Božena Rolková

Spomienky na Paríž, mesto, ktoré malo krstiny v roku 212, ožívajú v príbehu debutujúceho autora (nar. 1982) ako prvosienky, pokropené rannou rosou. Aj keď mnohí tento svätostánok západnej kultúry neraz navštívili, radi sa nechajú sprevádzať zákutiami tohto mesta práve Romanom Čerňanským, ktorý svoje dojmy a zážitky neopísateľne a ozaj majstrovsky stvárnil do umeleckej podoby. Momenty a chvíle, ktoré autor zažíva pri „dotykoch“ s realitou i históriou francúzskej metropoly, však priam nabádajú hneď a teraz nasadnúť do lietadla a prežiť v Paríži nezabudnuteľné okamihy, ako ich vyrozprával autor: „Telo sa mi zatriaslo, keď si nočný Paríž ľahol podo mňa ako nahá milenka všetkých umelcov zahalená do studeného oparu, ktorého sa zrýchlený dych žiadostivo dotýkal, pritom ako čarokresbou bielych obláčikov vizuálne znázorňoval zvuk slov.“

Spomienky na Paríž, mesto, ktoré malo krstiny v roku 212, ožívajú v príbehu debutujúceho autora (nar. 1982) ako prvosienky, pokropené rannou rosou. Aj keď mnohí tento svätostánok západnej kultúry neraz navštívili, radi sa nechajú sprevádzať zákutiami tohto mesta práve Romanom Čerňanským, ktorý svoje dojmy a zážitky neopísateľne a ozaj majstrovsky stvárnil do umeleckej podoby. Momenty a chvíle, ktoré autor zažíva pri „dotykoch“ s realitou i históriou francúzskej metropoly, však priam nabádajú hneď a teraz nasadnúť do lietadla a prežiť v Paríži nezabudnuteľné okamihy, ako ich vyrozprával autor: „Telo sa mi zatriaslo, keď si nočný Paríž ľahol podo mňa ako nahá milenka všetkých umelcov zahalená do studeného oparu, ktorého sa zrýchlený dych žiadostivo dotýkal, pritom ako čarokresbou bielych obláčikov vizuálne znázorňoval zvuk slov.“

Poetka I. Lukáčová (autorka zbierok Slnko šetrí zápalkami, 1996, Písmovízia, 2002, Láskolam, 2004, Duo s ozvenou, 2006, Dotyky nehy, 2009, Deň celý láskavý, 2011) prichádza s pomerne nezvyčajným dielkom v súčasnej poézii – s ucelenou básnickou kompozíciou, ktorá je vystavaná na pôdoryse prírodnej lyriky. Predstavuje nám les ako organizmus, ktorý nám môže byť partnerom. No zároveň vnikajúc do jeho štruktúry ho predstavuje ako zázrak stvorenia, cez ktorý je možné pocítiť veľkosť Stvoriteľa. Ezoteriku lesa vedome či podvedome vníma každý, kto doň vstúpi. Vyjadriť to slovami je schopný len básnik a zároveň dobrý pozorovateľ, ktorý chápe les nielen zmyslovo, ale aj intuitívne. Lukáčová vie navyše vynikajúco tvoriť básnické obrazy, ktoré jednoznačne dokazujú schopnosť jej nadzmyslového vnímania pri viditeľnom duchovnom rozmere.

