Ján Štrasser strana 3 z 6

„Povedal by som, že som syn svojho otca. Spomínam si, že začiatkom osemdesiatych rokov ho Juraj Jakubisko obsadil do maličkej roly v Tisícročnej včele, otec hral železničiara a mal tuším jeden filmovací deň. Opatrne som sa ho spýtal, prečo to prijal a on mi odpovedal: „Emil, dostal som rolu, vážim si to.“ Ja som ako herec mal a mám šťastie. Veľa šťastia. (...)“ Kniha Jána Štrassera a Emila Horvátha je silným čitateľským zážitkom pre každého, kto miluje divadlo a chce nahliadnuť do myslenia jedného z najväčších slovenských hercov. Ponúka pohľad do zákulisia tvorby, odovzdáva hlboké osobné poznatky Emila Horvátha o hereckej tvorbe, vzťahu k režisérom, s ktorými si umelecky porozumel v divadle (Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Miloš Pietor, Vladimír Strnisko), o literatúre, filme. Je preto cenný zdroj poznania aj pre študentov divadelných škôl rôznych odborov, rovnako ako všetkých, ktorí sa profesionálne venujú divadlu. Prostredníctvom rozprávania o filmových skúsenostiach sa ocitneme uprostred nakrúcania filmov pod vedením režisérov ako Karel Zeman, Juraj Herz, Pavel Juráček, Petr Weigl. Úprimným obrazom nazerania na pohnutú históriu a krehkú súčasnosť u nás, a to nielen v divadelnej oblasti, sa rozhovory stavajú cenným materiálom pre skúmanie slovenskej spoločnosti od druhej polovice 20. storočia do súčasnosti. Publikácia je výnimočnou sondou do tvorivého procesu a myslenia divadelného umelca, pričom celé jeho herecké dielo je nespochybniteľným svedectvom o tom, že za skutočným majstrovstvom, stojí popri talente poctivá práca a umelecká disciplína.

Originálne románové svedectvo o jednom storočí v dejinách Ruska od boľševickej revolúcie v roku 1917 až po rok 2017. Základným znakom toho storočia bola neistota. Popredný ruský prozaik a dramatik Alexej Slapovskij svoju sugestívnu výpoveď podáva prostredníctvom dejín jedného ruského rodu, no nie je to rodinná sága, ale fascinujúca historická i žánrová koláž - v denníkoch, listoch, dokumentoch, poviedkach i dialógoch. Autor na okraj svojho diela výstižne podotkol: „Každá generácia začína žiť doslova odznova, od tej predošlej zdedí iba to, čo sa u nás nemení - striedanie zmien s nepredvídateľným výsledkom.“

Oleg Sencov sa prostredníctvom autobiografickej zbierky poviedok predstavuje slovenskému čitateľovi ako spisovateľ. Najskôr vstúpil do nášho priestoru ako statočný bojovník so zlovôľou putinovskej verchušky namierenej proti Ukrajine, držiteľ Sacharovovej ceny a neskôr aj ako filmár. Zbierku Marketér napísal v ruskom väzení. Odohráva sa v neprehľadných, hnusných 90. rokoch, keď sa zrútil Sovietsky zväz a démoni sa odtrhli z reťazí. Hrdinami poviedok – okrem tej poslednej a najkrajšej – sú mladí muži, občas aj ženy. Opúšťajú rodinné vidiecke hniezda, ocitajú sa na vysokej škole, študujú, pracujú, túžia zbohatnúť, objavujú lásku, priepastne sa opíjajú, plodia deti, hľadajú zmysel a smer cesty, budujú aj ničia vzťahy, brodia sa v bahne, zabíjajú lásku, chcú mať auto, stavajú sa na hlavu aj na vlastné nohy... Zrkadlia krutosť doby a cenu jednotlivca v nej. Kniha vychádza v rámci edície – klad, ktorá prináša čerstvú a kvalitnú prekladovú beletriu.

