Viera Švenková strana 2 z 4

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov prichádza s tretím dielom úspešnej série kníh pre najmenšie deti o príhodách malej Aničky od renomovanej prozaičky Viery Švenkovej, ktorá výraznú časť svojej tvorby venuje deťom a mládeži. Hlavnú hrdinku charakterizuje bystrý rozum a zvedavosť, záujem o bežné i nevšedné veci v každodennom živote. Tieto nežné a poučné príbehy pre predškolákov vedú k rozvíjaniu slovnej zásoby, ponúkajú obraz harmonickej viacgeneračnej rodiny a hravou formou rozširujú obzor vynaliezavých predškolákov. Pre vnímavú Aničku každý deň prináša mnoho prekvapení a komentuje ich s ostrovtipom, ktorý prekvapí i dospelých. Napriek pestrému výberu kníh pre deti na knižnom trhu, vhodných realistických, nevtieravo didaktických a nenásilne výchovných kníh pre najmenších, ktorých „prostredie“ je i samotnému dieťaťu blízke, je stále nedostatok. Poučno-zábavný zámer autorky kompletizujú vydarené a detsky obľúbené ilustrácie Anny Gajovej.

Známa spisovateľka, rodáčka spod Tatier, ponúka v knižke Modrý encián poviedky o bežných ľuďoch, obyvateľoch malebného podtatranského mestečka, vystaveného, podobne ako celá planéta, „víchrom našich čias“. Protagonisti poviedok sa podľa svojich síl a možností pokúšajú reagovať na ničivé módne trendy životného štýlu, na problémy, ktoré prináša chaotická súčasnosť, a napriek častým zlyhaniam hľadať v sebe samom i v inom človeku zárodok ľudskosti. Poviedky, krátke útržky života, pod zdanlivo jednoduchým, ľahkým príbehom naznačujú duchovné tápanie, súboje s vlastným svedomím, tyraniu bezcitnosti a vypočítavosti vo vzťahu k iným či k trpiacej prírode, hoci ľudia od nej ešte vždy očakávajú liečiteľský zázrak. Skúsená autorka dvadsiatky kníh sa v poviedkach nabitých životom nanovo vyznáva z lásky k rodnému kraju a k jeho ľuďom, no pritom nezatajuje ani častý deficit ľudskosti či iné neduhy, ktorými človeka nakazil egoistický spôsob života – veď aj zvody sveta môžu byť podnetom ľudského hľadania...

Próza Modré obdobie známej spisovateľky Viery Švenkovej, beletrizované zápisky z obdobia po auguste 1968, patrí do tzv. zásuvkovej literatúry. Zachytáva osudy politicky prenasledovaných novinárov, ako ich čiastočne zažila na vlastnej koži. Keďže kniha nemala šancu na vydanie, autorka použila mnohé motívy vo svojich predchádzajúcich dielach, preto sa viaceré postavy v jej prózach opakujú, dostávajú viac priestoru, sú presvedčivejšie, vierohodnejšie, životnejšie. Modré obdobie dokresľuje výpovede o neradostnej kapitole našich dejín, o rozporoch v myslení jednotlivca i spoločnosti, o pracovných i rodinných tragédiách, bezohľadných kariérnych úspechoch, o osobných stroskotaniach, pádoch do tmy, tu a tam osvetlenej mihotavým zábleskom nádeje.

Piata zo série kníh o Aničke Anička je veľkáčka je situovaná do prostredia šesťročných detí –tesne pred vstupom do školy. Tomuto je prispôsobená náplň knihy, ktorá malému čitateľovi podáva pomocnú ruku pri prekračovaní prahu škôlky a školy. Poskytuje mu aj nové poznatky, ktoré sa mu na novom stupienku života zídu. Zoznamuje sa, napríklad, s prvými poznatkami zo zemepisu cez vianočný darček – glóbus, z dejepisu – rozprávaním príhod z histórie. Nechýbajú prvky dopravnej výchovy a správneho prechádzania cez cestu. Dieťaťu autorka poskytuje popri jednoduchých, prirodzených príbehoch informácie, ktoré pomáhajú utvoriť predstavu o škole a zvyknúť si na fakt, že sa preň v živote čosi zmení. Je len prirodzené, že skúsená autorka prozaických kníh, na ktorých kritika vysoko oceňovala majstrovské ovládanie jazyka, sa aj v knihách určených deťom pohráva s jazykom a s jeho možnosťami. Opäť pridáva pasáže na precvičovanie výslovnosti ťažkých slov. Do jednoduchých, škôlkarom pochopiteľných obrázkov všedného dňa vnáša veľa prekvapení a zvedavé otázky bystrých detí. Kniha je aj pomôckou pre rodičov s deťmi v tomto veku. Vládne v nej láskavá atmosféra a podčiarkuje sa úloha rodiny. Ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej podčiarkujú realistický a fantáziu rozvíjajúci svet láskyplných príbehov.

