Ján Štrasser strana 2 z 6

Leonid Andrejev je nepochybne najvýznamnejším ruským spisovateľom konca 19. storočia a prvých dvoch dekád 20. storočia. Vo svojej tvorbe spája to najlepšie z dvoch velikánov klasickej ruskej prózy - Dostojevského a Čechova. Diablov denník a iné novely je výberom z jeho prozaickej tvorby, obsahuje päť noviel vrátane novely Diablov denník, ktorá v slovenskom preklade vychádza prvý raz, a dnes už klasického diela Príbeh o siedmich obesených.

Prítomnosť sociológa, diplomata a spisovateľa Martina Bútoru v slovenskej politike, spoločnosti a kultúre je podstatná a všestranná. Všetky tieto témy sú predmetom podrobných a do hĺbky idúcich rozhovorov, ktoré s ním takmer rok viedol Ján Štrasser. Detailne sa v nich venujú Bútorovmu detstvu, dospievaniu, štúdiu, profesijnému i osobnému životu, analyzujú domácu i zahraničnú politiku a tie najpálčivejšie témy, ktoré hýbali a hýbu svetom: ekológiu, migráciu, klimatické zmeny, ľudské práva, pandémiu ochorenia COVID-19 a mnohé ďalšie. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Prítomnosť sociológa, diplomata a spisovateľa Martina Bútoru v slovenskej politike, spoločnosti a kultúre je podstatná a všestranná. Všetky tieto témy sú predmetom podrobných a do hĺbky idúcich rozhovorov, ktoré s ním takmer rok viedol Ján Štrasser. Detailne sa v nich venujú Bútorovmu detstvu, dospievaniu, štúdiu, profesijnému i osobnému životu, analyzujú domácu i zahraničnú politiku a tie najpálčivejšie témy, ktoré hýbali a hýbu svetom: ekológiu, migráciu, klimatické zmeny, ľudské práva, pandémiu ochorenia COVID-19 a mnohé ďalšie. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Výber z poézie ruskej exilovej poetky, novinárky a disidentky Natalie Gorbanevskej v preklade Jána Štrassera. Natalia Gorbanevska (1936 2013) sa narodila v Moskve. V roku 1964 absolvovala Leningradskú univerzitu. Po tom, ako sa začala angažovať v disidentskom hnutí, jej poézia mohla vychádzať už len v samizdate. V apríli roku 1968 edične pripravila prvé číslo samizdatového časopisu Kronika súčasných udalostí s podtitulom Rok ľudských práv v Rusku. 25. augusta 1968 spolu so siedmimi priateľmi protestovala na Červenom námestí proti sovietskej okupácii v Československu. Bola zatknutá, na rozdiel od ostatných protestujúcich ju však ako matku trojmesačného syna vzápätí prepustili. Uväznili ju v decembri 1969 a o rok neskôr ju prehlásili za duševne chorú a umiestnili do psychušky, tak sa v Sovietskom zväze hovorilo väzenským psychiatrickým zariadeniam, ktoré sa zneužívali na týranie politických väzňov. Po prepustení v roku 1972 sa znovu zapojila do disidentského hnutia, pod hrozbou ďalšieho väznia sa však nakoniec rozhodla odísť do exilu. Od roku 1975 až do svojej smrti žila v Paríži.

V edícii Odeon vychádza výber štyroch hier Nikolaja Vasilievič Gogoľa (1809 – 1852). Obsahuje asi najznámejšieho a najhranejšieho Revízora (1836), ďalej Odchádzanie z divadla po predstavení novej komédie (1842), text, ktorý k Revízorovi patrí, lebo ho autor napísal ako svoju repliku v dialógu s kritikou práve na túto hru, ako aj dva azda tiež najčastejšie hrané autorove dramatické diela – trpké a neveľmi láskavé komédie Ženba (1842) a Hráči (1843). Tieto sociálnokritické hry spred dvoch storočí, verne odrážajúce autorovu geniálnu schopnosť spojiť nespojiteľné – humor a plač –, až zarážajú svojou aktuálnosťou. Odpovedajú na naše pocity, sebareflexiu, neúprosne nám ukazujú, akí sme boli a akí stále sme. Gogoľ je človekom aj 21. storočia a jeho hry majú nezastupiteľné miesto nielen na súčasných divadelných scénach, ale v tlačenej podobe aj v našich knižniciach.

