RNDr. Marián Olejár strana 3 z 5

Zbierka obsahuje 81 vyriešených príkladov. Je určená: Pre vysoké školy Pre stredoškolákov Pre maturantov a ako príprava na vysoké školy

Elementárne poznatky o postupnostiach majú základ už v starom Egypte, Babylone a Číne. V antickom Grécku postupnostiam a nekonečným radom venovali pozornosť Euklides a Archimedes. Rozvoj súčasnej teórie sa začína od 17. storočia. Významne k tomu prispel okrem iných L. A. Cauchy (1789–1857). Prvá kapitola je venovaná základným úvahám o rôznych druhoch postupnosti a vlastnostiam postupnosti. V druhej kapitole sa venujeme aritmetickej postupnosti, definícii, výpočtom členov a súčtu postupnosti. Tretia kapitola je venovaná aplikácii postupnosti na riešenie rôznych slovných úloh z praxe.

Prvá kapitola je venovaná geometrickej postupnosti, definícii, výpočtom členov a súčtu postupnosti. V druhej kapitole sa venujeme aplikácii postupnosti na riešenie rôznych slovných úloh z praxe. Tretia kapitola je venovaná nekonečnému geometrickému radu. Elementárne poznatky o postupnostiach majú základ už v starom Egypte, Babylone a Číne. V antickom Grécku postupnostiam a nekonečným radom venovali pozornosť Euklides a Archimedes. Rozvoj súčasnej teórie sa začína od 17. storočia. Významne k tomu prispel okrem iných L. A. Cauchy (1789 – 1857).

Pre stredné školyPre maturantov a ako príprava na prijímacie pohovory na vysoké školy

V knihe je uvedená paradigma vedy ako celku, ako systém P,S,V,t aj v schematickej podobe. Veda o štáte je tu predkladaná ako komplexná vedecká disciplína, resp. konglomerát vied v ktorom sú participujúce vedecké disciplíny: ekonomické vedy, veda o práve, psychosociálne vedy, atď. Teda tradičné spojenie teória štátu a práva neexistuje, nemá opodstatnenie a je prekonané, na čo poukazuje existujúca skutočnosť. Definujeme: Štát je zložitý organizmus - systém štruktúr s kvalitatívne rozdielnymi prvkami, kde väzby medzi štruktúrami tvoria morfizmy. V knihe je uvedená štruktúra poznávania ktorú musí akceptovať veda o štáte. Navrhujeme axiomatizovať ústavy štátov, predefinovať moci v štáte, obmedziteľnosť moci, či moc občianskych združení. Keďže fungovanie štátu nepokrýva veda o práve, je nutné vytvoriť terminologický slovník vedy o štáte. Taktiež zastupiteľská demokracia prestáva byť demokraciou, preto sa musí prejsť k presunu moci od ústredných mocí vlády ... k záujmovým skupinám (Drucker), ale nie k lobby a libertarianizmu. V knihe je naznačený systémovo - štrukturálny prístup v skúmaniach vo vede o štáte. Kniha reaguje na mnohé aktuálne diania v štáte - SR.

V slovníkoch a encyklopédiách nenachádzame jednotnú definíciu vedy. Na otázku: Čo je veda? spravidla odpovedáme výsledkami techniky. Ak chceme dať presnejšiu charakteristiku vedy, či niektorej vedeckej disciplíny, vtedy je rozumné skúmať štruktúru poznávania, štruktúru vedeckého poznávania, resp. štruktúru vedy. V knihe 1 sme zvolili urovňovitosť poznávania v troch reláciách: 1. predvedecké – vedecké, 2. zmyslové – racionálne a 3. empirické – teoretické. Do predvedeckého zmyslového poznávania sme vybrali: pocit, vnem a predstavu; do racionálneho: chápanie, význam výpovede a usudzovanie. Empirické poznávanie, ako súčasť vedeckého, má štyri narastajúce úrovne: pozorovanie, experiment. špeciálnu a všeobecnú empirickú schému. Teoretické má narastajúce úrovne: hypotézu, špeciálnu, všeobecnú a abstraktnú teóriu. Pozadie celej vedy tvoria kvantifikácia a meranie, veda výpočtov, formálny a protovedný základ. Predložili sme aj vlastnú klasifikáciu pozorovania a experimentu. Súčasný trend diferenciácie a integrácie vied je ohromujúci, no niektoré vedecké disciplíny ako keby nemali požadované, či očakávané výsledky. Je to preto, že neakceptujú štruktúru poznávania a vedy, na jednej strane menej, ale aj viac vyspelé disciplíny ktoré ich obklopujú.