Román literárne činného autora Františka Jurigu Žiť cudzí život zobrazuje príbeh chlapcov Ondríka Puteru a Vlada Rančíka, ktorých starší bratia chceli, na protest proti poprave prezidenta SR ThDr. Jozefa Tisu, vyhodiť do vzduchu chemickú továreň. Polícia vec odhalila, bratov zatkla. Justícia ich odsúdila na trest smrti a boli popravení. Rodičov obidvoch odsúdených uväznili. Najviac však mali byť postihnutí Ondrík s Vladom, hoci v čase plánovanej explózie boli ešte malé deti. Nemali totiž nádej, aby sa mohli v ďalšom živote uplatniť podľa svojich schopností. Preto ich otcovia prepašovali do Francúzska, kde mal Ondríkov otec priateľa. Žiaľ, priateľ medzičasom zomrel a chlapci nenašli iné východisko, len vstúpiť do cudzineckej légie. V nej prišiel Vlado o život. Ondrík z légie utiekol a pod cudzím menom sa vrátil domov ako člen vládnucej kasty. Román sa začína krátko po páde komunistického režimu v ČSSR a návratmi do minulosti mapuje skôr psychické než spoločenské problémy jedinca v rôznych situáciách, ktoré sú navyše komplikované jeho dvojitou identitou.

Knižka 8 minút k Slnku je súborom malých myšlienok – krátkych básničiek, ktoré sa pozerajú na svet zväčša úsmevne. Usiluje sa skoncentrovať do malého priestoru spomienky, pocity a očakávania, ktoré by mohli byť aj vaše. Tento titul je druhou autorovou knižnou publikáciou a po zbierke len sny prináša malé odľahčenie. Ak sa budete pri čítaní cítiť príjemne, nie je to len autorovým pričinením.

Alexander Marčan bol popri svojej profesii chemika zhruba 20 rokov aktívnym členom divadelného súboru Divadlo pre Vás pri Istrocheme. Výber z jeho tvorby predstavuje akýsi básnický denník, v ktorom sú zachytené rôzne životné situácie. Verše sú zväčša rýmované a pravidelné, čomu básnik podriaďuje aj slovnú zásobu. Vo voľnom verši je slovník uvoľnenejší a výrazne vyniká silná stránka – obraznosť. Miestami básne reagujú na spoločenskú situáciu, autor sa nevyhýba politike a kritickému pohľadu na ňu. Verše venované intímnym motívom, ako je láska, vzťah k deťom a podobne, sú poznačené vedomím o plynutí času, o nemožnosti zastaviť okamih, o zmene, ktorá nezadržateľne smeruje k zániku. Preto celá zbierka vyznieva nostalgicky, hoci ňou miestami prebleskne hravá struna.

Román napísaný na základe skutočnej udalosti zachytáva príbeh rodiny s vážne chorým chlapcom, ktorý napokon po náročnom liečení ako 6-ročný zomrie. Rodičia dieťaťa sú postavení pred zvládanie úloh, ktoré neočakávali. Prekvapivá je výrazná úloha chlapca, ktorý napriek nízkemu veku tvorí silné ohnivko rodiny. Kniha ukazuje vplyv choroby na rodinu, ktorý, paradoxne, nie je len negatívny, ale popri trápení rodinu stmeľuje, vzťahy očisťuje. Pomáha k prehodnoteniu dovtedajšieho života, ustupujú bokom finančné ciele, a do popredia vystupujú vzájomné vzťahy. Autorkin štýl je pútavý, bohaté jazykové prostriedky sú využité na hlboké sondy do psychiky hlavnej postavy doplnené o malebné lyrické obrazy vnímania sveta. Kniha je určená milovníkom kvalitnej slovenskej literatúry, témy partnerských vzťahov a rodinám, v ktorých sa vyskytuje vážna choroba.

