Ján Štrasser strana 2 z 6

Otváracie hodiny Básne 1964-2020

Výber z poézie ruskej exilovej poetky, novinárky a disidentky Natalie Gorbanevskej v preklade Jána Štrassera. Natalia Gorbanevska (1936 2013) sa narodila v Moskve. V roku 1964 absolvovala Leningradskú univerzitu. Po tom, ako sa začala angažovať v disidentskom hnutí, jej poézia mohla vychádzať už len v samizdate. V apríli roku 1968 edične pripravila prvé číslo samizdatového časopisu Kronika súčasných udalostí s podtitulom Rok ľudských práv v Rusku. 25. augusta 1968 spolu so siedmimi priateľmi protestovala na Červenom námestí proti sovietskej okupácii v Československu. Bola zatknutá, na rozdiel od ostatných protestujúcich ju však ako matku trojmesačného syna vzápätí prepustili. Uväznili ju v decembri 1969 a o rok neskôr ju prehlásili za duševne chorú a umiestnili do psychušky, tak sa v Sovietskom zväze hovorilo väzenským psychiatrickým zariadeniam, ktoré sa zneužívali na týranie politických väzňov. Po prepustení v roku 1972 sa znovu zapojila do disidentského hnutia, pod hrozbou ďalšieho väznia sa však nakoniec rozhodla odísť do exilu. Od roku 1975 až do svojej smrti žila v Paríži.

Prítomnosť sociológa, diplomata a spisovateľa Martina Bútoru v slovenskej politike, spoločnosti a kultúre je podstatná a všestranná. Všetky tieto témy sú predmetom podrobných a do hĺbky idúcich rozhovorov, ktoré s ním takmer rok viedol Ján Štrasser. Detailne sa v nich venujú Bútorovmu detstvu, dospievaniu, štúdiu, profesijnému i osobnému životu, analyzujú domácu i zahraničnú politiku a tie najpálčivejšie témy, ktoré hýbali a hýbu svetom: ekológiu, migráciu, klimatické zmeny, ľudské práva, pandémiu ochorenia COVID-19 a mnohé ďalšie. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Leonid Andrejev je nepochybne najvýznamnejším ruským spisovateľom konca 19. storočia a prvých dvoch dekád 20. storočia. Vo svojej tvorbe spája to najlepšie z dvoch velikánov klasickej ruskej prózy - Dostojevského a Čechova. Diablov denník a iné novely je výberom z jeho prozaickej tvorby, obsahuje päť noviel vrátane novely Diablov denník, ktorá v slovenskom preklade vychádza prvý raz, a dnes už klasického diela Príbeh o siedmich obesených.

Kniha obsahuje kratšie texty, ktoré Ján Štrasser publikoval v rôznych periodikách, na internete, či predniesol pri rôznych príležitostiach, a nezaradil ich do svojich doterajších knižných publikácii. Starorímsky filozof a básnik Titus Lucretius Carus povedal, že maličkosť dokáže nastaviť veľkej veci zrkadlo a priviesť nás tým na stopu pravdy. Z Písanky vyplýva, že pre život Jána Štrassera sú maličkosti, ktoré sa v nej nachádzajú, naozaj dôležité. Tie vážne, aj tie veselé. Francúzsky spisovateľ Anatole France to povedal presne: Maličkosti zaberajú v živote veľké miesto. Vychádza v edícii ARCUS s ilustráciami Fera Liptáka a grafickej úprave Matúša Chalupu.

Tentoraz si spisovateľ Ján Štrasser zvolil pre svoju knihu rozhovorov netypického respondenta - seba. Ako už samotný názov napovedá, ide o dialogickú knihu spomienok na detstvo, na dospievanie, na časy štúdia, na zamestnania, ktorými prechádzal, na ľudí, ktorých v živote stretol. Dôležitou súčasťou Štrasserovho spomínania je jeho literárna práca. Je známy ako básnik, prekladateľ i publicista, no azda najväčšiu popularitu získal ako textár piesní populárnej hudby a najmä muzikálov - napísal texty piesní do kultových muzikálov Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V knihe Tvár v zrkadle sa nevyhýba ani citlivým témam súvisiacim s jeho životom a tvorbou. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia. Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60-tych rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny. Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi. Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, ne-miestam Celanových pobytov, existenciálna úzkosť z holokaustu. Texty sa venujú aj premenám Celanovej poetiky v jednotlivých meridiánoch jeho života a jej zmeny od klasickej poetiky básnickej moderny ku krajným polohám modernej lyriky 20. storočia.

František Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom citlivo rozpráva o osobných témach ako rodina, priateľstvá či náboženstvo. Už od vysokoškolských štúdií sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď dvadsať rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska. Hovorí o Charte 77, slovenskom samizdate, sviečkovej manifestácii, delení Československa aj mečiarizme. Spomína mnohých svojich politických partnerov i oponentov. Priamo odpovedá tiež na otázky smerujúce k cirkvi a náboženstvu. Rozsah: 296 strán + 32 strán prílohy

Prítomnosť sociológa, diplomata a spisovateľa Martina Bútoru v slovenskej politike, spoločnosti a kultúre je podstatná a všestranná. Všetky tieto témy sú predmetom podrobných a do hĺbky idúcich rozhovorov, ktoré s ním takmer rok viedol Ján Štrasser. Detailne sa v nich venujú Bútorovmu detstvu, dospievaniu, štúdiu, profesijnému i osobnému životu, analyzujú domácu i zahraničnú politiku a tie najpálčivejšie témy, ktoré hýbali a hýbu svetom: ekológiu, migráciu, klimatické zmeny, ľudské práva, pandémiu ochorenia COVID-19 a mnohé ďalšie. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Tentoraz si spisovateľ Ján Štrasser zvolil pre svoju knihu rozhovorov netypického respondenta - seba. Ako už samotný názov napovedá, ide o dialogickú knihu spomienok na detstvo, na dospievanie, na časy štúdia, na zamestnania, ktorými prechádzal, na ľudí, ktorých v živote stretol. Dôležitou súčasťou Štrasserovho spomínania je jeho literárna práca. Je známy ako básnik, prekladateľ i publicista, no azda najväčšiu popularitu získal ako textár piesní populárnej hudby a najmä muzikálov - napísal texty piesní do kultových muzikálov Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V knihe Tvár v zrkadle sa nevyhýba ani citlivým témam súvisiacim s jeho životom a tvorbou. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

„Richard Stanke je herec. Na Slovensku je veľa hercov. Richard Stanke je dobrý herec. Tých je už trochu menej. Richard Stanke je dobrý herec, ktorý neváha verejne zdvihnúť hlas, keď je ohrozená sloboda a demokracia. A tých je ešte menej, no tým skôr treba o nich vedieť a hovoriť o nich,“ hovorí Ján Štrasser - sám výnimočný básnik, textár, dramaturg, prekladateľ a autor niekoľkých kníh rozhovorov. Dôkladne pripravený sa vydal preskúmať mimoriadne bohatú rozhlasovú, divadelnú a filmovú kariéru aj súkromný život herca a angažovaného občana Richarda Stankeho. Prvá časť knihy je venovaná detstvu Richarda Stankeho, ktoré strávil na bratislavskom Tehelnom poli. Už ako sedemročný mal za sebou prvé skúsenosti s dabingom, v prvom filme hral ako desaťročný. Neskôr sa pridalo účinkovanie v televíznych seriáloch aj v divadle. Počas štúdia na VŠMU sa z neho stal angažovaný občan a odhodlanie nemlčať mu zostalo dodnes. Nie je mnoho hercov a herečiek, ktorí by hneď po škole nastúpili do činohry SND, no Stankemu sa to podarilo a jeho bohatej divadelnej a filmovej kariére je venovaná druhá časť knihy. V tretej časti hovorí aj o svojom osobnom živote, coming-oute, o blízkych vzťahoch aj o vzťahoch k bulváru. Neobchádza ani spoločenské či politické témy, pandémiu, ruskú inváziu či svoje vystúpenia na verejných protestoch.

Guzeľ Jachinová je najvýraznejšia debutantka v dejinách ruskej literatúry. Za román Zulejka otvára oči dostala niekoľko literárnych cien. Jej najnovšia kniha Transport do Samarkandu sa odohráva počas hladomoru na Povolží po ruskej občianskej vojne (1917 - 1922), keď náčelník transportu Dejev a komisárka Biela evakuujú v sanitárnom vlaku päťsto bezprizorných detí do Samarkandu. Ich cesta sa začína v Kazani, tiahne sa cez povolžské lesy, kazašskú step až k púšti Kyzylkum a turkménskym horám – počas jednej z najdramatickejších udalostí v dejinách. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Po úspešných knihách rozhovorov Jána Štrassera s Milanom Lasicom a Zdenou Studenkovou, prichádza vydavateľstvo Forza Music s ďalším dielom tejto "interview" edície. Marián Labuda otvorene hovorí o všetkom, o čom inak odmieta komunikovať s bulvárnymi médiami, ale predovšetkým o svojej divadelnej a filmovej hereckej práci.

Zdena Studenková je vynikajúca herečka, má šarm, temperament, inteligenciu a je otvorená, nemá problém jasne a ostro formulovať svoje nezriedka kontroverzné postoje.

Po úspešných knihách rozhovorov Jána Štrassera s Milanom Lasicom a Zdenou Studenkovou, prichádza vydavateľstvo Forza Music s ďalším dielom tejto "interview" edície. Marián Labuda otvorene hovorí o všetkom, o čom inak odmieta komunikovať s bulvárnymi médiami, ale predovšetkým o svojej divadelnej a filmovej hereckej práci.

Kniha poézie O slonoch a jazvecoch (a trochu aj o deťoch) je fascinujúcim detským pohľadom na svet okolo nás. Bieloruský autor Andrej Skurko nás v každej svojej básničke presviedča, že svet je nádherný a oslnivý a ešte ohromujúcejšie v ňom je hľadanie a nachádzanie vždy nových, ešte nepoznaných zvierat a vecí. Každý čitateľ spolu s detským objaviteľom Tomášom môže pátrať po byte, putovať na lodi, vkročiť do lesa, a ak chce, nájsť krta v metre, ísť na "jutjub" a instagram alebo môže nechať motýľa urobiť selfie. Kniha plná fantázie, humoru a nonsensu ožíva aj vďaka brilantnému prekladu Jána Štrassera a pôvabným ilustráciám, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na umeleckom zážitku z tohto textu.