Ján Štrasser strana 4 z 6

Rozhovory s Jánom Štrasserom Spisovateľa, textára a prekladateľa Jána Štrassera v posledných mesiacoch zamestnávali naraz tri ženy: moderátorka Adela Banášová, herečka Petra Polnišová a sopranistka Adriana Kučerová. Túto výnimočnú kombináciu talentu sa mu podarilo priviesť dokopy vo svojej najnovšej knihe rozhovorov s príznačným názvom TRI. Napriek tomu, že sú všetky tri mediálne známe, v knihe hovoria najmä o doteraz neznámych faktoch z ich života. Čitateľ sa dozvie nielen o ich vzťahoch, ktoré rozoberajú veľmi otvorene, ale napríklad aj o tom, že Adriana Kučerová miluje extrémne situácie pri cestovaní, ako sú výbuchy sopky, kedy si Adela Banášová vykladá tarotové karty a prečo Petra Polnišová utekala z domu.

Slovom listovník sa v ruštine kedysi označovali zborníky vzorových listov. V tomto diele však nejde o klasický román v listoch, skôr o podobnú zbierku súkromných, často aj ľúbostných listov, v ktorých autor inscenoval dokonalé súznenie oboch pisateľov, hoci sa nikdy nestretli. Líniu románového príbehu tvoria dva hlasy: ženský, Sašin, a mužský, Voloďov. Sú ako dve sínusoidy, ktoré sa občas pretnú a potom letia svojím smerom. Ich priesečníky sú práve drobné detaily, čo spájajú svet, aby sa nerozsypal, a tie sú všade okolo nás.

Dvanásť rozhovorov skúseného publicistu, textára a básnika Jána Štrassera s jedinečnou osobnosťou našej kultúry Milanom Lasicom o všetkom, čo sme v uplynulých dvanástich mesiacoch na Slovensku, ale i vo svete prežívali.

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser ponúka čitateľom v tomto roku už druhú knihu rozhovorov: po rozhovoroch s jubilujúcim spevákom, skladateľom a naším najznámejším džezmenom Petrom Lipom zalovil v delikátnejších vodách a „do slovného tanca“ vyzval dámu. Ako býva jeho zvykom, nie hocijakú, lebo tou vyvolenou je herečka Kamila Magálová. Kamila Magálová upútala na seba pozornosť hneď od začiatkov svojej kariéry, kedy popri divadle dostala skvelé príležitosti aj v televízii. Všestranným hereckým umením, šarmom a v neposlednom rade civilným i citlivým prejavom sa veľmi skoro zaradila a medzi obľúbené herecké hviezdy. Treba jedným dychom dodať, že na hviezdnej jagavosti jej roky neubrali. Ba práve naopak. Kamilu Magálovú objavila česká kinematografia a v čase, keď sláva mnohých hercov jej generácie pomaly vädne, tá jej rozkvitá. Zaujímavý je aj herečkin osobný príbeh. Hoci pochádza z prominentnej umeleckej rodiny, svoju kariéru si musela vybudovať vlastným talentom a úsilím. Za žiarivým úsmevom, ktorý je jej poznávacím znamením, sa skrývajú i smutné životné míľniky: vyrastala v neúplnej rodine a v mladom veku stratila matku, po smrti starých rodičov sa odcudzili s bratom... a rozpadlo sa jej dlhoročné manželstvo. Kamila Magálová je nielen skvelá divadelná, televízna a filmová herečka, ale aj výborná speváčka - do sŕdc divákov sa zapísala ako nezabudnuteľná hrdinka prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia. Je aj naslovovzatou kuchárkou. Už niekoľko rokov prináša gazdinkám a gurmánom nové kuchárske recepty a nápady v obľúbenej relácii Tajomstvo mojej kuchyne. Je to skrátka žena do voza aj do koča.

Kniha rozhovorov dvoch básnikov, bývalých kolegov z priekopníckej Mladej tvorby, zainteresovanými otázkami Jána Štrassera a veľmi osobnými odpoveďami Jána Buzássyho ponúka čitateľovi pohľad na život a tvorbu jedného z najvýraznejších "intelektuálnych" básnikov našej súčasnej literatúry v kontexte celej jeho generácie. Ide o druhý titul z edičného radu memoárových kníh (po spomienkovej knihe Alberta Marenčina Čo nevošlo do dejín, 2012), ktorými chce LIC priniesť verejnosti ucelený pohľad na významných slovenských spisovateľov.

