Milan Rúfus strana 5 z 5

“Nepredpokladám, že by som ešte vydal nejaké básne, a túto zbierku pokladám za svoj závet,” hovorí o svojej najnovšej knihe Milan Rúfus. Presne, prosto, a pritom so svojráznou filozofickou hĺbkou a poetickou podmanivosťou v nej zobrazuje javy i súvzťažnosti s dobami minulými, obavy o budúcnosť a nádherné splývanie času a večnosti.

Prvé sväté prijímanie patrí k najslávnostnejším chvíľam v živote dieťaťa. Táto kniha sa stane trvalou spomienkou na slávnostný deň, keď deti prijmú Pána Ježiša v Oltárnej sviatosti do svojich čistých sŕdc. Priateľstvo s Pánom Ježišom je jedno z najcennejších. Želáme všetkým deťom, aby sa nikdy tohto krásneho priateľstva nevzdali a nech im vydrží po celý život.

Básnik mysliteľ, ktorý sa neostýcha bádať v samých základoch bytia, duše, vesmíru, s presvedčivou pokorou hľadača pravdy viesť spor s bohom i s bohorovnou súčasnosťou... Jeho verše nám rezonujú s najcitlivejšími strunami duše, cítime ich tajuplné čaro skryté v minucióznych detailoch, záchvevoch jazyka, hlások, vnímame ich pravdivosť... Podnikli sme doteraz najodvážnejší pokus priblížiť veľkolepý svet Rúfusovej poézie čitateľskému svetu na Slovensku i v zahraničí. Výsledkom je kompletne dvojjazyčná kniha nádherných básní v siedmich kapitolách, ilustrovaných úryvkami z básnikových esejí a famóznymi výtvarnými kreáciami iného majstra, básnikovho blízkeho priateľa – Vladimíra Kompánka. Vybral a doslov napísal Viliam Marčok, anglický preklad básní vytvoril John Minahane. Kniha, ktorú sa azda oplatí vziať do rúk...

Nová zbierka básní, ktorých spoločným menovateľom je láska a prostota. Príbeh "osobný" je filozofiou staroby s poďakovaním za účasť na Bytí, "súkromný" príbeh Zuzana tvorí rámec zbierky. Obidva príbehy sa dejú na pozadí príbehu "verejného", vyjadrujúceho ľútosť, že ľudstvo doteraz nenašlo ideálnu podobu spoločenského zriadenia.

Kniha ako zázrak! Je zázračné čítať dielo Milana Rúfusa, prežívať filozofickú hĺbku jeho myšlienok a precítiť poetickú krásu stavby básne. Je úžasné počúvať hlas Gustáva Valacha a vnímať nuansy intonácie nádhernej slovenčiny. Je krásne uvedomiť si za dokonalým zvukovým tvarom cit režiséra Vladimíra Ruska. Je vzácnou istotou vedieť, že v našom národe máme aj takýchto ľudí.Nová edícia Knihy na počúvanie chce ľuďom vrátiť jednu krásnu životnú radosť známu ešte z detstva – radosť z krásy jazyka, radosť z počúvania krásnej knihy. Myšlienky majstrovsky napísané otvárajú nové súvislosti, keď sú majstrovsky povedané.

Cyklus úvah Milana Rúfusa, ktoré predniesol sám autor pod názvom Epištoly na sviatočné dni v Československom rozhlase na Vianoce roku 1968, vydal Tatran v Bratislave pre svojich priateľov na prelome rokov 1969 – 1970 ako príležitostnú publikáciu v náklade 999 výtlačkov. Zvukový záznam v archíve rozhlasu sa, bohužiaľ, nezachoval. Rúfus sa týmito otvorenými listami, po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, prihováral „urazenému národu“, do ktorého vrazila „tvrdým rohom história“. Boli to slová múdreho básnika, nie politika, slová „svedomia národa”. Uplynulo vyše štyridsať rokov od pamätného šesťdesiateho ôsmeho a jeden rok od odchodu Majstra do večnosti, ale aktuálnosť jeho myšlienok je trvalo naliehavá. Už samotné témy Epištol sú trvalé, neprispôsobivé módnosti – národ, deti, údel, pravda. Rúfusove úvahy majú hĺbku i tvar, niet k nim čo dodať a nebodaj „rozrieďovať nažité“. Žiadne epilógy, doslovy či záverečné slová nemôžu totiž vystihnúť erudíciu, originalitu, súvzťažnosti a morálne posolstvo diela veľmajstra slovenskej poézie a filozofie. Jeho slová len treba nechať na seba pôsobiť a premieňať na činy to, čo dokážeme. Štyri epištoly k ľuďom teraz čitateľom-poslucháčom vo zvukovom zázname na CD tlmočia Jozef Šimonovič a Ladislav Chudík, s improvizáciami Jozefa Luptáka na violončele. Knihu dotvárajú mnohovýznamové grafické diela Vladimíra Gažoviča.

7. zväzok Rúfusovho súborného diela je venovaný deťom. Autor v knihách prebásňuje klasické rozprávky a pridáva vlastné básne zo zbierky Studnička.

Rúfusova poézia zbierok Neskorý autoportrét (1992), Čítanie z údelu (1996), Vážka (1998) a rozsahom najmenšej zbierky Malá nočná hudba (1998), ktorú tvorí iba dvanásť básní, je motivicky rôznorodá; výnimkou sú básne domova" v prvom cykle Vážky. V kn ihách je významnýrozmer životnej úvahy, ktorý bol výrazne prítomný užv autorovej zbierke Prísny chlieb (1987). V básnikovejtvorbe sa k slovu dostávajú aj veci celkom osobné. V popredí sú motívy ľudského rodu, domova, jesene ľudského života, smrti a poézie. Jednotlivé motívy nadobúdajúúvahové dimenzie, máme tu do činenia s básňou ako reflexiou, myslením. Starnutie básnik chápe ako zostupovanie k podstate a takto chápe aj poéziu písanú v neskoršom veku. Autorova tvorba vždy mierila k podstate, alev novom období toto zostupovanie nadobúda novú vyhranenosť i nové významy. Medzi veršami o situácii starnúceho lyrického subjektu čítame takéto neľútostné verše; Čakanka ešte, akože inak, čaká, / Tak ako v čase detstva. Ibaže / sama už nevie, n a čo" (Také dni, Neskorýautoportrét). Zostupovanie k podstate ako vystupňované nemilosrdné obnažovanie pravdy sa však v Rúfusovejpoézii deväťdesiatych rokov nepremieta iba v reflektovaní životnej jesene, ale - a to ešte vo väčšej miere - v reflekto vaní človeka a sveta a domova. Najmä z tohto dôvodu básnikova poézia, hoci má rozličné polohy, zvyčajne nie je rozradostňujúcim čítaním. V bilančných charakteristikách pred nami Rúfus vystupuje ako básnik ľudského trápenia, bolesti.

Šiesty zväzok edície DIELO MILANA RÚFUSA obsahuje zbierky Sobotné večery(1979) a Tiché papradie(1990)