Viera Švenková strana 2 z 5

Hry vetra

Zbierka publicistických útvarov poprednej literárnej vedkyne, komparatistky, pedagogičky a publicistky predstavuje nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny príspevok k spoločenskému a kultúrnemu zmapovaniu súčasnosti. Jednotlivé štylistické celky sa zameriavajú na rozličné aspekty, spoločenské javy, teritoriálno-historické zvláštnosti a zaujímavým štýlom odkrývajú hĺbku nosnej témy. Čitateľsky atraktívne sú najmä eseje, ktoré informačne rozširuje rozhľad čitateľa. Spomeňme esej Nitraua, ktorá cez plátno romantickej prechádzky starobylou Nitrou preniká do hĺbky histórie tohto územia. Okrem esejí zbierka zahŕňa trefné fejtóny, úderné úvodníky, zaujímavé rozhovory, ale aj recenzie z oblasti kultúry: posúdenia kníh, divadelných predstavení, výstav a filmových predstavení. Tieto žánre sú spoločenským vkladom do zaznamenania kultúrnych podujatí, čím sa tieto umelecké počiny informačne zvečňujú nielen pre súčasníkov, ale aj nasledujúce generácie čitateľov. Kniha je určená odborným i laickým záujemcom o umenovednú literatúru a žurnalistiku, ako aj milovníkom informačne zaujímavej literatúry faktu a esejistiky z kultúrno-spoločenského prostredia.

Zbierka publicistických útvarov poprednej literárnej vedkyne, komparatistky, pedagogičky a publicistky predstavuje nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny príspevok k spoločenskému a kultúrnemu zmapovaniu súčasnosti. Jednotlivé štylistické celky sa zameriavajú na rozličné aspekty, spoločenské javy, teritoriálno-historické zvláštnosti a zaujímavým štýlom odkrývajú hĺbku nosnej témy. Čitateľsky atraktívne sú najmä eseje, ktoré informačne rozširuje rozhľad čitateľa. Spomeňme esej Nitraua, ktorá cez plátno romantickej prechádzky starobylou Nitrou preniká do hĺbky histórie tohto územia. Okrem esejí zbierka zahŕňa trefné fejtóny, úderné úvodníky, zaujímavé rozhovory, ale aj recenzie z oblasti kultúry: posúdenia kníh, divadelných predstavení, výstav a filmových predstavení. Tieto žánre sú spoločenským vkladom do zaznamenania kultúrnych podujatí, čím sa tieto umelecké počiny informačne zvečňujú nielen pre súčasníkov, ale aj nasledujúce generácie čitateľov. Kniha je určená odborným i laickým záujemcom o umenovednú literatúru a žurnalistiku, ako aj milovníkom informačne zaujímavej literatúry faktu a esejistiky z kultúrno-spoločenského prostredia.

Viera Švenková, prozaička, prekladateľka, publicistka, napísala 15 kníh, poviedky boli preložené do desiatich jazykov a na ich základe vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Hrdinkou jej poviedok je súčasná žena, neobyčajne citlivá, s bohatou dušou, vnímavá aj k drobným životným radostiam. Autorka je tradičná i moderná. Tradičná v realistickom opise ľudského života, moderná v chápaní sensibility a pragmatiky života našej spoločnosti. Zbierka poviedok Hory na dosah tematicky kotví v podtatranskom kraji bohatom na prírodné krásy, predražené pohostinstvá, no najmä na rázovitých ľudí, ktorí sa pokúšajú zvládnuť vážne i menej vážne problémy, lásku i neveru, smútok i nádej, v nežičlivom, čoraz odľudštenom svete.

Autorka vnáša nový rozmer do slovenského literárneho kontextu a žánru žurnalistickej eseje. Podnety, ktoré môže zhodnotiť aj umelecká esejistika, aj hravá fejtonistika, aj komentátorská analytická žurnalistika. Viera Švenková nezaprie filozofické vzdelanie a erudíciu, nápaditú a hravú invenciu rovnako ako výrazné sociálne cítenie, rezistentné voči vládnucim interpretačným schémam. Autorku priam fascinujú protiklady, rozpory a antinómie v minulosti i súčasnosti. Malá časť ľudstva musela vynaložiť (a naďalej vynakladá) veľký dôvtip a veľa prostriedkov na to, aby lož vyhlásila za pravdu, nespravodlivosť za spravodlivé usporiadanie, permanentný vojnový stav za normalitu a podmienku mieru, ekonomické otroctvo za slobodu, aby povýšila svoj záujem na všeobecné právo a zákon, pravdaže, jedine správny, teda možný. Tu pramenia paradoxy, ktoré autorka vidí, pomenúva, metaforicky rozmotáva a „šikovne“ predostiera, a to so šarmom a eleganciou modernej intelektuálky. Navyše má vzácny dar syntézy, dar nadhľadu a jemne ironického odstupu. Ide o tretie, doplnené vydanie čitateľsky mimoriadne úspešnej knižočky – zbierky filozoficky ladených esejí.