Už dávno není jen dcerou svého slavného otce. Je tragikomička, zkušená divadelní i filmová herečka, aktivistka a žena s názorem. Říkají o ní, že by měla trochu brzdit, ale ona jakoby se právě teprve rozjížděla. Zuzana Kronerová. Rozhovor Jána Štrassera se Zuzanou Kronerovou není jen povrchním vzpomínáním na její dětství a bohatou kariéru herečky. Ján Štrasser díky své zkušenosti divadelního dramaturga, překladatele a textaře zná důvěrně prostředí, ve kterém se Zuzana více než půlstoletí pohybuje a jejich společný rozhovor přináší nejen obraz života jedné herecké rodiny, ale i obecnější pohled do československého divadelního a filmového světa a společnosti. Kniha je doplněna množstvím fotografií ze soukromého archivu i z archivů divadel a filmových společností. V posledních letech Zuzana Kronerová působí zejména v Čechách jako úspěšná filmová i divadelní herečka, je držitelkou dvou Zlatých lvů a proto kniha vychází i v české jazykové mutaci v překladu Miroslava Zelinského pod názvem Optimistka z přesvědčení. „Nemyslím si, že dosáhnu velikosti svého otce. Byli jsme zvyklí vést v naší kuchyni při čaji nebo nad červeným vínem dlouhé rozhovory a jednou mi řekl: „Zuzko, nemusíš být ani slavná, ani nejlepší, stačí, když budeš takovou štikou v rybníku, co občas rozčeří vody.“ Dodnes si to často připomínám.“ Zuzana Kronerová se narodila v Martině a pochází ze slavného hereckého rodu. Jejím otcem byl významný herec Jozef Kroner a matkou herečka Terézia Hurbanová-Kronerová. Hrála v Divadle pro děti a mládež v Trnavě, v bratislavském divadle Nová scéna, Radošinském naivním divadle, ve Slovenském národním divadle a později v legendárním Divadle Astorka. Hrála v mnoha slovenských filmech a od devadesátých let pravidelně natáčí v Čechách, kde dvakrát získala prestižní filmové ocenění Český lev. Věnuje se i zpěvu, působila jako pedagožka na VŠMU v Bratislavě a angažuje se v občanských iniciativách.

Mladá tatárska spisovateľka Guzeľ Jachina sa vo svojom debute vracia do jedného z najťažších období Sovietskeho zväzu – do tridsiatych rokov minulého storočia, kedy boľševická moc kruto postihovala všetkých, ktorí sa nezmierili s jej diktatúrou. Román Zulejka otvára oči rozvíja príbeh ženy, ktorú drsne vytrhli z prirodzeného prostredia, nespravodlivo poslali do pracovného tábora na Sibíri, no ona si tam spontánne uchovala svoju prirodzenú ľudskosť. Román sa stal v Rusku literárnou udalosťou, autorka zaň dostala najvýznamnejšiu ruskú literárnu cenu Veľká kniha, a bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov.

Mladá tatárska spisovateľka Guzeľ Jachina sa vo svojom debute vracia do jedného z najťažších období Sovietskeho zväzu – do tridsiatych rokov minulého storočia, kedy boľševická moc kruto postihovala všetkých, ktorí sa nezmierili s jej diktatúrou. Román Zulejka otvára oči rozvíja príbeh ženy, ktorú drsne vytrhli z prirodzeného prostredia, nespravodlivo poslali do pracovného tábora na Sibíri, no ona si tam spontánne uchovala svoju prirodzenú ľudskosť. Román sa stal v Rusku literárnou udalosťou, autorka zaň dostala najvýznamnejšiu ruskú literárnu cenu Veľká kniha, a bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov.

Kniha rozhovorov Žiť svoju báseň vypovedá o živote a diele Ivana Štrpku od jeho detstva, literárnych začiatkov v časopise Mladá tvorba a vzniku dnes už legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci až dodnes. Dôležitou súčasťou dialógov sú jeho názory na poéziu, na vlastnú kreativitu a na literatúru i kultúru, na dobu, v ktorej žijeme.