevinovi široký priestor pre iróniu voči populárnej literatúre. Okrem napínavého lúštenia záhady identity grófa T. tak čitateľ sleduje neprestajný boj o literárny štýl a so štýlmi. Štýl je totiž dušou tvorcu, ktorý zápasí o bytie, aby aspoň v kútiku súkromia vedel povedať, kedy je prinajmenšom trocha sám sebou a smie sa brať vážne. Tak či onak, hra sa zabíja a obnovuje vlastnými zbraňami a známy autor opäť kladie prenikavé otázky a odpovedá na ne sotva vytušiteľnými odpoveďami.

Ide o nový román Viktora Pelevina, jedného z najvýraznejších súčasných autorov, držiteľa viacerých literárnych cien. Pelevinove romány nesú posolstvo a vedia si ich vychutnať nároční čitatelia, a ani Mafusailova lampa netvorí výnimku. Román zachytáva v štyroch rôznorodých častiach osudy niekoľkých generácií šľachtického rodu Možajských. Autor členil text do štyroch častí, pričom každá je napísaná iným literárnym štýlom zodpovedajúcemu dobe, ktorú zachytáva. Pelevin zabudoval do príbehu i cestovanie časom a snahu pozmeniť budúce udalosti vsunutím nového vynálezu do dôb minulých. Štvrtá časť je prienikom a previazaním celku a zavŕšenie autorskej výpovede, ktorá je pokusom vysvetliť situáciu v Rusku ako zákulisný boj vyšších mocností. Odhaľovanie skrytej symboliky na ruskej i medzinárodnej politickej úrovni, finančné vzťahy aj okultné významy sú lahôdkou pre čitateľa, ktorý si zvykol hľadať Pelevinove skryté súvislosti a významy. Tento hybridný román odhaľuje zákulisné tajomstvo a vysvetľuje hlavné globálne politické a ekonomické problémy, rovnako ako aj ich kultúrne a antropologické väzby, pomocou jednoduchej a zrozumiteľnej symboliky.

Viktor Pelevin legújabb regényével a nem túl távoli jövőbe tekint: az iPhuck10 groteszk víziójában a darabokra szakadt néhai Egyesült Államokat már hatalmas fal választja el Mexikótól, Oroszország felett válogatott génekből kitenyésztett klón-cár uralkodik, a volt szovjet tagországok alkotta EU pedig jó pénzért bérbe adja légterét egymást rakétázó szomszédai számára. A XXI. század második felére nemcsak a politikai, de a nemi élet is radikálisan megváltozott; globális járványok következtében a szexualitás - különféle high-tech segédeszközök közvetítésével - immáron a virtuális terekben zajlik, bármiféle tabuk nélkül; Hitler németjuhásza pedig Angela Merkel alakjában is reinkarnálódhat egy erotikus iFilmben. Ebben a szürreális világban végzi munkáját a regény főhőse, Porfirij Petrovics rendőrségi-irodalmi algoritmus, aki a XXI. század elején alkotott rejtélyes (és értékes) műalkotások nyomába ered. Kalandjait ezzel párhuzamosan detektívregény formájában rögzíti - ám mint azt hamarosan megtapasztalja, a szépírói tevékenység még egy számítógépes program esetében is könnyen "életveszélyes" vállalkozássá fajulhat... Pelevin, mint már megszoktuk tőle, a jövőről ír, de a mi korunk legizgalmasabb kérdéseivel foglalkozik (mesterséges intelligencia, új világrend, politikai korrektség stb.), és teszi ezt a korábbi kultregényeit (Az agyag géppuska, Generation P, A metamor szent könyve) jellemző utánozhatatlan fantáziával és humorral. Viktor Pelevin (sz. 1962) a mai orosz irodalom kultikus, világszerte népszerű szerzője. Nevezték már a "gogoli hagyományok továbbírójának", a "posztmodern orosz irodalom fenegyerekének" és a "cyberkor pszichedelikus Nabokovjának" is, míg ő maga "turbórealistaként" határozta meg prózáját. Sztahanovi tempóban bővülő, jelen állás szerint tucatnyinál is több regényből és megannyi elbeszélésből összeálló életműve javarészt magyarul is olvasható. Az 1992-ben megjelent Omon Ré az első regénye.

Viktor Pelevin je jeden s najvýznamnejších a najvýraznejších súčasných ruských spisovateľov, držiteľ literárnych cien Apolóna Grigorjeva a Richarda Schönfelda. Každý z jeho románov je jedinečnou a originálnou výpoveďou doby, podanou majstrom pera a symboliky. Román Generácia P, ktorý sa pred necelými dvoma desaťročiami stal kultovým v prostredí mladej generácie, je zasvätený javu, ktorý sprevádza náš každodenný život, reklame. Mnohí ju bezhlavo odháňajú ako otravnú muchu, považujúc ju za niečo neseriózne. No či reklamné slogany nevošli do nášho jazyka? Či reklamné klipy nevplývajú na naše vedomie? Hrdina románu Vavilen Tatarskij sa domnieva, že pozná skutočnú cenu reklamy veď práve on ju vytvára. No ani v najstrašnejšom sne nemôže predvídať skutočnú silu džina, ktorého vypustil z fľaše. Knihe nechýba sarkazmus a karikatúrnosť, s pomocou ktorého je načrtnutý obraz ruskej reality 90-tych rokov. Čitateľovi sa chce miestami z duše smiať, pretože je smiešny, aj zo srdca si poplakať, pretože je pravdivý. Kniha je v istom zmysle učebnicou marketingu, z iného hľadiska balamutí myseľ, sprostredkováva exkurziu do histórie a poskytuje informáciu o mravoch a obyčajach Rusov z 90-tych rokov. Nechýba trocha politiky ani prímes ezoteriky. Dielo je cynické, brutálne, originálne, takým býval Pelevin predovšetkým vo svojich prvých románoch. Základná podstata knihy spočíva vo výsmechu zo vzniknutej spoločenskej situácie, privádzajúc ju do absurda. No pritom ostáva v čitateľovi pocit, že tomto absurdum je plne reálne.

