Ján Štrasser strana 4 z 6

Ruská spisovateľka Marina Stepnovová dostala za svoj prvý román Lazarove ženy prestížnu literárnu cenu Veľká kniha. Pochádza z mesta Jefremovo v Tulskej oblasti. Spočiatku písala básne, v roku 2000 začala časopisecky publikovať prózu. Ivan Ogariov sa odmalička usilovať žiť inak, ako mu diktovali rodičia, škola, armáda, životný štýl predmestia hlavného mesta či práca. Vyštudoval lekársku fakultu, začal pracovať ako lekár a oženil sa. Po rokoch si uvedomí, že žije ako ostatní... dokým sa nezaľúbi do mladej dievčiny, pre ktorú je v živote najdôležitejšia sloboda.

Kniha ako médium, artefakt či tovar, ale predovšetkým nositeľka kultúrnych hodnôt - všetky tieto aspekty musia vydavatelia zohľadňovať, kým knihu ponúknu čitateľovi. Ako vydavatelia ovplyvňujú našu súčasnú kultúru, ako literatúra formuje ich, o tom sa zhovára Ján Štrasser vo svojej sedemnástej knihe rozhovorov s ôsmimi slovenskými vydavateľmi: Kolomanom Kertészom Bagalom (KK Bagala), Jurajom Hegerom (Vydavateľstvo Slovart), Petrom Chalupom (Petrus), Albertom Marenčinom ml. (Marenčin PT), Petrom Milčákom (Modrý Peter), Vladimírom Michalom (Artforum), Olegom Pastierom (F. R. & G.) a Lászlóm Szigetim (Kalligram).

František Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom citlivo rozpráva o osobných témach ako rodina, priateľstvá či náboženstvo. Už od vysokoškolských štúdií sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď dvadsať rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska. Hovorí o Charte 77, slovenskom samizdate, sviečkovej manifestácii, delení Československa aj mečiarizme. Spomína mnohých svojich politických partnerov i oponentov. Priamo odpovedá tiež na otázky smerujúce k cirkvi a náboženstvu. Rozsah: 296 strán + 32 strán prílohy

Fejtóny Zavadzajme tu! písal Ján Štrasser pre denník SME od septembra 2011 do októbra 2014. ...Kniha je podobne ako predchádzajúce publicistické knihy Jána Štrassera Dobrý deň z Bratislavy (1997), Dvojhlavá karta (1999), Kráľ je polonahý (2004) a texty pre server Aktuálne.sk (2006 – 2007) súborom fejtónov, publikovaných pre potrebu chvíle. Všetky však tvoria spoločný reťazec a s kabaretnými textami písanými v deväťdesiatych rokoch pre Milana Markoviča vytvárajú akýsi štvrťstoročný dobový diár. Lebo glosa je žáner písaný na manžetu dobovej každodennosti. So zánikom dňa zháša zväčša aj ona. Glosa je však v pôvodnom význame ťažkým slovom a synonymom jazyka. Nepríjemným, tvrdým, ale najmä neúhybným. Je pamäťou dňa. Pamäť dňa a dna ľudia najradšej vytesňujú. Pričasto ich totiž kompromituje. Preto by na ňu najradšej zabudli. Fejtóny, glosy – keď sú viac než len penou na povrchu – sa stávajú z pamäti dňa pamäťou doby a svedectvom nezabúdania... - úrvyok z úvodného slova Petra Zajaca

Fejtóny Zavadzajme tu! písal Ján Štrasser pre denník SME od septembra 2011 do októbra 2014. ...Kniha je podobne ako predchádzajúce publicistické knihy Jána Štrassera Dobrý deň z Bratislavy (1997), Dvojhlavá karta (1999), Kráľ je polonahý (2004) a texty pre server Aktuálne.sk (2006 – 2007) súborom fejtónov, publikovaných pre potrebu chvíle. Všetky však tvoria spoločný reťazec a s kabaretnými textami písanými v deväťdesiatych rokoch pre Milana Markoviča vytvárajú akýsi štvrťstoročný dobový diár. Lebo glosa je žáner písaný na manžetu dobovej každodennosti. So zánikom dňa zháša zväčša aj ona. Glosa je však v pôvodnom význame ťažkým slovom a synonymom jazyka. Nepríjemným, tvrdým, ale najmä neúhybným. Je pamäťou dňa. Pamäť dňa a dna ľudia najradšej vytesňujú. Pričasto ich totiž kompromituje. Preto by na ňu najradšej zabudli. Fejtóny, glosy – keď sú viac než len penou na povrchu – sa stávajú z pamäti dňa pamäťou doby a svedectvom nezabúdania... - úrvyok z úvodného slova Petra Zajaca