Autorka rozvíja tému osudu súčasnej ženskej hrdinky, ktorá sa borí s typickými úskaliami dneška. Ženská emancipácia, osobitý silný charakter, energický, preplnený životný štýl, ktoré sa prejavujú navonok, ukrývajú v zákutí duše dychtivú túžbu po plnohodnotnom vzťahu, po láske a po domove. Táto skrytá túžba však v prípade Hany dlho nenachádza naplnenie. Počúvaj vietor – je cesta k tomuto bezpečnému zázemiu rodiny, prístavu pre ženské srdce, k manželstvu s priateľom z mladosti, Danielom, k spoločnému dieťaťu. Dej novely je spätý s predstavením pospletaných životných ciest hlavných hrdinov vedúcich k ich naplneniu. Cenná je verná sonda do ženskej duše, zachytenie bytostnej spätosti s domovom na dedine, rodinných pút, ako trvalých hodnôt, ktoré sa pomaly zo života vytrácajú. Autorka otvára popri hlavnom deji množstvo otázok doby a osudov ďalších postáv, a tým čitateľovi svojsky odpovedá na jeho vlastné problémy.

Pavol Dinka (1942) – významný publicista, spisovateľ, prekladateľ, člen rady pre vysielanie a retransmisiu do svojej v poradí už desiatej knihy zaradil päť esejí napísaných medzi marcom 2010 a aprílom 2013. Vznikli ako príspevky na medzinárodnú vedeckú konferenciu Megatrendy a médiá, ktorú každoročne organizuje Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Tri vyšli (štvrtá vyjde koncom roka 2013) v špeciálnom zborníku z tejto konferencie. Tri z nich autor publikoval aj v internetovom časopise Slovo. Esej Možno žurnalistu kúpiť? vyšla (s iným názvom) v jeho knihe Žurnalisti – lovci vo svorke. Výrazne ju však pozmenil , upravil a doplnil. Čo sa teda konkrétne dostáva čitateľovi do rúk? Esej Mozog v nádrži predstavuje defilé propagandistickej mašinérie celého sektora public relations. Text Jazyk v médiách, média o jazyku je skôr štúdia ako esej. Médiá, najmä elektronické, by štátny jazyk mali nielen používať, ale aj zveľaďovať a rozvíjať. Regulácia v tomto smere je EÚ bežná, nie je to nijaká slovenská špecialita. Esej Mediokracia – symptóm chorej spoločnosti nastoľuje vari najpálčivejšie problémy slovenskej žurnalistiky a spoločnosti. Esej Politikárčenie v politickej publicistike predznamenáva, že slovenská politická publicistika je v kríze, veľa fabuluje, veľa improvizuje. Možno žurnalistu kúpiť? – taký názov má posledná esej. Zatína do živého! Dinkove eseje dokumentujú, aké plody rastú na žurnalistickom strome. O ich chuti sa recipient denne presviedča sám. Kniha k tomu ponúka iba ingrediencie.

Kniha nahliada do vnútra americkej spoločnosti tridsiatych rokov 20. storočia, do jej systémov a princípov fungovania. Vznikla na základe cesty autorskej dvojice do USA, takže je autentickou výpoveďou prežitého. V knihe ide o pravdivé sprostredkovanie obrazu Spojených štátov s ich kontrastmi. Otvorene pomenovávajú prednosti a dosiahnuté úspechy americkej spoločnosti, ale aj jej neduhy a nedostatky. Tento preklad prináša na slovenský knižný trh nový rozmer tvorby Iľfa a Petrova, ktorý bol doposiaľ slovenskému čitateľovi neznámy. Autori sa zhostili témy s majstrovstvom im vlastným, používajúc pritom prístupný jazyk obohatený ich typickým humoristicko-satirickým štýlom. Vo svojom cestopise venujú pozornosť nielen obyčajným ľuďom, spôsobu ich života a každodenným problémom, výrazným prínosom diela je aj zachytenie stretnutí autorov s významnými americkými osobnosťami. Ide o prvé slovenské vydanie.