Vo vetre života je slovenský preklad úspešného autorkinho románu Solo per amore (Len pre lásku), ktorý vyšiel v Taliansku v roku 2009 pod umeleckým menom Veronika Eva Belmonte (doslovný preklad jej originálneho priezviska do taliančiny). Román sa začína spomienkami hlavnej hrdinky Ester na minulosť. Prenáša nás cez druhú svetovú vojnu, ktorej bezcitnosť zažila ako malé dievčatko. Opisuje povojnové zmeny súvisiace s nastolením komunizmu. V týchto podmienkach sa stretáva so svojou prvou láskou. Dovolí nám nazrieť do zákulisia manželstva s homosexuálnym manželom. Vystrašená z okupácie Československa vojenskými jednotkami Varšavského paktu v auguste 1968 opúšťa milovanú vlasť. Pretĺka sa životom úplne sama, v cudzej krajine, v Taliansku. Zaujímavo vykresľuje svoj život, úspechy a pády, radosti a lásku, manželstvá a rozvody, ako aj pravú tvár talianskej spoločnosti. Toto všetko je zahalené láskou k mužovi – manželovi, predstaviteľovi tajnej organizácie, ktorý bol od nej o osemnásť rokov starší. Spisovateľka nám zanecháva odkaz, že chyby, neúspechy, sklamania, choroby, víťazstvá, pády, sebeckosť a povrchnosť sa dajú zvládnuť len vtedy, keď dokážeme milovať krásy života, pre ktoré sa nám oplatí ŽIŤ. Len pre zaujímavosť, za umelecké zásluhy autorke v roku 1987 udelil prezident Talianskej republiky F. Cossiga čestný doktorát a vyznamenanie – rad Cavaliere (Rytier) Talianskej republiky. V roku 1990 sa V. Krásnohorská vrátila na Slovensko.

Ako priblížiť školákom významnú kapitolu slovenskej histórie spätú s pôsobením svätých Cyrila a Metoda? Odpoveďou je pútavý príbeh zo života dvoch súrodencov, piatačky Táničky a ôsmaka Ondreja. Chlapcovi sa sníva sen o sokolovi, ktorý mu priniesol záhadnú listinu. Jej tajomstvo deti krok za krokom, historicko-detektívne lúštia. Mozaika byzantskej misie na Veľkej Morave sa postupne skladá z dedovho a otcovho rozprávania, z úryvkov kníh, z detského filozofovania. Cesta poznávania sa prepletá s bežným životom hlavných hrdinov, a tak popri šírení osvety o dejinných udalostiach a budovaní národného povedomia nechýba knihe humor a ľahkosť. Chcete sa dozvedieť, aký dar z minulosti priniesol slovenským deťom záhadný sokol? Potom želáme príjemné čítanie! Mimochodom, mnoho zaujímavého sa z knihy dozvedia aj dospelí čitatelia... Pôsobivosť knihy zvýrazňujú aj kresby ilustrátorky Anny Gajovej.

Mladý autor Július Novakovič spísal v knihe zážitky zo svojho dobrovoľníckeho pobytu v Komunite Emmaüs Lescar-Pau vo Francúzsku. Urobil tak z vnútornej potreby, ba dokonca z pociťovanej povinnosti podeliť sa o svoje skúsenosti najmä, ale nielen, s rovesníkmi. Očividne je Emmaüs jeho srdcovou záležitosťou a dobrovoľníctvo vynikajúcim námetom. Veď, ako sám píše, čo-to tam zažil, čo-to popil, čo-to pochopil... Spoznal mnoho zaujímavých ľudí, postavičiek, ktoré výstižne opisuje. Naučil sa niečo o francúzskej mentalite, ale pozoroval v tejto multinárodnej komunite aj rozličné zvyklosti cudzincov. Precvičil si francúzštinu, ale nútený bol zabŕdnuť aj do iných jazykov. Vymieňal plot, sťahoval nábytok, predával, pripravoval palacinky, čapoval pivo, chystal hudobný festival, balil baby, medzitým jedol, zabával sa a spal a dokonca stihol spoznať aj kúsok okolitej krajiny. Mladíckym jazykom nám prerozprával všetky tie chvíle, ktoré stáli za námahu či prebdené noci. Avšak boli aj také chvíle, keď mu v tejto komunite veľmi do reči nebolo. Prečo, to sa dozviete v príbehu, do ktorého sa čochvíľa zahryznete...

Zbierka pôvodných humoristicko-satirických mikrožánrov prózy i poézie Dva konce sveta je inšpirovaná predpoveďou „konca sveta“ v roku 2012, ktorý v nej štedro prichádza dokonca z dvoch strán: zľava i sprava! V hre umeleckej kompozície ide o paralelu reprezentatívnych žánrov z „dvoch koncov“ sveta – írskych limerikov zo západu a japonských haiku z východu. Ťažiskovo v nich, ale i v aforizmoch, bonmotoch, parabolách, výsmešných definíciách a v ďalších útvaroch sa v ironicko-sarkastickej tónine pertraktujú aktuálne deformácie z oblasti morálky, ekológie, kultúry, sociológie a politiky z domáceho i zahraničného prostredia, ktorých výjavy logiku možného konca sveta príliš nevyvracajú... Autor sa k tomu vyslovuje celou tisíckou jednotiek literárnych miniatúr už spomenutých, ako i v úsmevných postrehoch a sloganoch, v zádrapčivých narážkach, maximách a blackoutoch, i bluetách, glosách a causerie sardonického (gréc. trpkého) smiechu. Touto svojou ôsmou knihou sa B. Trnavec prezentuje ako slovenský humorista a satirik s najväčším rozsahom používaných štruktúr.

Renomovaný autor štylisticky bravúrnym spôsobom prináša dramatický príbeh zo súčasnosti. Rozprávanie Petra Šablicu o svojom živote je strhujúce, preniká do hĺbky, je psychologicky prepracované a príjemne sa číta. Na pozadí osudov hlavných hrdinov I. Stadtrucker pomerne podrobne mapuje i dobu: časy socializmu s jeho plusmi i mínusmi a politický zlom s novými spoločenskými javmi, ktoré z predošlej ohraničenosti javov prinášajú bezhraničné, prekvapivé možnosti vývinu udalostí. Do takéhoto mlynčeka na ľudské osudy sa dostáva i Peter Šablica. Jeho pomerne pokojný, ustálený život zaznamenáva sériu zvratov, v dôsledku ktorých sa mu rozpadá rodina a všetci jej členovia končia tragicky. Román je súčasnému čitateľovi blízky, pretože v ňom spoznáva dobu, v ktorej žil, i tú, v ktorej žije dnes.

Ladislav Ťažký, autor viac ako tridsiatich knižných publikácií, bol všestrannou, dalo by sa povedať, renesančnou osobnosťou, ktorá však žila a tvorila v antirenesančnej dobe. Zápasil s ňou ako umelec. Ako publicista a mysliteľ sa nemohol realizovať v plnom rozsahu svojich síl, zámerov a plánov. Jeho srdce, rozum a pero pocítili slobodu až v závere života. Svedčia o tom predkladané texty – dosiaľ nezverejnené poviedky a eseje, dialógy, úvody do kníh, analýzy, príhovory, recenzie jeho všestrannej aktivity. Sú to texty politologické, publicistické, literárnovedné, ktoré dokresľujú profil spisovateľa i charakter jeho života a tvorby. Na rozdiel od umeleckých textov, ktoré sú významovo mnohovrstevné, tieto smerujú k jednoznačnosti, apelujú na isté spoločenské, etické a estetické aktivity súčasného človeka a nabádajú... Majster niekoľko dní pred svojím skonom zostavil aj osnovu svojej poslednej knihy Moji majstri, do ktorej zaradil i portréty a profily významných osobností kultúrneho a spoločenského života. Nechýbajú v nej V. Šikula, M. Bielik, A. Blaha, A. Červeňák, J. Čomaj, J. Ferenčík, M. Füköová, V. Hornáček, M. Jančuška, I. Kolčák, M. Krčík, J. Leikert, P. Liba, P. Mišák, L. Ondriš, P. Rašla, J. Sarvaš, J. Smolec, M. Stano, S. Stračina, V. Šabík, L. Švihel, J. Vranka, O. Zimka a L. Zrubec. Tak vznikol zborník – almanach, ktorý prezentuje ďalší rozmer barda slovenskej literatúry.

Ladislav Ťažký, autor viac ako tridsiatich knižných publikácií, bol všestrannou, dalo by sa povedať, renesančnou osobnosťou, ktorá však žila a tvorila v antirenesančnej dobe. Zápasil s ňou ako umelec. Ako publicista a mysliteľ sa nemohol realizovať v plnom rozsahu svojich síl, zámerov a plánov. Jeho srdce, rozum a pero pocítili slobodu až v závere života. Svedčia o tom predkladané texty – dosiaľ nezverejnené poviedky a eseje, dialógy, úvody do kníh, analýzy, príhovory, recenzie jeho všestrannej aktivity. Sú to texty politologické, publicistické, literárnovedné, ktoré dokresľujú profil spisovateľa i charakter jeho života a tvorby. Na rozdiel od umeleckých textov, ktoré sú významovo mnohovrstevné, tieto smerujú k jednoznačnosti, apelujú na isté spoločenské, etické a estetické aktivity súčasného človeka a nabádajú... Majster niekoľko dní pred svojím skonom zostavil aj osnovu svojej poslednej knihy Moji majstri, do ktorej zaradil i portréty a profily významných osobností kultúrneho a spoločenského života. Nechýbajú v nej V. Šikula, M. Bielik, A. Blaha, A. Červeňák, J. Čomaj, J. Ferenčík, M. Füköová, V. Hornáček, M. Jančuška, I. Kolčák, M. Krčík, J. Leikert, P. Liba, P. Mišák, L. Ondriš, P. Rašla, J. Sarvaš, J. Smolec, M. Stano, S. Stračina, V. Šabík, L. Švihel, J. Vranka, O. Zimka a L. Zrubec. Tak vznikol zborník – almanach, ktorý prezentuje ďalší rozmer barda slovenskej literatúry.

B. Pribylincová debutovala v roku 1999 zbierkou krátkych próz Na brehu oceána. Potom nasledovali – novela Pri vode (VSSS, 2001), knižočka noviel Románik (VSSS, 2006). A do tretice vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov vychádza aj jej tretia knižka – A Boh stvoril muža... – s osobitými kresbami talentovaného, iba 18-ročného študenta Súkromnej strednej školy dizajnu v Bratislave Miroslava Turtáka. O autorke sa literárny kritik A. Halvoník vyjadril: „Svižné prózy Barbary Pribylincovej vedia prekrásne a jednoducho lietať.“ A s ostatným minirománom A Boh stvoril muža... by si čitatelia mali sadnúť do mäkkého kresla, vyložiť nohy a uletieť spolu s rozprávačkou hriešnou aj svätou Cicíliou B., ktorá si za svoje nerozvážne úlety vypije spravodlivý kalich horkosti až do dna.

Trýznivá sebaspoveď je zároveň výpoveďou o stave dnešného sveta. Hutne podané obrazy a zovreté výrazovo uvedú čitateľov do prostredia, ktoré je mnohým z nich blízke až nadmieru, vtiera sa pod kožu a nedá pokoj. Nepokojný text je viac-menej generačnou výpoveďou, tých, ktorí dorastali na prelome, ktorý sa prelomom viac zdal, než sa ním stal. Obdobie 90-tych rokov je tu podané zo vzácne nestranného uhla, pretože nad akoukoľvek politickou straníckosťou víťazí a prehráva zároveň samým sebou determinované ľudské telo. Polónyiho text je väčšmi subjektívnou biografiou než románom. Jeho pôsobivosť je však porovnateľná s kvalitnými textami tohto žánra vo svetovej literatúre a svojou otvorenosťou môže, miestami cez šok a zhnusenie, zaujať širšie čitateľské vrstvy. Literárny kritik a básnik I. Balaž poznamenáva: „... Mladý autor prejavil pozorovací talent, schopnosť nenásilne spriadať niť svojho príbehu, často i s nevšedným, nenásilným humorom, iróniou i sebairóniou...“