Otváracie hodiny Básne 1964-2020

Ján Štrasser sa stretával s Jozefom Haštom od októbra 2019 do marca 2020. Polrok ich spoločných rozhovorov je zaznamenaný v tejto knihe. Spoznáte v nej doktora Jozefa Hašta, významného odborníka na ľudskú dušu a terapeuta jej problémov, ale zároveň Jozefa Hašta - človeka z mäsa a kostí, aktívneho občana, bytostného demokrata a mysliteľa hlboko reflektujúceho problémy sveta, v ktorom žijeme. "Ľudia ako doktor Jozef Hašto sú a vyzerá to tak, že ešte dlho budú na Slovensku v menšine. Dokonca vo výraznej menšine. Tým väčšmi si zaslúžia, aby o nich vedela väčšina. Výrazná väčšina. Môžu, ba mali by byť pre ňu obohatením a životnou inšpiráciou. - Ján Štrasser

Minimax nie je len hasiaci prístroj, Minimax je aj názov novej básnickej zbierky, v ktorej minibásne Jána Štrassera našli maximálne adekvátne výtvarné stvárnenie z ruky karikaturistu Boba Perneckého. Kľúčovým slovo pre spojenie týchto dvoch umelcov je humor. Skúste zároveň čítať a pozerať sa nielenže sa to dá, ale poskytuje to aj zdvojený estetický zážitok. Kniha vychádza v edícii DVAJAvJEDNOM v typografickej úprave Matúša Chalupu.

Už dávno nie je len dcérou svojho slávneho otca. Je tragikomička, skúsená divadelná aj filmová herečka, aktivistka a žena s názorom. Vravia o nej, že by mala trochu brzdiť, no ona akoby sa práve len rozbiehala. Zuzana Kronerová. Rozhovor Jána Štrassera so Zuzanou Kronerovou nie je len povrchným spomínaním na jej detstvo a bohatú kariéru herečky. Ján Štrasser vďaka svojej skúsenosti divadelného dramaturga, prekladateľa a textára pozná dôverne prostredie, v ktorom sa Zuzana viac ako polstoročie pohybuje a ich spoločný rozhovor prináša nielen obraz života jednej hereckej rodiny ale aj všeobecnejší pohľad do československého divadelného a filmového sveta a spoločnosti. Kniha je doplnená množstvom fotografií zo súkromného archívu aj z archívov divadiel a filmových spoločností. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N vo vydavateľstve N Press. V posledných rokoch Zuzana Kronerová pôsobí najmä v Čechách ako úspešná filmová aj divadelná herečka, je držiteľkou dvoch Zlatých levov a preto kniha vychádza aj českej jazykovej mutácii v preklade Mirka Zelinského pod názvom Optimistka z přesvědčení. Nemyslím si, že dosiahnem veľkosť svojho otca. Zvykli sme v našej kuchyni pri čaji alebo pri červenom víne viesť dlhé rozhovory a raz mi povedal: Zuzka, nemusíš byť ani slávna, ani najlepšia, stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, čo občas rozčerí vody. Dodnes si to často pripomínam.

Bulgakovov román Majster a Margaréta nie je nášmu čitateľovi neznámy - v slovenskom preklade prvý raz vyšiel v roku 1968, no toto vydanie vychádzalo z jedinej vtedajšej dostupnej verzie textu, ktorý v ZSSR cenzurovali. Nový preklad Jána Štrassera prináša úplný text tohto najvýznamnejšieho diela ruskej literatúry 20. storočia. Moskvu navštívi diabol Woland so svojou suitou a život Moskovčanov sa prudko zmení: začnú sa diať nadprirodzené veci - neuveriteľné príbehy, fantazmagórie, mystifikácie. Medzitým muž, ktorý si hovorí majster, píše román o stretnutí Ježiša Krista s Pilátom Pontským. Keď majster zmizne, jeho družka Margaréta je ochotná zapredať dušu diablovi, aby sa dozvedela, čo je s majstrom. Woland jej vyhovie a dočasne ju vezme do svojich služieb.