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser prichádza túto jeseň s ďalšou knihou rozhovorov. Tentokrát sa zhovára s prvou dámou slovenskej divadelnej a filmovej scény Emíliou Vášáryovou. No nielen slovenskej scény. Už vo svojich hereckých začiatkoch zaujala mladučká herečka aj tvorcov z Čiech. Ani nie dvadsaťročná nakrútila dnes už kultový film Až přijde kocour, ktorý ju okamžite katapultoval na herecké a divácke výslnie. A českí režiséri na ňu nezabudli ani neskôr. Preto o Emílii Vášáryovej možno bez najmenšieho zaváhania povedať, že označenie „československá umelkyňa“ je jediné správne. Svojím plachým úsmevom a zasneným pohľadom očarúvala celé generácie divákov. Rovnako presvedčivo stvárnila rozšafnú grófku, psychicky narušenú hrdinku či írečitú slovenskú žienku. Spomeňme len Evu Hlavajovú z Urbanovho Živého biča či Kristínu Habdžovú z Hečkovho Červeného vína. V jej prípade išlo vlastne o stelesnenie ideálu slovenských dievčat, ako sa nám zachoval v tvorbe klasikov. A hereckých rolí, v ktorých hrávala ženy oveľa mladšie, ako bol jej fyzický vek, bolo neúrekom. Až s pribúdajúcimi rokmi sa jej repertoár rozšíril o zrelé ženy a charakterové postavy. Prvé rozhovory s umelkyňou nahral Ján Štrasser už pred tromi rokmi a kniha mala vyjsť v roku jej okrúhleho jubilea. Ťažká choroba a smrť jej manžela scénografa Jaroslava Čorbu prerušili práce na knihe a v začatom dialógu pokračovali až na jar tohto roku. Emília Vášáryová patrí k tomu vzácnemu hereckému druhu, ktorého umenie vekom nielenže nestráca nič zo svojich kvalít, ale je stále príťažlivé pre divákov i tvorcov. V roku 2004 za svoj výkon vo filme Horem pádem získala prestížne ocenenie Český lev 2004. Emília Vášáryová hrá v divadle, nakrúca filmy a sem-tam sa objaví aj v televíznych seriáloch. Popritom učí na vysokej škole múzických umení a žije aktívny život, aký vedie od svojej útlej mladosti, ktorú prežila v milovanej Banskej Štiavnici. Najväčší vplyv na formovanie jej postojov a osobnosti mal jej predčasne zosnulý otec, jeho stratu pociťovala po celý život. Ale aj jeho odkaz: byť za každých okolností slušným človekom.

Ruská spisovateľka Marina Stepnovová dostala za svoj prvý román Lazarove ženy prestížnu literárnu cenu Veľká kniha. Pochádza z mesta Jefremovo v Tulskej oblasti. Spočiatku písala básne, v roku 2000 začala časopisecky publikovať prózu. Ivan Ogariov sa odmalička usilovať žiť inak, ako mu diktovali rodičia, škola, armáda, životný štýl predmestia hlavného mesta či práca. Vyštudoval lekársku fakultu, začal pracovať ako lekár a oženil sa. Po rokoch si uvedomí, že žije ako ostatní... dokým sa nezaľúbi do mladej dievčiny, pre ktorú je v živote najdôležitejšia sloboda.

Kniha ako médium, artefakt či tovar, ale predovšetkým nositeľka kultúrnych hodnôt - všetky tieto aspekty musia vydavatelia zohľadňovať, kým knihu ponúknu čitateľovi. Ako vydavatelia ovplyvňujú našu súčasnú kultúru, ako literatúra formuje ich, o tom sa zhovára Ján Štrasser vo svojej sedemnástej knihe rozhovorov s ôsmimi slovenskými vydavateľmi: Kolomanom Kertészom Bagalom (KK Bagala), Jurajom Hegerom (Vydavateľstvo Slovart), Petrom Chalupom (Petrus), Albertom Marenčinom ml. (Marenčin PT), Petrom Milčákom (Modrý Peter), Vladimírom Michalom (Artforum), Olegom Pastierom (F. R. & G.) a Lászlóm Szigetim (Kalligram).

Mladá tatárska spisovateľka Guzeľ Jachina sa vo svojom debute vracia do jedného z najťažších období Sovietskeho zväzu – do tridsiatych rokov minulého storočia, kedy boľševická moc kruto postihovala všetkých, ktorí sa nezmierili s jej diktatúrou. Román Zulejka otvára oči rozvíja príbeh ženy, ktorú drsne vytrhli z prirodzeného prostredia, nespravodlivo poslali do pracovného tábora na Sibíri, no ona si tam spontánne uchovala svoju prirodzenú ľudskosť. Román sa stal v Rusku literárnou udalosťou, autorka zaň dostala najvýznamnejšiu ruskú literárnu cenu Veľká kniha, a bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov.