Kniha Po kapitalizme – ekonomická demokracia je vedecko-odborná práca zameraná predovšetkým na stanovenie vízií spoločensko-ekonomického rozvoja v budúcnosti. Vďaka prístupnému jazyku je určená nielen odborníkom, ale aj širokým vrstvám čitateľov. David Schweickart v nej hľadá a aj nachádza východisko z neustále sa prehlbujúcich celosvetových kríz v jednoznačnom prechode k ekonomickej demokracii. Tento systému má postupnou transformáciou nastoliť (namiesto predpokladaného agresívneho neobmedzeného rastu) trvalo udržateľný život. Autor prichádza so širokým spektrom inovatívnych námetov v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti. Pri transformačných procesoch však odmieta triedny boj a formovanie antikapitalistickej sociálnej sily v zmysle marxistickej ideológie. Predpokladá politicky vyspelú spoločnosť, ktorá postupne získa podiel na vlastníctve výrobných prostriedkov formou spoločenského investovania a spravodlivého rozdeľovania zisku. Vyslovuje presvedčenie, že optimistická alternatíva globalizovaného kapitalizmu vedie k absolútnemu kolapsu.

Profesor sociológie James Fulcher vo svojej analytickej knihe z rôznych hľadísk rozoberá kapitalizmus. Podrobne vysvetľuje jeho definíciu, predstavuje jeho vznik a vývin, pričom uvádza aj zaujímavé prípadové štúdie z dejín od vzniku Východoindickej spoločnosti v 17. storočí až po zrútenie bankového systému koncom milénia. Porovnáva formy kapitalizmu v rôznych štátoch - v Británii, Japonsku, Švédsku a USA. Zaoberá sa aj kapitalizmom v súvislosti s globalizáciou a dopadom globalizácie na jednotlivé odvetvia spoločnosti. Osobitnú časť venuje krízovým obdobiam, podrobne ich skúma a svoju knihu završuje úvahou o konečnej kríze kapitalizmu, pýta sa, či má kapitalizmus alternatívu a pokúša sa hľadať možnosti takýchto alternatívnych systémov. Vhodná a prínosná literatúra pre každého, kto sa zaoberá štúdiom tohto spoločenského systému.

Mozaikový, realistický, miestami až naturalistický román talentovanej a agilnej slovenskej prozaičky a prekladateľky zachytáva navzájom pospájané osudy postáv z hľadiska ich nazerania na udalosti, presnejšie povedané, na škandály, trápnosti a inzultácie. Svojím obsahom evokuje maupassantovsko-zolovský štýl a svojou formou hrabalovsko-gryzlovovský text, písaný non-stop jednou vetou, teda bez ohraničených súvetí a odsekov, z ktorého cítiť hektický životný rytmus, sústavne sa točiaci kolotoč bez akéhokoľvek oddychu. Silná frekvencia vulgárnych slov môže tu i tam pripadať neadekvátna, ale taká už býva dikcia frustrovaných postáv, podfarbená totálnou dezilúziou. Autorka zobrazuje jednu z najťažších a najzhubnejších chorôb pluralitného režimu, všeobecnú nespokojnosť zosúladiť názory a nájsť najracionálnejšie riešenie, prijateľné pre všetkých, poukazuje na výraznú názorovú diverzifikáciu, ktorá vyúsťuje do absolútnej atomizácie spoločnosti a následného krachu. Dielo pripomína sekvencie objektívnej, skrytej intelektuálnej kamery, ktorá nepripúšťa mnohoraký výklad. Je to inteligentné svedectvo o živote v tejto hektickej dobe s podpílenými ekonomickými konármi a odpílenými etickými hodnotami, ktoré má čo povedať súčasným i budúcim čitateľom.

Autor v najnovšom románe, podobne ako v celom svojom diele, na pozadí dnešného nepokojného sveta s početnými vojnovými ohniskami, bojovným fanatizmom a mnohými rafinovanými podobami zla zdôrazňuje potrebu ľudskosti. Autor na príklade jedného ľudského osudu mladej ženy z Afganistanu vyrozprával napínavý príbeh o osude utečencov, na pozadí takmer idylickej dedinky kdesi v pohraničí. Román vypovedá veľa nielen o stave sveta, ale aj o nás.