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser prichádza túto jeseň s ďalšou knihou rozhovorov. Tentokrát sa zhovára s prvou dámou slovenskej divadelnej a filmovej scény Emíliou Vášáryovou. No nielen slovenskej scény. Už vo svojich hereckých začiatkoch zaujala mladučká herečka aj tvorcov z Čiech. Ani nie dvadsaťročná nakrútila dnes už kultový film Až přijde kocour, ktorý ju okamžite katapultoval na herecké a divácke výslnie. A českí režiséri na ňu nezabudli ani neskôr. Preto o Emílii Vášáryovej možno bez najmenšieho zaváhania povedať, že označenie „československá umelkyňa“ je jediné správne. Svojím plachým úsmevom a zasneným pohľadom očarúvala celé generácie divákov. Rovnako presvedčivo stvárnila rozšafnú grófku, psychicky narušenú hrdinku či írečitú slovenskú žienku. Spomeňme len Evu Hlavajovú z Urbanovho Živého biča či Kristínu Habdžovú z Hečkovho Červeného vína. V jej prípade išlo vlastne o stelesnenie ideálu slovenských dievčat, ako sa nám zachoval v tvorbe klasikov. A hereckých rolí, v ktorých hrávala ženy oveľa mladšie, ako bol jej fyzický vek, bolo neúrekom. Až s pribúdajúcimi rokmi sa jej repertoár rozšíril o zrelé ženy a charakterové postavy. Prvé rozhovory s umelkyňou nahral Ján Štrasser už pred tromi rokmi a kniha mala vyjsť v roku jej okrúhleho jubilea. Ťažká choroba a smrť jej manžela scénografa Jaroslava Čorbu prerušili práce na knihe a v začatom dialógu pokračovali až na jar tohto roku. Emília Vášáryová patrí k tomu vzácnemu hereckému druhu, ktorého umenie vekom nielenže nestráca nič zo svojich kvalít, ale je stále príťažlivé pre divákov i tvorcov. V roku 2004 za svoj výkon vo filme Horem pádem získala prestížne ocenenie Český lev 2004. Emília Vášáryová hrá v divadle, nakrúca filmy a sem-tam sa objaví aj v televíznych seriáloch. Popritom učí na vysokej škole múzických umení a žije aktívny život, aký vedie od svojej útlej mladosti, ktorú prežila v milovanej Banskej Štiavnici. Najväčší vplyv na formovanie jej postojov a osobnosti mal jej predčasne zosnulý otec, jeho stratu pociťovala po celý život. Ale aj jeho odkaz: byť za každých okolností slušným človekom.

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser prichádza túto jeseň s ďalšou knihou rozhovorov. Tentokrát sa zhovára s prvou dámou slovenskej divadelnej a filmovej scény Emíliou Vášáryovou. No nielen slovenskej scény. Už vo svojich hereckých začiatkoch zaujala mladučká herečka aj tvorcov z Čiech. Ani nie dvadsaťročná nakrútila dnes už kultový film Až přijde kocour, ktorý ju okamžite katapultoval na herecké a divácke výslnie. A českí režiséri na ňu nezabudli ani neskôr. Preto o Emílii Vášáryovej možno bez najmenšieho zaváhania povedať, že označenie „československá umelkyňa“ je jediné správne. Svojím plachým úsmevom a zasneným pohľadom očarúvala celé generácie divákov. Rovnako presvedčivo stvárnila rozšafnú grófku, psychicky narušenú hrdinku či írečitú slovenskú žienku. Spomeňme len Evu Hlavajovú z Urbanovho Živého biča či Kristínu Habdžovú z Hečkovho Červeného vína. V jej prípade išlo vlastne o stelesnenie ideálu slovenských dievčat, ako sa nám zachoval v tvorbe klasikov. A hereckých rolí, v ktorých hrávala ženy oveľa mladšie, ako bol jej fyzický vek, bolo neúrekom. Až s pribúdajúcimi rokmi sa jej repertoár rozšíril o zrelé ženy a charakterové postavy. Prvé rozhovory s umelkyňou nahral Ján Štrasser už pred tromi rokmi a kniha mala vyjsť v roku jej okrúhleho jubilea. Ťažká choroba a smrť jej manžela scénografa Jaroslava Čorbu prerušili práce na knihe a v začatom dialógu pokračovali až na jar tohto roku. Emília Vášáryová patrí k tomu vzácnemu hereckému druhu, ktorého umenie vekom nielenže nestráca nič zo svojich kvalít, ale je stále príťažlivé pre divákov i tvorcov. V roku 2004 za svoj výkon vo filme Horem pádem získala prestížne ocenenie Český lev 2004. Emília Vášáryová hrá v divadle, nakrúca filmy a sem-tam sa objaví aj v televíznych seriáloch. Popritom učí na vysokej škole múzických umení a žije aktívny život, aký vedie od svojej útlej mladosti, ktorú prežila v milovanej Banskej Štiavnici. Najväčší vplyv na formovanie jej postojov a osobnosti mal jej predčasne zosnulý otec, jeho stratu pociťovala po celý život. Ale aj jeho odkaz: byť za každých okolností slušným človekom.

