Viera Švenková

Blízkosť hôr odjakživa núti ľudí zdvihnúť zrak od zeme, hoci ich život je zavalený každodennými starosťami, bez tvrdej práce by v chladnom horskom kraji neprežili. Odráža sa to na osudoch protagonistov poviedok, ktorí sa nechcú dať ubiť bezcitnou prízemnosťou, čo sa rozpínavo udomácnila v našich životoch, často práve v horách nachádzajú silu sústrediť sa na seba, pochopiť vlastné možnosti, túžia obhájiť svoje videnie sveta, hoci, ako je pre autorku príznačné, príbeh sa neraz končí rozčarovaním vo veľkej hre o lásku – cit, ktorý sa v celých ľudských dejinách pokladá za dar, za súčasť večnosti. Krása prírody prebúdza v človeku kladné emócie, sebadôveru, silu kráčať ďalej, veď sa hovorí, že človek v horách nájde sám seba, povznesie sa nad materiálne záujmy, ocení opravdivé vzťahy... A presne takú cestu mapuje umelecká literatúra, aj poviedky knihy Výhľad na Tatry.

Román o dozrievaní ľúbostného vzťahu a o budovaní osobností, ktorý sa odohráva v poetických kulisách starej Bratislavy, si v osemdesiatych rokoch získal srdcia mladej generácie. Dynamika a originalita charakterizujú Danicu, cieľavedomosť a vodcovstvo Petra. Budovanie vzťahu je krásna i náročná vec. Keď sa dvaja mladí ľudia skúšajú zjednotiť do súzvučného celku, musia i búrať a prestavovať seba, aby charaktermi do seba zapadli. Nie sme dokonalí, nesieme v sebe egoizmus, pýchu, nedotklivosť. Človek však potrebuje aj slobodu pre vlastný vzlet, až keď ju dostane, vie sa druhému slobodne odovzdať. Pár slov o autorke a jej diele Viera Švenková je autorka tridsiatky kníh v žánrovom spektre od literatúry pre deti a mládež po zbierky poviedok a romány. Ako dlhoročná jazyková redaktorka a prekladateľka virtuózne pracuje s jazykom a prináša hodnotovo zamerané ľudské príbehy pre všetky generácie. Zátišie s gitarou patrí k jej najúspešnejším literárnym dielam. Budovanie vzťahu je krásna i náročná vec. Keď sa dvaja mladí ľudia so svojimi predstavami a plánmi skúšajú zjednotiť do súzvučného celku, vytvoriť pár, popri poryvoch šťastia, radostného vnímania milovaného človeka, musia i búrať a prestavovať seba, aby charaktermi do seba zapadli. Nie sme dokonalí, nesieme v sebe egoizmus, pýchu, nedotklivosť – vlastnosti, ktoré môžu rozbiť krehký dar, ktorý dostávame akoby zadarmo v zamilovaní. Človek však nie je „gombík, ktorý možno strčiť do vrecka“. Potrebuje aj slobodu pre vlastný vzlet, vlastnú cestu. Až keď ju dostane, vie sa druhému slobodne odovzdať. Aj o tom je Zátišie s gitarou, nadčasová história dozrievania vzťahu. Druhou rovinou príbehu je aj večný spor otcov a detí, ktorý sa v moderných časoch čoraz väčšmi vyostruje, odráža sa takmer v každej rodine i v celej spoločnosti. Je sympatické, ak dvojica protagonistov vníma nadväznosť generácií, ľudskú reťaz siahajúcu do budúcnosti, s ktorou spájajú životné plány. Príbeh z bratislavského vysokoškolského prostredia zachytáva aj kultúrny ruch „zlatých šesťdesiatych“ a odohráva sa v poetických kulisách starej Bratislavy. Kniha si pred rokmi získala srdcia mladých čitateľov a vyšla vo vysokom náklade aj v českom i poľskom preklade. Rovnako úprimne ako pred rokmi sa v prepracovanom vydaní prihovára i dnešným mladým ľuďom, ktorí hľadajú seba i druhého. Dobrá kniha im môže byť nápomocná pri osobnom raste.

Prozaička Viera Švenková, oceňovaná autorka poviedok (boli preložené do jedenástich jazykov), sa v knihe Známe miesta, známe tváre vracia do rodného podtatranského kraja, zasiahnutého neduhmi civilizácie. Vo vrkoči spletenom zo samostatných poviedok a autobiograficky štylizovaného uceleného fiktívneho príbehu svetieľkujú záblesky spomienok na dávne časy a polozabudnuté ľudské osudy, ale predovšetkým portréty súčasníkov hľadajúcich orientáciu vo svete, keď ide o záchranu prírody a ľudskosti. Kniha zaujme podnetnými názormi. Bohatým jazykom a úsporným štýlom, originálnym videním osobného a spoločenského života -možného úniku zo samoty a hľadania cesty.