Spisovateľka a redaktorka Viera Švenková vydala dvadsaťpäť prozaických kníh a preložila tridsať titulov, zväčša z oblasti literatúry pre deti a mládež. V zahraničí reprezentujú autorkinu tvorbu predovšetkým poviedky, ktoré boli preložené do jedenástich jazykov. Zbierka Horské zákruty zachytáva medziľudské vzťahy vystavené vetrom moderných spoločenských i osobných kríz, ktoré človekom lomcujú, krivia ho a ohýbajú na spôsob ohrozených stromov v autorkinom rodnom podtatranskom kraji. Žijeme navonok bohaté životy, no čosi v nich chýba. Švenkovej poviedky sa pokúšajú zachytiť častú vnútornú nespokojnosť a tápavé hľadanie odpovedí na neujasnené otázky, ktoré by mohli zaujať aj čitateľa.

Keď mladý, dovtedy takmer neznámy predseda Kráľovského súdu v Bordeaux vydal v roku 1721 Perzské listy, ukázalo sa, že dielo napísal ozajstný majster. Parížania rozchytali niekoľko vydaní a podnikaví vydavatelia pridali ešte zopár napochytro vyrobených napodobenín. A hoci Montesquieu svoj „preklad z perzštiny“ vydal anonymne, stal sa hneď slávnym. Obdobie, v ktorom autor žil, naskrze nebolo také, že by na ňom nebolo čo kritizovať. Lenže útočiť vždy nemožno alebo neradno priamo: musíte hovoriť vážne, a pritom žartovať, váš bič môže šľahať, nie však vážne zraniť. Túto ťažkú úlohu brali na seba cudzokrajní návštevníci, ktorí prišli do Francúzska a opisovali, čo tu videli. Cudzinec si mohol dovoliť povedať všetko, aj to, čo si sami Francúzi len tajne mysleli – a pritom ho nemuseli brať vážne. Tak sa stal orientálny cestovateľ obdobou stredovekých múdrych šašov na kráľovskom dvore. Túto novú formu neobjavil Montesquieu. Mal veľa predchodcov. Forma tu bola, lenže nedokonalá. Montesquieu jej dal švih, ľahkosť a rafinovane presné dávkovanie vážnych úvah a šteklivých poviedok, žánrových obrázkov a háremových dobrodružstiev, vážnych kritík i nenáročných anekdot.

Kniha Po kapitalizme – ekonomická demokracia je vedecko-odborná práca zameraná predovšetkým na stanovenie vízií spoločensko-ekonomického rozvoja v budúcnosti. Vďaka prístupnému jazyku je určená nielen odborníkom, ale aj širokým vrstvám čitateľov. David Schweickart v nej hľadá a aj nachádza východisko z neustále sa prehlbujúcich celosvetových kríz v jednoznačnom prechode k ekonomickej demokracii. Tento systému má postupnou transformáciou nastoliť (namiesto predpokladaného agresívneho neobmedzeného rastu) trvalo udržateľný život. Autor prichádza so širokým spektrom inovatívnych námetov v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti. Pri transformačných procesoch však odmieta triedny boj a formovanie antikapitalistickej sociálnej sily v zmysle marxistickej ideológie. Predpokladá politicky vyspelú spoločnosť, ktorá postupne získa podiel na vlastníctve výrobných prostriedkov formou spoločenského investovania a spravodlivého rozdeľovania zisku. Vyslovuje presvedčenie, že optimistická alternatíva globalizovaného kapitalizmu vedie k absolútnemu kolapsu.

Zbierka publicistických útvarov poprednej literárnej vedkyne, komparatistky, pedagogičky a publicistky predstavuje nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny príspevok k spoločenskému a kultúrnemu zmapovaniu súčasnosti. Jednotlivé štylistické celky sa zameriavajú na rozličné aspekty, spoločenské javy, teritoriálno-historické zvláštnosti a zaujímavým štýlom odkrývajú hĺbku nosnej témy. Čitateľsky atraktívne sú najmä eseje, ktoré informačne rozširuje rozhľad čitateľa. Spomeňme esej Nitraua, ktorá cez plátno romantickej prechádzky starobylou Nitrou preniká do hĺbky histórie tohto územia. Okrem esejí zbierka zahŕňa trefné fejtóny, úderné úvodníky, zaujímavé rozhovory, ale aj recenzie z oblasti kultúry: posúdenia kníh, divadelných predstavení, výstav a filmových predstavení. Tieto žánre sú spoločenským vkladom do zaznamenania kultúrnych podujatí, čím sa tieto umelecké počiny informačne zvečňujú nielen pre súčasníkov, ale aj nasledujúce generácie čitateľov. Kniha je určená odborným i laickým záujemcom o umenovednú literatúru a žurnalistiku, ako aj milovníkom informačne zaujímavej literatúry faktu a esejistiky z kultúrno-spoločenského prostredia.