Saša Saveliev má sedem rokov a žije v Moskve u babky a dedka. Celý jeho svet, to sú samé zákazy, babkin večný hnev a strašné kliatby, pichľavé vlnené pančuchy, pravidelné kúpanie a zvláštne liečebné procedúry, ba aj zlatý stafylokok, ktorý údajne prebýva v jeho malom tele. Saša je presvedčený, že život sa skončí šestnástimi narodeninami, a za jediné svetielko vo svojom krátkom a biednom bytí považuje svoju vzdialenú matku. Tá, hoci ho veľmi ľúbi, syna vymenila za upíra trpaslíka a ako ťažké krížisko zavesila na krk babke, ktorá je k chlapcovi hrubá, ale kdesi hlboko v srdci ho taktiež veľmi ľúbi. Saša verí, že jedného dňa si matka poňho príde, odvedie ho, a všetci budú šťastní.

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser ponúka čitateľom v tomto roku už druhú knihu rozhovorov: po rozhovoroch s jubilujúcim spevákom, skladateľom a naším najznámejším džezmenom Petrom Lipom zalovil v delikátnejších vodách a „do slovného tanca“ vyzval dámu. Ako býva jeho zvykom, nie hocijakú, lebo tou vyvolenou je herečka Kamila Magálová. Kamila Magálová upútala na seba pozornosť hneď od začiatkov svojej kariéry, kedy popri divadle dostala skvelé príležitosti aj v televízii. Všestranným hereckým umením, šarmom a v neposlednom rade civilným i citlivým prejavom sa veľmi skoro zaradila a medzi obľúbené herecké hviezdy. Treba jedným dychom dodať, že na hviezdnej jagavosti jej roky neubrali. Ba práve naopak. Kamilu Magálovú objavila česká kinematografia a v čase, keď sláva mnohých hercov jej generácie pomaly vädne, tá jej rozkvitá. Zaujímavý je aj herečkin osobný príbeh. Hoci pochádza z prominentnej umeleckej rodiny, svoju kariéru si musela vybudovať vlastným talentom a úsilím. Za žiarivým úsmevom, ktorý je jej poznávacím znamením, sa skrývajú i smutné životné míľniky: vyrastala v neúplnej rodine a v mladom veku stratila matku, po smrti starých rodičov sa odcudzili s bratom... a rozpadlo sa jej dlhoročné manželstvo. Kamila Magálová je nielen skvelá divadelná, televízna a filmová herečka, ale aj výborná speváčka - do sŕdc divákov sa zapísala ako nezabudnuteľná hrdinka prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia. Je aj naslovovzatou kuchárkou. Už niekoľko rokov prináša gazdinkám a gurmánom nové kuchárske recepty a nápady v obľúbenej relácii Tajomstvo mojej kuchyne. Je to skrátka žena do voza aj do koča.

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser ponúka čitateľom v tomto roku už druhú knihu rozhovorov: po rozhovoroch s jubilujúcim spevákom, skladateľom a naším najznámejším džezmenom Petrom Lipom zalovil v delikátnejších vodách a „do slovného tanca“ vyzval dámu. Ako býva jeho zvykom, nie hocijakú, lebo tou vyvolenou je herečka Kamila Magálová. Kamila Magálová upútala na seba pozornosť hneď od začiatkov svojej kariéry, kedy popri divadle dostala skvelé príležitosti aj v televízii. Všestranným hereckým umením, šarmom a v neposlednom rade civilným i citlivým prejavom sa veľmi skoro zaradila a medzi obľúbené herecké hviezdy. Treba jedným dychom dodať, že na hviezdnej jagavosti jej roky neubrali. Ba práve naopak. Kamilu Magálovú objavila česká kinematografia a v čase, keď sláva mnohých hercov jej generácie pomaly vädne, tá jej rozkvitá. Zaujímavý je aj herečkin osobný príbeh. Hoci pochádza z prominentnej umeleckej rodiny, svoju kariéru si musela vybudovať vlastným talentom a úsilím. Za žiarivým úsmevom, ktorý je jej poznávacím znamením, sa skrývajú i smutné životné míľniky: vyrastala v neúplnej rodine a v mladom veku stratila matku, po smrti starých rodičov sa odcudzili s bratom... a rozpadlo sa jej dlhoročné manželstvo. Kamila Magálová je nielen skvelá divadelná, televízna a filmová herečka, ale aj výborná speváčka - do sŕdc divákov sa zapísala ako nezabudnuteľná hrdinka prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia. Je aj naslovovzatou kuchárkou. Už niekoľko rokov prináša gazdinkám a gurmánom nové kuchárske recepty a nápady v obľúbenej relácii Tajomstvo mojej kuchyne. Je to skrátka žena do voza aj do koča.

Ďalšia z knihy rozhovorov známeho spisovateľa a publicistu Jána Štrassera tentokrát s naším najpopulárnejším a najvýznamnejším džezovým spevákom Petrom Lipom, ktorý v máji oslávi životné jubileum. Peter Lipa, ktorý svoju kariéru odštartoval v už šesťdesiatych rokov, sa v nej vracia do svojho detstva, rokov dospievania, prvých dotykov s hudbou a fascináciou džezom, až po nesmelé začiatky ako profesionál, neúnavný propagátor džezu a zakladateľ nášho najvýznamnejšieho a zatiaľ jediného džezového podujatia: Bratislavských džezových dní. V rozhovore sa Štrasser nevyhýba ani spoločenským témam, pýta sa na postoje, ktoré Lipa zaujal počas turbulentných rokov 1968 a 1989, na rodinné vzťahy alebo či sa dá z džezu zbohatnúť. Výsledkom je skvele napísaná kniha, ktorá predstavuje speváka nielen ako umelca, ale aj citlivého a vnímavého človeka.

Slovom listovník sa v ruštine kedysi označovali zborníky vzorových listov. V tomto diele však nejde o klasický román v listoch, skôr o podobnú zbierku súkromných, často aj ľúbostných listov, v ktorých autor inscenoval dokonalé súznenie oboch pisateľov, hoci sa nikdy nestretli. Líniu románového príbehu tvoria dva hlasy: ženský, Sašin, a mužský, Voloďov. Sú ako dve sínusoidy, ktoré sa občas pretnú a potom letia svojím smerom. Ich priesečníky sú práve drobné detaily, čo spájajú svet, aby sa nerozsypal, a tie sú všade okolo nás.

Slovom listovník sa v ruštine kedysi označovali zborníky vzorových listov. V tomto diele však nejde o klasický román v listoch, skôr o podobnú zbierku súkromných, často aj ľúbostných listov, v ktorých autor inscenoval dokonalé súznenie oboch pisateľov, hoci sa nikdy nestretli. Líniu románového príbehu tvoria dva hlasy: ženský, Sašin, a mužský, Voloďov. Sú ako dve sínusoidy, ktoré sa občas pretnú a potom letia svojím smerom. Ich priesečníky sú práve drobné detaily, čo spájajú svet, aby sa nerozsypal, a tie sú všade okolo nás.

Jeden z najznámejších slovenských básnikov a textárov predstavuje výber zo svojej, najmä ľúbostnej tvorby pod príznačným názvom Stala sa nám láska. Mnohé z básní Jána Štrassera boli zhudobnené a podnes nám znejú nielen v sluchu, ale i v duši. Vieš, jedna láska je vždy prvá, Zažni aspoň v jednom okne či Tlaková níž sú texty, ktorým ani roky neuberajú na dráždivej, erotickej príchuti. Výber má nápaditú grafickú úpravu a je určený každému, kto rád podľahne najkrajšiemu ľudskému citu, ktorým láska nepochybne je.

Jeden z najznámejších slovenských básnikov a textárov predstavuje výber zo svojej, najmä ľúbostnej tvorby pod príznačným názvom Stala sa nám láska. Mnohé z básní Jána Štrassera boli zhudobnené a podnes nám znejú nielen v sluchu, ale i v duši. Vieš, jedna láska je vždy prvá, Zažni aspoň v jednom okne či Tlaková níž sú texty, ktorým ani roky neuberajú na dráždivej, erotickej príchuti. Výber má nápaditú grafickú úpravu a je určený každému, kto rád podľahne najkrajšiemu ľudskému citu, ktorým láska nepochybne je.

V Moskve zavraždia populárneho a úspešného scenáristu Vadima, ktorý je na jednej strane workoholikom, zároveň však trávi život v prostredí moskovskej umeleckej smotánky. Ale vo svojom vnútri je už vyhoreným, vypísaným a unaveným človekom. Vyšetrovateľ Biriukov pozve na výsluch aj Vadimovho najlepšieho priateľa, bohatého biznismena Maxima Krivošejna. Maxim sa po vlastnej línii sám púšťa do vyšetrovania – hľadá informácie u Vadimovej manželky, u jeho kolegov, a najmä u jeho mileniek. Ukazuje sa, že s Vadimovou vraždou súvisí aj vražda biznismena Kolypanova, od ktorého si Vadim požičal peniaze na zaplatenie dlhov. A do príbehu osudovo vstupuje aj Vadimov bratranec Viktor a Žeňa „Poliak" – vysoká autorita moskovského podsvetia.