Karol Strmeň

Rozšírené a upravené vydanie poézie svätého Jána z Kríža Živý plameň lásky v editorskej konkretizácii, preklade a interpretácii Jána Zambora kompletizuje a čiastočne reviduje jej prekladový obraz. Kniha prináša aj dve básne tohto autora v preklade jeho prvého slovenského prekladateľa Karola Strmeňa. Súčasťou vydania je rozšírená verzia Zamborovej štúdie o básnikovej poézii a jeho životopisná skica o autorovi. Súbor dopĺňajú básne Janka Silana a Jána Zambora viažuce sa na túto výnimočnú osobnosť. Výtvarný sprievod ku knihe vytvoril Petr Veselý. Zostavil, z rozličných vydaní preložil, štúdiu, skicu o autorovom živote a edičnú poznámku napísal Ján Zambor Svätý Ján z Kríža (1542 – 1591) je vrcholný predstaviteľ španielskej mystickej poézie. Ako karmelitánsky rehoľník študoval na univerzite v Salamanke. Pod vplyvom svätej Terézie Ježišovej prešiel k reformným bosým karmelitánom a stal sa spoluzakladateľom kláštorov ich mužskej vetvy. Obutí ho deväť mesiacov väznili v Tolede. Tam sa zrodili viaceré jeho básne i preňho charakteristický symbol temnej noci. Jeho poézia je výrazom intímnej mystickej skúsenosti a cesty duše k zjednoteniu s Bohom. Je veľkým lyrikom lásky, tvorcom mysticko-erotickej poézie elastickej stavebnosti a zriedkavej krásy, v ktorej sa pozemské spája s nadpozemským.

V ťaživej atmosfére a biednom položení sa v roku 1945 v Ríme stretávajú tri osobnosti slovenskej poézie ? „vydedenci všetkých svetov“ Rudolf Dilong, Karol Strmeň a Ján Okáľ ? a spoločne napíšu jedinečnú modernú baladu Traja slepí, ako hlboké svedectvo tých dní, keď mnohí navždy stratili svoju vlasť. Reprezentujú tak tisícky ľudí, čo nedobrovoľne opúšťajú svoju vlasť, zanechávajú všetko, stávajú sa vyhnancami a odchádzajú do exilu. Pred sebou majú viac ako neistú budúcnosť. Mnohí z nich sa späť už nikdy nevrátia. Tragika chvíle vo vyhnanstve sa kruto zvýrazňuje v závere tohto pohnutého roka ? počas vianočných sviatkov, ktoré sa tradične spájajú s obrazmi domova a rodiny. Táto nielen svojím vznikom ojedinelá básnická skladba ostala dlho v rukopise. Bezmála osemdesiat rokov bola neznáma a zabudnutá. Dnes sa predstavuje slovenským čitateľom po prvýkrát v limitovanom bibliofilskom vydaní. Sprievodnú štúdiu napísal Matúš Marcinčin.

Karol Strmeň (1921 1994) napísal básnickú zbierku Preblahoslavená (1977) ako osobnú a hlboko prežitú meditáciu o živote a význame Panny Márie pre človeka a pre jeho spasenie. Exulant, ktorý musel predčasne opustiť vlastnú matku, sa symbolicky spája s matkou všetkých kresťanov a nachádza v nej útočisko, vzor konania, nespočetné zdroje inšpirácie a nejedno tajomstvo. Vznešenú tému podáva kultivovanou viazanou poetickou rečou, ktorú pretkáva prvkami modlitby, piesní, prosebných žalmov a dramatickými úryvkami z evanjeliových príbehov. Kniha Preblahoslavená je básnikovým krédom, v ktorom si odrieka duchovné aj životné pravdy, utvrdzujúc sa vo svojom mieste v pozemskom aj nadpozemskom svete. Strmeňova tragická smrť urobila z knihy básnikov testament, ktorým sa podčiarkuje význam tejto jednej z najväčších mariánskych básnických kníh slovenskej literatúry. Knihu ilustruje Katarína Kvietiková-Bekéniová.

Knihu sprevádzajú drevorezy Ernesta Zmetáka, osobného priateľa Karola Strmeňa. Edičná poznámka Prvý zväzok básnického diela Karola Strmeňa obsahuje už uverejnené prvotiny Výžinok života (Košice, 1943) a báseň Testament (1. vydanie Bratislava, 1944 , 2. vydanie Detroit, 1978). K nim sme pripojili cyklus Čo zostáva, do ktorého sú zaradené básne z nepublikovanej zbierky Bojovník (našla sa v pozostalosti Janka Silana) a nedokončenú epickú báseň Holuby (1945). Prvý, upravený spev tejto básne uverej nil v r. 1974 v exilovom časopise Most č. 3-4. Tejto úprave sme podriadili aj ďalšie spevy. Báseň Testament uverejňujene v podobe, v akej už bola publikovaná - teda bez názvov úvodnej (Slovensku) a záverečnej časti (Večne). Všetky básne napísal na S lovensku do r. 1945 - teda do roku svojej emigrácie.V básňach sme urobili minimálne jazykové úpravy, aby sme ich priblížili súčasnému pravopisu.P. Chalupa