Prozaičku VIERU ŠVENKOVÚ čitatelia poznajú ako autorku poviedok, ktoré roky vychádzali v časopisoch (Slovenka, Slovenské pohľady a i.), ako aj v knižných vydaniach (Biela pani Zuzana, Tatranské romance, Hory na dosah a i.). Na ich námety vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Aj jej dlhšie prózy (Listy vo vetre, Deň je krátky a i.) sa tešili záujmu čitateľov. Autorka v celej tvorbe zachytáva premenlivý obraz súčasnej ženy, jej nespokojnosť so sebou, so vzťahmi, uvzaté hľadanie is¬toty v neistom svete. Kritika oceňuje vnútornú silu žien, ktoré sklamanie naučí spoliehať sa na vlastné sily – a práve o to ide aj v Dámskej volenke; aj tu hlavná postava Dana, rozvedená matka dcéry v pubertálnom veku, premáha pochybnosti, či sa jej podarí zvládnuť pracovné i rodinné povinnosti, ovplyvniť výchovu a vzde¬lanie dieťaťa, a pritom si nájsť čas aj na nový vzťah, ktorý vstupuje do jej života. Vlastne celý obsah Dámskej volenky krúži okolo témy „otcov a detí“. V čase, keď sa rozmáha pandémia, pomáha osamelej matke zorientovať sa v okolitom svete i v sebe samej najmä priateľstvo, ktoré ešte žije aj v bratislavských intelektuálnych kruhoch. „Ženský príbeh“ zrkadlí problémy, s ktorými zápasí veľa súčasníkov, dnešná rodina a škola, celá spoločnosť.

Prozaička, prekladateľka a publicistka Viera Švenková vydala dvadsaťšesť kníh, z ktorých zaujali najmä zbierky poviedok, na ich námety vznikol poviedkový televízny film Prstienky z kukučiny. Poviedky reprezentujú autorkinu tvorbu aj v zahraničí, boli preložené do jedenástich jazykov. Novela Lesné ticho zachytáva priebeh pandémie koronavírusu, ktorá postihla predovšetkým starších ľudí. Izolácia od vonkajšieho sveta ponúka príležitosť na životnú rekapituláciu, privoláva spomienky na udalosti, ktoré sú súčasťou autorskej a v širšom zmysle aj generačnej autobiografie. Človek v ťaživej osobnej situácii vyhľadáva spriaznené duše, pocit ľudskej blízkosti pretepľuje všedné životné udalosti a obohacuje prítomnú chvíľu, ktorú nenápadne a neodvratne pohlcuje nemilosrdný čas...

Prozaička, prekladateľka a publicistka Viera Švenková vydala dvadsaťšesť kníh, z ktorých zaujali najmä zbierky poviedok, na ich námety vznikol poviedkový televízny film Prstienky z kukučiny. Poviedky reprezentujú autorkinu tvorbu aj v zahraničí, boli preložené do jedenástich jazykov. Novela Lesné ticho zachytáva priebeh pandémie koronavírusu, ktorá postihla predovšetkým starších ľudí. Izolácia od vonkajšieho sveta ponúka príležitosť na životnú rekapituláciu, privoláva spomienky na udalosti, ktoré sú súčasťou autorskej a v širšom zmysle aj generačnej autobiografie. Človek v ťaživej osobnej situácii vyhľadáva spriaznené duše, pocit ľudskej blízkosti pretepľuje všedné životné udalosti a obohacuje prítomnú chvíľu, ktorú nenápadne a neodvratne pohlcuje nemilosrdný čas...

Spisovateľka a redaktorka Viera Švenková vydala dvadsaťpäť prozaických kníh a preložila tridsať titulov, zväčša z oblasti literatúry pre deti a mládež. V zahraničí reprezentujú autorkinu tvorbu predovšetkým poviedky, ktoré boli preložené do jedenástich jazykov. Zbierka Horské zákruty zachytáva medziľudské vzťahy vystavené vetrom moderných spoločenských i osobných kríz, ktoré človekom lomcujú, krivia ho a ohýbajú na spôsob ohrozených stromov v autorkinom rodnom podtatranskom kraji. Žijeme navonok bohaté životy, no čosi v nich chýba. Švenkovej poviedky sa pokúšajú zachytiť častú vnútornú nespokojnosť a tápavé hľadanie odpovedí na neujasnené otázky, ktoré by mohli zaujať aj čitateľa.