V bohatej knižnej tvorbe rozhovorov Jána Štrassera je táto kniha výnimočná. Skúsený autor Štrasser tentoraz nespovedá čitateľovi známu osobnosť z oblasti umenia, ako sme boli dosiaľ zvknutí, ale predstavuje nám tentoraz popredného slovenského lekára. Majster v kladení otázok Ján Štrasser dokázal aj v tejto publikácii pútavo priblížiť život a prácu lekára, prednostu Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Prof. MUDr. Ján Koller zachránil životy a vrátil zdravie doslova tisíckam ľudí, ktorí utrpeli vážne poranenia a ktorí sa jeho pričinením mohli vrátiť k svojim blízkym a zaradiť sa do spoločnosti. Tento významný odborník a obetavý lekár si takúto knihu skutočne zaslúžil už dávno. Grafická úprava a dizajn knihy AppleStudio Ján Novák. Vychádza v edícii Effigies. Prvých 100 kupujúcich dostane ako prémiu knihu Jána Štrassera Zavadzajme tu!

Kniha rozhovorov Žiť svoju báseň vypovedá o živote a diele Ivana Štrpku od jeho detstva, literárnych začiatkov v časopise Mladá tvorba a vzniku dnes už legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci až dodnes. Dôležitou súčasťou dialógov sú jeho názory na poéziu, na vlastnú kreativitu a na literatúru i kultúru, na dobu, v ktorej žijeme.

Monumentálna epická freska, ktorá zachytáva viac ako storočie ruských dejín, je rozvetvenou rodinnou ságou s množstvom hrdinov a dômyselne vybudovaným príbehom. Najnovší román vynikajúcej ruskej spisovateľky Ľudmily Ulickej rozpráva príbeh o niekoľkých generáciách rodiny Osetských, pochádzajúcich z Kyjeva a neskôr presťahovaných do Moskvy. Nora, divadelná výtvarníčka, suverénna a praktická žena, spoznala svojich predkov začiatkom 21. storočia, keď si prečítala korešpondenciu starého otca Jakuba a starej mamy Marusie a v archíve KGB získala prístup k Jakubovmu prípadu.

František Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom citlivo rozpráva o osobných témach ako rodina, priateľstvá či náboženstvo. Už od vysokoškoslkých štúdií sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď dvadsať rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska. Hovorí o Charte 77, slovenskom samizdate, sviečkovej manifestácii, delení Československa aj mečiarizme. Spomína mnohých svojich politických partnerov i oponentov. Priamo odpovedá tiež na otázky smerujúce k cirkvi a náboženstvu.

Spisovateľ Ján Štrasser (1946) začal svoju literárnu dráhu v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia ako básnik, no zároveň sa v tom čase profiloval ako literárny kritik so zameraním na vtedajšiu mladú poéziu. Patril medzi ťažiskových autorov časopisu Mladá tvorba. Nastupujúca normalizácia zlikvidovala Mladú tvorbu a tým aj aj Štrasserove literárnokritické aktivity. Kniha Čítal som... je výberom z jeho literárnokritických textov, publikovaných v rokoch 1965 – 1971

Básnik Ján Štrasser v svojej najnovšej zbierke Až organicky nadväzuje na svoju tvorbu z posledných desaťročí. Ostal verný svojmu minimalistickému záznamu básnickej reality, v ktorej vyhľadáva a nachádza netušené súvislosti, organizované jazykovou výstavbou básne. Jeho lyrická skratka, miestami tendujúca až k aforizmu, je však takmer vždy svieža, prekvapujúca a v konečnom dôsledku katarzná. Autor do knihy zaradil aj neveľký cyklus Čierna skrinka, v ktorom sa nachádza po jednej z básní z jeho doterajších zbierok. Aj keď to nikde nezdôrazňuje, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o akúsi životnú predbilanciu na prahu blížiacej sa sedemdesiatky.