Ignác Romsics strana 4 z 4

Az első rész öt tanulmánya öt nagyhatalom: Franciaország, Nagy-Britannia, Olaszország, Németország és az Egyesült Államok magyar, illetve Duna-medencei politikáját vizsgálja a XX. század első felében. A kötet második részének első három írása ugyanazzal, a XX. század első felének régiónkra irányuló nagyhatalmi politikájával, illetve a magyarság reakciójával foglalkozik, mint az első rész tanulmányai, csupán rövidebben és oldottabban, kevésbé a szakmához, inkább a történelem iránt érdeklődőkhöz szólva. Ezek a történész publicista énjének termékei. Ugyanez mondható el a második rész két utolsó cikkéről is, amelyek - igaz, mindig történeti alapvetésekre támaszkodva - a jelen, sőt a jövő kérdéseit firtatják.

Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene.

Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene.

Kniha o jednej z najdiskutovanejších otázok moderných maďarských dejín, o Trianonskej mierovej zmluve. V tomto diele sa dozvieme o rozporoch medzi národmi rakúsko-uhorskej monarchie, strategických cieľoch prvej svetovej vojny, pokusoch o krízové riadenie uhorských revolúcií v rokoch 1918-1919. Spoznáme stanoviská a rozhodnutia mierovej konferencie, argumenty i protiargumenty maďarskej mierovej delegácie a napokon, ako sa dospelo k samotnej mierovej zmluve a jej realizácií. Súčasťou knihy je 24 máp.