Spisovateľka a redaktorka Viera Švenková vydala dvadsaťpäť prozaických kníh a preložila tridsať titulov, zväčša z oblasti literatúry pre deti a mládež. V zahraničí reprezentujú autorkinu tvorbu predovšetkým poviedky, ktoré boli preložené do jedenástich jazykov. Zbierka Horské zákruty zachytáva medziľudské vzťahy vystavené vetrom moderných spoločenských i osobných kríz, ktoré človekom lomcujú, krivia ho a ohýbajú na spôsob ohrozených stromov v autorkinom rodnom podtatranskom kraji. Žijeme navonok bohaté životy, no čosi v nich chýba. Švenkovej poviedky sa pokúšajú zachytiť častú vnútornú nespokojnosť a tápavé hľadanie odpovedí na neujasnené otázky, ktoré by mohli zaujať aj čitateľa.

Tento obrázkový slovník desaťročia kraľuje medzi najobľúbenejšími knižkami na svete a patrí do každej rodiny s malými deťmi. Na jeho stránkach sa deti stretávajú so známymi situáciami v živote, či už bývajú v meste alebo na vidieku. Stovky milých obrázkov a postavičiek, ktoré malých čitateľov pobavia a rozosmejú, dopĺňa vyše tisíc slov v troch jazykoch. Nie je lepší spôsob, ako sa učiť hrou! Pre deti od 3 rokov Z anglického originálu preložila Viera Švenková.

Piata zo série kníh o Aničke Anička je veľkáčka je situovaná do prostredia šesťročných detí –tesne pred vstupom do školy. Tomuto je prispôsobená náplň knihy, ktorá malému čitateľovi podáva pomocnú ruku pri prekračovaní prahu škôlky a školy. Poskytuje mu aj nové poznatky, ktoré sa mu na novom stupienku života zídu. Zoznamuje sa, napríklad, s prvými poznatkami zo zemepisu cez vianočný darček – glóbus, z dejepisu – rozprávaním príhod z histórie. Nechýbajú prvky dopravnej výchovy a správneho prechádzania cez cestu. Dieťaťu autorka poskytuje popri jednoduchých, prirodzených príbehoch informácie, ktoré pomáhajú utvoriť predstavu o škole a zvyknúť si na fakt, že sa preň v živote čosi zmení. Je len prirodzené, že skúsená autorka prozaických kníh, na ktorých kritika vysoko oceňovala majstrovské ovládanie jazyka, sa aj v knihách určených deťom pohráva s jazykom a s jeho možnosťami. Opäť pridáva pasáže na precvičovanie výslovnosti ťažkých slov. Do jednoduchých, škôlkarom pochopiteľných obrázkov všedného dňa vnáša veľa prekvapení a zvedavé otázky bystrých detí. Kniha je aj pomôckou pre rodičov s deťmi v tomto veku. Vládne v nej láskavá atmosféra a podčiarkuje sa úloha rodiny. Ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej podčiarkujú realistický a fantáziu rozvíjajúci svet láskyplných príbehov.

Próza Modré obdobie známej spisovateľky Viery Švenkovej, beletrizované zápisky z obdobia po auguste 1968, patrí do tzv. zásuvkovej literatúry. Zachytáva osudy politicky prenasledovaných novinárov, ako ich čiastočne zažila na vlastnej koži. Keďže kniha nemala šancu na vydanie, autorka použila mnohé motívy vo svojich predchádzajúcich dielach, preto sa viaceré postavy v jej prózach opakujú, dostávajú viac priestoru, sú presvedčivejšie, vierohodnejšie, životnejšie. Modré obdobie dokresľuje výpovede o neradostnej kapitole našich dejín, o rozporoch v myslení jednotlivca i spoločnosti, o pracovných i rodinných tragédiách, bezohľadných kariérnych úspechoch, o osobných stroskotaniach, pádoch do tmy, tu a tam osvetlenej mihotavým zábleskom nádeje.

Známa spisovateľka, rodáčka spod Tatier, ponúka v knižke Modrý encián poviedky o bežných ľuďoch, obyvateľoch malebného podtatranského mestečka, vystaveného, podobne ako celá planéta, „víchrom našich čias“. Protagonisti poviedok sa podľa svojich síl a možností pokúšajú reagovať na ničivé módne trendy životného štýlu, na problémy, ktoré prináša chaotická súčasnosť, a napriek častým zlyhaniam hľadať v sebe samom i v inom človeku zárodok ľudskosti. Poviedky, krátke útržky života, pod zdanlivo jednoduchým, ľahkým príbehom naznačujú duchovné tápanie, súboje s vlastným svedomím, tyraniu bezcitnosti a vypočítavosti vo vzťahu k iným či k trpiacej prírode, hoci ľudia od nej ešte vždy očakávajú liečiteľský zázrak. Skúsená autorka dvadsiatky kníh sa v poviedkach nabitých životom nanovo vyznáva z lásky k rodnému kraju a k jeho ľuďom, no pritom nezatajuje ani častý deficit ľudskosti či iné neduhy, ktorými človeka nakazil egoistický spôsob života – veď aj zvody sveta môžu byť podnetom ľudského hľadania...

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov prichádza s tretím dielom úspešnej série kníh pre najmenšie deti o príhodách malej Aničky od renomovanej prozaičky Viery Švenkovej, ktorá výraznú časť svojej tvorby venuje deťom a mládeži. Hlavnú hrdinku charakterizuje bystrý rozum a zvedavosť, záujem o bežné i nevšedné veci v každodennom živote. Tieto nežné a poučné príbehy pre predškolákov vedú k rozvíjaniu slovnej zásoby, ponúkajú obraz harmonickej viacgeneračnej rodiny a hravou formou rozširujú obzor vynaliezavých predškolákov. Pre vnímavú Aničku každý deň prináša mnoho prekvapení a komentuje ich s ostrovtipom, ktorý prekvapí i dospelých. Napriek pestrému výberu kníh pre deti na knižnom trhu, vhodných realistických, nevtieravo didaktických a nenásilne výchovných kníh pre najmenších, ktorých „prostredie“ je i samotnému dieťaťu blízke, je stále nedostatok. Poučno-zábavný zámer autorky kompletizujú vydarené a detsky obľúbené ilustrácie Anny Gajovej.

Známa, skúsená autorka Viera Švenková, ktorá má na konte už sedemnásť kníh s prekladmi do jedenástich jazykov, pripravila pre čitateľov novú zbierku poviedok Hra o perly, ktorá sa tentoraz týka jesene života, vyprchávajúcich síl. Jej hlavné postavy musia zvládať aj situácie, kedy do života zasahuje zhoršujúci sa zdravotný stav – vlastný, či partnerov. Perlami, o ktoré sa hrá, sú často svetlé chvíľky života, kedy sa tento vracia naplno i nostalgicky, a tým prináša radosť z obyčajného bytia i smútok z perspektívy nebytia. Švenkovej poviedky dozreli do novej kvality aj na základe osobného poznania a vďaka skvelému pozorovacieho talentu vernou, bezprostrednou výpoveďou reflektujú reálne životné situácie. Práve tým najviac oslovujú čitateľa. Hra o perly je nepochybne hodnotným prínosom pre slovenský knižný trh. Pripomeňme, že autorkina tvorba okrem poviedok zahŕňa aj čitateľsky obľúbené romány a novely i tvorbu pre deti a mládež. Jej kniha 13 poviedok postúpila do finále Anasoft litera.

Viera Švenková, prozaička, prekladateľka, publicistka, autorka dvadsiatky kníh, sa v poviedkach (bibliografia zaznamenáva preklady do jedenástich jazykov), ale aj v dlhších prózach zameriava na medziľudské vzťahy a osudy súčasných žien. V novele Deň je krátky sa vracia do svojho rodného podtatranského kraja vystaveného búrkam moderných čias, ktoré menia nielen vzhľad krajiny, ale aj ľudskú dušu. Do príbehu obetavej lekárky vstupujú pacienti poznačení agresívnym tlakom dneška, kolegovia, ktorí aj v ťažkej situácii ponúkajú nádej, priatelia ochotní pomôcť, keď sa život zauzlí a nie je isté, či čas donesie odpoveď na konfuciovskú výzvu: Nepýtaj sa, čo je smrť, keď nevieš, čo je život. Aj ľúbostný príbeh pacientky a lekára napovedá, že záleží na tom, ako žijeme, hoci deň je krátky.

V pokračovaní príbehu o Aničke, autorka zachytáva momenty z každodenného detského života predškoláčky, ktorej sa narodí brat. Sleduje vývoj bábätka a súčasne i ona robí pokroky a dostáva sa do nových situácií, napríklad spoznáva škôlku. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detskou hrou so slovami. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a vnárať sa do rodinných vzťahov, 2-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej, maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku.