Arthur Schopenhauer

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860), nemecký filozof, významný mysliteľ i európskeho vzdelanectva devätnásteho storočia, pôvodom z Gdanska, tvorca excelentného diela Svet ako vôľa a predstava (1818), v ktorom za podstatu sveta pokladal vôľu. Písal okrem iného aj o predstaviteľkách nežného pohlavia. Neveľmi jemne, ale zľahka, s bravúrou hodného majstra jazyka a myslenia, s určitou iróniou kultivovaného mizogýna. Z prenikavej analýzy intelektuála vanie subjektivita, briskným formuláciám sa ale nedá uprieť postreh. S vtipom a precízne, so zmyslom pre nadhľad a šarm jazyka, triafa autor do zákutí večnej témy - ŽENY. Žena v jeho podaní vyznieva ako kvočka, samica, materiál. V elegantných vetách iskrivými bonmotmi prináša manifest anti galantnosti, čo v súčasnosti môže pôsobiť výrazne kontroverzne. A tak gracióznu dámu srdiečko zabolí, azda aj mdloby premknú, ak sa prizrie jeho britkým a ostrým myšlienkam. Arthur v pasážach venovaných tejto téme nesporne provokuje: uráža však len tých, čo sa boja pálčivosti názorov. Naopak, zvedavým ponúka pikantnú hrianku – a to aj za cenu osieho uštipnutia – pôžitok z noetického dobrodružstva, pochúťku, ktorej rýdzi literárny fajnšmeker neodolá. Kde slabí lámu, víťazí vôľa predstáv: z čerta robí červa a naopak – lamu môže aj hrb zdobiť a dobrý text paradoxy. Vážený čitateľ, ctená čitateľka tak teda ,,dobrú chuť“ pri čítaní ozajstných iskier jazyka, ktoré rozpália vaše vedomie. Ten i tá nepopáli sa, čo v skle zrkadiel vie črep šťastím skrz hrot čítať ako hriech lež v hre.

Audiobook 400 Quotes of Modern Philosophy: Nietzsche, Kant, Kierkegaard & Schopenhauer. Become familiar with the most important modern philosophers, Friedrich Nietzsche, Emmanuel Kant, Soren Kierkegaard and Arthur Schopenhauer. These four figures have shaped the entirety of Western philosophy; delve deep into their works and thoughts with a selection of the essential quotes introducing their major ideas and delineating the structure of their work with clarity.

Svet ako vôľa a predstava, ťažiskové dielo Arthura Schopenhauera, je výsledkom jeho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Druhý zväzok monumentálnej 1500-stranovej práce vzniká pomaly a postupne v priebehu dvadsiatich piatich rokov filozofovho života. Tvoria ho štyri knihy doplnkov k prvému zväzku, v ktorých podrobnejšie rozpracúva, ilustruje a komentuje nosné idey svojho filozofického systému. V elektronickom vydaní vychádza druhý zväzok diela v slovenskom preklade, ktorý získal Cenu Mateja Bela za rok 2010.

Svet ako vôľa a predstava, ťažiskové dielo Arthura Schopenhauera, je výsledkom jeho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Prvý zväzok svojej monumentálnej 1500-stranovej práce načrtáva tridsaťročný Schopenhauer s geniálnym rozmachom za jediný rok a podáva v ňom systematický výklad celej svojej voluntaristickej filozofickej koncepcie. V elektronickom vydaní vychádza prvý zväzok diela v slovenskom preklade, ktorý získal Cenu Mateja Bela za rok 2010.

O tom, jak správně vést diskusi, pokud chcete stát na jejím konci jako vítěz, napsal snad nejlepší knihu filozof Arthur Schopenhauer. Kniha, jež je známá také pod názvem Eristická dialektika, obsahuje bohatý a strukturovaný přehled příkladů, jakým způsobem lze diskusi vést a to jak logicky správně, tak pomocí zavádějících argumentů. Arthur Schopenhauer (1788-1860) byl německý filozof, jeden ze zakladatelů filozofie života. Nejvíce ho proslavila kniha Svět jako vůle a představa.

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti.„Neraz vidíme, aké množstvo ľudí sa neúnavne ženie od rána do večera, pracujú ako mravce, len aby ešte zväčšili bohatstvo, ktoré už majú. Okrem úzkeho okruhu prostriedkov, ktoré im na to slúžia, nepoznajú nič iné; ich duch je prázdny, a preto necitlivý na všetko ostatné. Najvyššie pôžitky, pôžitky duchovné, sú im neprístupné. Márne sa usilujú nahradiť ich tým, že si občas dovolia prchavé, zmyslové rozkoše, ktoré si nevyžadujú veľa času, ale zato stoja veľa peňazí. Ak im šťastie bude priať, na konci života ako výsledok budú mať skutočne veľkú hromadu peňazí, ktorú potom zanechajú potomkom, aby ju rozmnožili alebo premrhali. Takýto život, aj keď sa žije s vážnou a dôležitou tvárou, je práve taký hlúpy, ako život mnohých iných, ktorých symbolom je šašovská čiapka." Arthur Schopenhauer

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti.

Arthur Schopenhauer je významným mysliteľom 19. storočia, ktorý do filozofickej tradície vnáša telesnosť a vďaka tomu i nový originálny princíp vôle, ktorý podľa Schopenhauera spočíva v základe sveta.

Arthur Schopenhauer’s The Art of Literature is a lively, illuminating and brutally honest collection of essays on literary style and values, writers and critics, and the nature of genius. The volume is comprised of eight chapters: On Authorship, On Style, On the Study of Latin, On Men of Learning, On Thinking for Oneself, On Criticism, On Reputation and On Genius.

Die Arbeiten, die Schopenhauer eigentlich erst näher in der Öffentlichkeit bekanntmachten, waren die kleinen philosophischen Schriften, denen er den Titel »Parerga und Paralipomena« gab. Die bei weitem bedeutendste Abhandlung, ja man könnte wohl sagen, den eigentlichen Kernpunkt dieser Schriften, bildet die jener eng zusammengehörigen 6 Kapitel, die er selbst »Aphorismen zur Lebensweisheit« nennt.Das Ringen seines inneren mit seinem äußeren Leben, aus dem ihm nie eine ausgleichende Anpassung an Menschen wurde, bereitete ihm Leiden, aus welchen er seine »Aphorismen« – gleichsam als Erklärung seines Selbst – schuf. Sie umfassen als Lebensweisheit alle seine Erkenntnis der Ursachen, durch welche die Menschheit sich das Leben erschwert, oder durch welche es ihr, ohne eigenes Verschulden, erschwert wird. Aus den »Aphorismen zur Lebensweisheit« sollen kommende Geschlechter die Belehrung schöpfen, glückreicher zu leben.

A szerelem metafizikája – Schopenhauernek ez a világhírű tanulmánya – 1844-ben jelent meg először, főművének, a „Die Welt als Wille und Vorstellung”- nak, kiegészítő kötetében, amelynek 44. fejezete. A tanulmánynak, amely a kötetből kiszakítva is önálló egész, német címe ez: Metaphysik der Geschlechtsliebe. Nyilvánvaló, hogy Schopenhauer azért választotta a címben a „Geschlechtsliebe” szót, mert jelezni akarta már a címben is, hogy értekezése tárgya nem a szeretet, hanem a szerelem. (A német Liebe szó ugyanis nemcsak szerelmet, hanem szeretetet is jelent.) Bizonyság erre az is, hogy magában a szövegben már váltakozva használja a Geschlechtsliebe és a Liebe szót, minthogy a címmel elejét vette a félreértésnek…