Titulný hrdina, Omon, je syn milicionára. Meno (a zároveň osudové predurčenie) mu tatko vybral so zreteľom na zabezpečenie perspektívnej kariéry: OMON je skratka pre policajný oddiel poverený zvláštnymi záležitosťami (otriad milicii osobogo naznačenija). Prezývku Ra podľa staroegyptského boha Slnka, ochrancu faraóna a záruky poriadku ríše, ktorého si sám „vyvolil“ v Ateistickej encyklopédii, dostal ako účastník vesmírnej misie. Románová novela, prvé rozsiahlejšie dielo Viktora Pelevina, publikované začiatkom 90. rokov, približuje osudy chlapca, ktorý sníva o letoch do kozmu, a ako mladík sa stane jedným z účastníkov cesty na Mesiac. Ako však u Pelevina býva zvykom, v skutočnosti je všetko inak, pretože realita v dielach tohto autora býva veľmi krehká a spochybniteľná. Príbeh presvedčivo sprítomňuje myslenie, cítenie a konanie mladíka v súkolesí manipulatívnych praktík moci. Viktor Pelevin vkročil pred takmer tridsiatimi rokmi prevrátením ,,mýtu sovietskeho kozmonauta" naruby do tematiky, ku ktorej sa neskôr mnohokrát vrátil vo svojich nasledujúcich románoch s intenzitou a presvedčivosťou, ktorá akiste osloví čitateľov i dnes.

Milyen lehetőségei maradnak az önmegvalósításra egy harmincadik életévéhez szőke szépségnek napjaink férfiak uralta világában? Ezzel a dilemmával szembesül A Legyőzhetetlen Nap tudatos és progresszív hősnője, Szása, aki a harmadik x-et betöltve elhatározza, hogy nagyszabású utazásra indul - Moszkvától Isztambulon át egészen Kubáig és Thaiföldig vezető identitáskeresése idővel pedig az emberi létezés értelme és eredete utáni veszélyes kutatásba torkollik. Egyre szürreálisabb kalandjai során Szása mellé rejtélyes jótevőket, korporatív anarchistákat, nekroempatikus történészeket és transzgender buddhistákat sodor a sors. Különös rituálék, varázserejű maszkok és az ókori Rómában játszódó álmok révén mind mélyebb beavatást nyer a történelmet mozgató ősi misztériumba, melynek középpontjában az "életnek" nevezett illúziót generáló "Legyőzhetetlen Nap" projektor áll. A kiválasztottak az isteni szerkezet segítségével újrateremthetik, de akár el is pusztíthatják a valóságot, így Szása végül egy minden korábbinál nehezebb választás elé kerül: megérdemel-e megannyi sebből vérző világunk még egy esélyt?

Děj románu Viktora Pelevina SNUFF (2011) se odehrává v postkapitalistickém světě kolem vzájemných vztahů dvou zemí – Urkajiny, kterou obývají „orkové“, a gigantické umělé koule, která se nad ní vznáší, jmenuje se Byzantium (Big Byz) a je osídlena „lidmi“. Urkajina je technologicky zaostalá země, jejíž obyvatelstvo v běžném styku mluví „hornoruštinou“ (i když oficiálním jazykem je hornostředoruština), kdežto Byzantium je technicky vyspělá „demokratura“, v níž se mluví církevní angličtinou, hodně podobnou běžné angličtině. Byzantium má ovšem problém v podobě nedostatku životního prostoru a také zákonů o „věku souladu“, které zakazují sexuální kontakty lidem ve věku pod 46 let. Mnozí obyvatelé Byzantia proto žijí s různě dokonalými roboty, nahrazujícími lidského partnera. Román obsahuje spoustu narážek na současné sociální a politické poměry v Rusku a na Západě a jejich vzájemné vztahy, to vše ve vypjatě satirickém duchu.

Helma hrôzy od Viktora Pelevina je prerozprávaním mýtu o Minotaurovi formou internetového chatu. Jednotliví účastníci chatu sa nachádzajú každý vo svojej uzavretej miestnosti, v ktorej sa ocitli nevysvetliteľným spôsobom...

A. Huli, the heroine of Victor Pelevin's latest book, is beautiful, slender and curiously foxlike. She lives in Moscow and works as a classy prostitute in the city's premier hotels. But when a client goes inexplicably and fatally berserk at the sight of her in his luxury suite, A. Huli has to leave in a hurry. She decides to explore new avenues and place an ad on the internet - and that's when the trouble really starts. Victor Pelevin's new work of fiction is both a supernatural love story and an outrageously funny satirical portrait of modern Russia. With all his characteristic humour and metaphysical ambition, Pelevin introduces us to an unforgettable cast of perverts, former KGB agents, oil tycoons and amorous werewolves.