Oleg Sencov sa prostredníctvom autobiografickej zbierky poviedok predstavuje slovenskému čitateľovi ako spisovateľ. Najskôr vstúpil do nášho priestoru ako statočný bojovník so zlovôľou putinovskej verchušky namierenej proti Ukrajine, držiteľ Sacharovovej ceny a neskôr aj ako filmár. Zbierku Marketér napísal v ruskom väzení. Odohráva sa v neprehľadných, hnusných 90. rokoch, keď sa zrútil Sovietsky zväz a démoni sa odtrhli z reťazí. Hrdinami poviedok – okrem tej poslednej a najkrajšej – sú mladí muži, občas aj ženy. Opúšťajú rodinné vidiecke hniezda, ocitajú sa na vysokej škole, študujú, pracujú, túžia zbohatnúť, objavujú lásku, priepastne sa opíjajú, plodia deti, hľadajú zmysel a smer cesty, budujú aj ničia vzťahy, brodia sa v bahne, zabíjajú lásku, chcú mať auto, stavajú sa na hlavu aj na vlastné nohy... Zrkadlia krutosť doby a cenu jednotlivca v nej. Kniha vychádza v rámci edície – klad, ktorá prináša čerstvú a kvalitnú prekladovú beletriu.

Ďalší titul zo série rozhovorov známeho publicistu a spisovateľa Jána Štrassera. Jeho partnerom na dialóg je legenda slovenského herectva, nezabudnuteľný televízny doktor Sova, ale predovšetkým výborný herec a mimoriadny človek Ladislav Chudík, ktorý sa v tomto roku dožíva okrúhleho jubilea. Rodák z Hronca, ku ktorému sa s hrdosťou hlási, s pozoruhodnou úprimnosťou odpovedá na každú aj tú najháklivejšiu otázku, priznáva sa k pochybnostiam, ktoré ho sprevádzajú celým životom, netají sa svojimi politickými postojmi či názormi na dobu a spoločnosť.

Do úspešnej edície rozhovorov Jána Štrassera s osobnosťami slovenskej kultúry (M. Lasica, Z. Studenková, M. Labuda, K. Pe-teraj, L. Chudík) pribudne v septembri ďalšia atraktívna poloţka. Pod názvom NOSÍM V SEBE MNOHÉ JAZVY sa prostred-níctvom rozhovoru s renomovaným novinárom, textárom a lite-rátom predstaví Milan Kňažko, uznávaný herec, významný politik a určitý čas aj vrcholový manaţér jednej zo slovenských súkromných televízií. Kniha vychádza 14. októbra 2010.

Saša Saveliev má sedem rokov a žije v Moskve u babky a dedka. Celý jeho svet, to sú samé zákazy, babkin večný hnev a strašné kliatby, pichľavé vlnené pančuchy, pravidelné kúpanie a zvláštne liečebné procedúry, ba aj zlatý stafylokok, ktorý údajne prebýva v jeho malom tele. Saša je presvedčený, že život sa skončí šestnástimi narodeninami, a za jediné svetielko vo svojom krátkom a biednom bytí považuje svoju vzdialenú matku. Tá, hoci ho veľmi ľúbi, syna vymenila za upíra trpaslíka a ako ťažké krížisko zavesila na krk babke, ktorá je k chlapcovi hrubá, ale kdesi hlboko v srdci ho taktiež veľmi ľúbi. Saša verí, že jedného dňa si matka poňho príde, odvedie ho, a všetci budú šťastní.

Kniha rozhovorov Žiť svoju báseň vypovedá o živote a diele Ivana Štrpku od jeho detstva, literárnych začiatkov v časopise Mladá tvorba a vzniku dnes už legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci až dodnes. Dôležitou súčasťou dialógov sú jeho názory na poéziu, na vlastnú kreativitu a na literatúru i kultúru, na dobu, v ktorej žijeme.

Kniha + CD Obsahuje 20 slávnych hitov.

Fejtóny Zavadzajme tu! písal Ján Štrasser pre denník SME od septembra 2011 do októbra 2014. ...Kniha je podobne ako predchádzajúce publicistické knihy Jána Štrassera Dobrý deň z Bratislavy (1997), Dvojhlavá karta (1999), Kráľ je polonahý (2004) a texty pre server Aktuálne.sk (2006 – 2007) súborom fejtónov, publikovaných pre potrebu chvíle. Všetky však tvoria spoločný reťazec a s kabaretnými textami písanými v deväťdesiatych rokoch pre Milana Markoviča vytvárajú akýsi štvrťstoročný dobový diár. Lebo glosa je žáner písaný na manžetu dobovej každodennosti. So zánikom dňa zháša zväčša aj ona. Glosa je však v pôvodnom význame ťažkým slovom a synonymom jazyka. Nepríjemným, tvrdým, ale najmä neúhybným. Je pamäťou dňa. Pamäť dňa a dna ľudia najradšej vytesňujú. Pričasto ich totiž kompromituje. Preto by na ňu najradšej zabudli. Fejtóny, glosy – keď sú viac než len penou na povrchu – sa stávajú z pamäti dňa pamäťou doby a svedectvom nezabúdania... - úrvyok z úvodného slova Petra Zajaca