Zbierka dvanástich poviedok Všivavé osudy je literárnym debutom prekladateľky umeleckej i odbornej literatúry, držiteľky Ceny Slovenských pohľadov za preklady 2007. O prozaickej prvotine autorky Peter Gegor napísal: "Vášnivá, nástojčivá, eruptívna, napriek živelnosti umne komponovaná próza, obsahovo i formálne na hony vzdialená od sladkobôľneho prúdu tej časti ,ženskej' literatúry, ktorá máva i značný čitateľský úspech, lebo spôsobom autorskej práce s materiálom niekedy neúmyselne a mimovoľne, inokedy zámerne a cielene ukája poklesnutý pavlačový vkus konzumentov. Neraz drsné a extrovertne ladené poviedky mapujú a rozkrývajú životy protagonistov, životy napospol nenaplnené, narušené, ba priam vyšinuté - či už vlastným pričinením, alebo zásahom zvonka, teda takzvanými objektívnymi okolnosťami. Je cenné, že oba ,komponenty', tvoriace ľudský údel, autorka chápe v dôslednej dialektickej jednote. V spojení so zriedkavou spontaneitou bohatej a farbistej lexiky, na ktorej badať literárnu erudíciu dlhoročnej prekladateľky, je to metóda umožňujúca prienik až na dreň postáv tohto smutného panoptika spoločenských lúzerov našich čias bez lacných efektov či usopleného sentimentalizmu. Talentovaná, aj keď čitateľsky nepochybne náročná próza miestami evokuje riadky novely Jerzyho Andrzejewského Brány do raja."

Vo forme udalostí dochovaných z dokumentov i rozprávaní príbuzných sa autorka vracia do pre svoju tvorbu typického tatranského prostredia. Kniha je chronologicky umiestnená do 19. – 20. storočia, pričom autorka rodinné osudy rozohráva až do pohnutého roku 1968. Nejde však o sociálny román a atmosféra diela rovnako nie je depresívna. Ústrednou postavou je autorkina matka, ktorá je postavená zoči-voči peripetiám osudu. Rany sudby, ktoré postihujú nielen autorku, zaobľuje prostredníctvom rôznych literárnych techník. Čitateľovi neunikne bohaté využitie folklórnych prvkov, prírodné motívy, ktoré zároveň symbolizujú oslavu ľudskej vnútornej sily a neskrotnosť odhodlania človeka, ktorý sa rozhodol dôstojne zvládnuť vlastný život. Láska a bôľ, odpustenie, sila zdolávať prekážky, hľadanie radosti zo života a neustála práca – taký je príbeh jednej rodiny, ktorý nám otvorí oči a odhalí mnohé životné pravdy.

Autorka vnáša nový rozmer do slovenského literárneho kontextu a žánru žurnalistickej eseje. Podnety, ktoré môže zhodnotiť aj umelecká esejistika, aj hravá fejtonistika, aj komentátorská analytická žurnalistika. Viera Švenková nezaprie filozofické vzdelanie a erudíciu, nápaditú a hravú invenciu rovnako ako výrazné sociálne cítenie, rezistentné voči vládnucim interpretačným schémam. Autorku priam fascinujú protiklady, rozpory a antinómie v minulosti i súčasnosti. Malá časť ľudstva musela vynaložiť (a naďalej vynakladá) veľký dôvtip a veľa prostriedkov na to, aby lož vyhlásila za pravdu, nespravodlivosť za spravodlivé usporiadanie, permanentný vojnový stav za normalitu a podmienku mieru, ekonomické otroctvo za slobodu, aby povýšila svoj záujem na všeobecné právo a zákon, pravdaže, jedine správny, teda možný. Tu pramenia paradoxy, ktoré autorka vidí, pomenúva, metaforicky rozmotáva a "šikovne" predostiera, a to so šarmom a eleganciou modernej intelektuálky. Navyše má vzácny dar syntézy, dar nadhľadu a jemne ironického odstupu.

Kniha známej autorky Viery Švenkovej Rozmarné sebalásky zachytáva obyčajných ľudí, ktorí po svojom reagujú na neľahkú realitu života. Nedoľúbené lásky, choroby, stereotyp dlhého manželstva, nedostatok úcty k sebe aj iným, to všetko v nás vyvoláva tajený nepokoj, ktorý nás núti klásť si otázky a hľadať odpovede - možno spolu s literárnymi postavami.