Prozaička, prekladateľka a publicistka Viera Švenková vydala dvadsaťšesť kníh, z ktorých zaujali najmä zbierky poviedok, na ich námety vznikol poviedkový televízny film Prstienky z kukučiny. Poviedky reprezentujú autorkinu tvorbu aj v zahraničí, boli preložené do jedenástich jazykov. Novela Lesné ticho zachytáva priebeh pandémie koronavírusu, ktorá postihla predovšetkým starších ľudí. Izolácia od vonkajšieho sveta ponúka príležitosť na životnú rekapituláciu, privoláva spomienky na udalosti, ktoré sú súčasťou autorskej a v širšom zmysle aj generačnej autobiografie. Človek v ťaživej osobnej situácii vyhľadáva spriaznené duše, pocit ľudskej blízkosti pretepľuje všedné životné udalosti a obohacuje prítomnú chvíľu, ktorú nenápadne a neodvratne pohlcuje nemilosrdný čas...

Prozaičku VIERU ŠVENKOVÚ čitatelia poznajú ako autorku poviedok, ktoré roky vychádzali v časopisoch (Slovenka, Slovenské pohľady a i.), ako aj v knižných vydaniach (Biela pani Zuzana, Tatranské romance, Hory na dosah a i.). Na ich námety vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Aj jej dlhšie prózy (Listy vo vetre, Deň je krátky a i.) sa tešili záujmu čitateľov. Autorka v celej tvorbe zachytáva premenlivý obraz súčasnej ženy, jej nespokojnosť so sebou, so vzťahmi, uvzaté hľadanie is¬toty v neistom svete. Kritika oceňuje vnútornú silu žien, ktoré sklamanie naučí spoliehať sa na vlastné sily – a práve o to ide aj v Dámskej volenke; aj tu hlavná postava Dana, rozvedená matka dcéry v pubertálnom veku, premáha pochybnosti, či sa jej podarí zvládnuť pracovné i rodinné povinnosti, ovplyvniť výchovu a vzde¬lanie dieťaťa, a pritom si nájsť čas aj na nový vzťah, ktorý vstupuje do jej života. Vlastne celý obsah Dámskej volenky krúži okolo témy „otcov a detí“. V čase, keď sa rozmáha pandémia, pomáha osamelej matke zorientovať sa v okolitom svete i v sebe samej najmä priateľstvo, ktoré ešte žije aj v bratislavských intelektuálnych kruhoch. „Ženský príbeh“ zrkadlí problémy, s ktorými zápasí veľa súčasníkov, dnešná rodina a škola, celá spoločnosť.

Prozaička, prekladateľka a publicistka Viera Švenková vydala dvadsaťšesť kníh, z ktorých zaujali najmä zbierky poviedok, na ich námety vznikol poviedkový televízny film Prstienky z kukučiny. Poviedky reprezentujú autorkinu tvorbu aj v zahraničí, boli preložené do jedenástich jazykov. Novela Lesné ticho zachytáva priebeh pandémie koronavírusu, ktorá postihla predovšetkým starších ľudí. Izolácia od vonkajšieho sveta ponúka príležitosť na životnú rekapituláciu, privoláva spomienky na udalosti, ktoré sú súčasťou autorskej a v širšom zmysle aj generačnej autobiografie. Človek v ťaživej osobnej situácii vyhľadáva spriaznené duše, pocit ľudskej blízkosti pretepľuje všedné životné udalosti a obohacuje prítomnú chvíľu, ktorú nenápadne a neodvratne pohlcuje nemilosrdný čas...

Spisovateľka a redaktorka Viera Švenková vydala dvadsaťpäť prozaických kníh a preložila tridsať titulov, zväčša z oblasti literatúry pre deti a mládež. V zahraničí reprezentujú autorkinu tvorbu predovšetkým poviedky, ktoré boli preložené do jedenástich jazykov. Zbierka Horské zákruty zachytáva medziľudské vzťahy vystavené vetrom moderných spoločenských i osobných kríz, ktoré človekom lomcujú, krivia ho a ohýbajú na spôsob ohrozených stromov v autorkinom rodnom podtatranskom kraji. Žijeme navonok bohaté životy, no čosi v nich chýba. Švenkovej poviedky sa pokúšajú zachytiť častú vnútornú nespokojnosť a tápavé hľadanie odpovedí na neujasnené otázky, ktoré by mohli zaujať aj čitateľa.

Prozaička Viera Švenková, oceňovaná autorka poviedok (boli preložené do jedenástich jazykov), sa v knihe Známe miesta, známe tváre vracia do rodného podtatranského kraja, zasiahnutého neduhmi civilizácie. Vo vrkoči spletenom zo samostatných poviedok a autobiograficky štylizovaného uceleného fiktívneho príbehu svetieľkujú záblesky spomienok na dávne časy a polozabudnuté ľudské osudy, ale predovšetkým portréty súčasníkov hľadajúcich orientáciu vo svete, keď ide o záchranu prírody a ľudskosti. Kniha zaujme podnetnými názormi. Bohatým jazykom a úsporným štýlom, originálnym videním osobného a spoločenského života -možného úniku zo samoty a hľadania cesty.

V pokračovaní príbehu o Aničke, autorka zachytáva momenty z každodenného detského života predškoláčky, ktorej sa narodí brat. Sleduje vývoj bábätka a súčasne i ona robí pokroky a dostáva sa do nových situácií, napríklad spoznáva škôlku. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detskou hrou so slovami. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a vnárať sa do rodinných vzťahov, 2-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej, maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku.