Hľadanie: Dávnoveká Európa
zobraziť:
Posledný človek
Mary Shelleyová (1797 – 1851) si v máji 1824 napísala do denníka: „Posledný človek! Presne tak, pocity tejto osamelej ľudskej bytosti viem opísať veľmi dobre. Sama si totiž pripadám ako posledný pozostatok milovanej rasy, keďže sa moji spoločníci do jedného pominuli ešte predo mnou.“ Autorka slávneho Frankensteina sa po smrti manžela P. B. Shelleyho vrátila do Anglicka, rozhodla sa spravovať jeho literárnu pozostalosť, no popritom nezabúdala ani na vlastné spisovateľské aktivity, ktorými si nepochybne kompenzovala všetky osobné straty. Okrem manžela jej totiž umreli aj deti (spolu tri – Clara, Clara Everina a William), ostal jej len syn Percy Florence. Autorka v priebehu desiatich rokov z romantického ošiaľu, ktorý sa niesol aj v znamení (nielen) jej osobnej sexuálnej revolúcie, zdá sa, celkom vytriezvela. Už to nebola len neplnoletá intelektuálka, dcéra známych spisovateľov W. Godwina a M. Wollstonecraftovej, plachá kráska s knihou v ruke, ktorej počaruje ženatý básnik pochybnej povesti. Rozhodla sa bojovať s nepriazňou osudu a postarať sa o posledného člena novej rodiny, aký jej ešte zostal, úplne sama.
Pocit opustenosti položila na papier v knihe Posledný človek (The Last Man, 1826), v ktorom vzdáva hold ľudskosti v jej neuveriteľnej krehkosti. O svojom diele sa vyjadrila slovami: „Musím povedať, že Posledného človeka mám spomedzi svojich literárnych počinov najradšej, no chyby rozhodne neprehliadam.“
Román je príbehom priateľstva, je to filozofická úvaha o ľudskej náture, o zmysle života v spoločnosti, o duchovnom i intelektuálnom vyzrievaní v čase prevratných spoločenských zmien na pozadí katastrofy globálnych rozmerov. Dielo pôsobí v pandemickej ére priam prorocky. Po prvom vydaní v roku 1826 kniha zapadla prachom, vo svete ju vylovili z archívu až v roku 2008 a konečne si ju môžeme prečítať aj v prvom slovenskom preklade.
dostupné aj ako:
Práce a dni Hvizdonova, Bombocciada
Konstantin Vaginov (1899 – 1934) – ruský básnik a prozaik, popredný a svojrázny predstaviteľ ruskej sovietskej postavantgardy a predchodca ruskej postmodernej literatúry, sa narodil v Petrohrade, ktorý bol preňho štvrtým Rímom a pre jeho poéziu a prózu sa stal celoživotnou témou. Jeho otec, žandársky podplukovník Konstantin Vagengejm (Wagenheim), pochádzal z povolžských Nemcov a keď sa začala prvá svetová vojna a v Rusku sa zdvihla vlna patriotizmu a protinemeckých nálad, požiadal o zmenu priezviska: výsledkom poruštenia nemeckého priezviska bolo priezvisko Vaginov. Vaginov patril takmer do všetkých petrohradských poetických združení a krúžkov (Cech básnikov N. Gumiľova, Kruh M. Bachtina, OBERIU a i.). Jeho básnická i prozaická tvorba sa pre svoju ironickosť, zložitosť, nesúdobosť, osobitosť a nezaradenosť do oficiálneho prúdu stretávala s odmietavým postojom angažovanej sovietskej kritiky. Zrejme preto ostal po smrti na dlhé roky zamlčaný, zabudnutý, vyradený z oficiálneho literárneho života až do r. 1989, keď začal v Rusku opäť vychádzať a pre priaznivcov náročnej, experimentálnej a slobodnej literatúry sa stal takmer kultovým autorom. Je jedným z tých ruských autorov, ktorých tvorba predbehla svoju dobu.
dostupné aj ako:
Zo starej záhrady
Zo všednosti sa vykľuje fatálne prekvapenie a za banalitou sa skrýva dráma. Vážne veci sa zmenia na hru a veľké pravdy sa ukážu ako podvod. A zo života vychýlení hrdinovia poviedok sa utiekajú k ilúzii starých, dobrých čias, ktoré azda nikdy neboli.
Zlodej životov
Cyril Wentworth je bohatá a spoločensky akceptovaná osobnosť s politickými ambíciami a snúbenicou, ktorú mu v Londýne každý závidí. No tento šarmantný mladý muž má aj svoju temnú stránku. Pred rokmi sa totiž zmocnil chemickej zlúčeniny, vďaka ktorej dokáže ľudí zmeniť na bezduché zombie. S pomocou tejto tajnej zbrane si hodlá zabezpečiť obrovský majetok, no do cesty sa mu postaví záhadná mladá žena, ktorá pozná jeho úmysly a je pevne odhodlaná ho za každú cenu zastaviť.
Všestranný anglický prozaik Richard Marsh (1857 – 1915) je považovaný za prvého autora, ktorý do literatúry priniesol zombie. Hororový thriller Zlodej životov z roku 1905 však nezobrazuje vražedné obludy šíriace smrť a skazu, ale bezmocné ľudské bytosti násilím zbavené rozumu a slobodnej vôle.
Psie roky
Traja rozprávači na prelome rokov 1961/62 píšu tri knihy románu Psie roky, ktorý vychádza v roku 1963, a tak sa v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období stávajú kronikármi „psích rokov“ dvadsiateho storočia. Sú nimi obeť Eddi Amsel, svedok Harry Liebenau a páchateľ Walter Matern. Na dlhom putovaní z Gdanska do západného Nemecka ich sprevádzajú nemecké vlčiaky Senta a Harras, Hitlerov obľúbený pes Princ a podsvetný pes Pluto, dievčatá Tulla a Jenny, strašiaky na vtáky, mechanické figúry a strašidlá. Román sa končí v bani, kde umelec Amsel alias Brauchsel priemyselne vyrába vtáčie strašiaky stvorené na obraz človeka a vyváža ich do sveta, pričom demaskuje reálny svet ako podsvetie.
* * *
Günter Grass (1927 Gdansk – 2015 Lübeck) bol popredný nemecký prozaik, básnik, dramatik a výtvarník. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Vyučil sa za kamenára, vyštudoval grafiku a sochárstvo. V roku 1956 vydal prvú zvierku básní s vlastnými ilustráciami, v roku 1959 prvý román Plechový bubienok. Tvorí prvú časť Gdanskej trilógie, ktorá patrí k základným dielam nemeckej povojnovej literatúry. Jej druhou časťou je novela Mačka a myš a uzatvára ju román Psie roky. Autor opäť líči krajinu pri ústí Visly do Baltského mora, rozpráva o svojráznych Kašuboch, o ich dobrodružnej existencii síce v ústraní od veľkého sveta, ale uprostred dejín. Psie roky sa svojou rozmanitosťou a sugestívnosťou literárneho tvaru považujú za vrchol spisovateľovej tvorby. Tento názor zdieľajú aj spisovatelia John Irving a Salman Rushdie, ktorí patria k veľkým Grassovým obdivovateľom.
dostupné aj ako:
Zakorenenosť
Francúzsku filozofku, mystičku, odborársku aktivistku Simone Weilovú (1909-1943), ktorej celým dielom preniká túžba po „poznaní celou dušou“, označil Albert Camus za „jediného veľkého ducha našej doby“. Filozofia podľa nej „nenapreduje, nevyvíja sa“, to, čo je v nej najpodstatnejšie, je jednota a totožnosť skutočnej múdrosti naprieč časom, čiže dotyk s večnosťou. Preto Weilová môže odmietnuť konceptuálne systematizácie, v ktorých sa skrýva totalitárna a napokon celkom imaginárna ambícia racionality na obsiahnutie celej Skutočnosti.
Zakorenenosť, jeden z dvoch najvýznamnejších a zároveň posledný autorkin text, ostal pre jej smrť nedokončený. Ako pri mnohých Weilovej textoch dejinné a politické udalosti slúžia autorke ako východisko a matéria pre filozofickú reflexiu. Z tohto hlbokého, inšpiratívneho diela presvitá Weilovej snaha poskytnúť tým, ktorí budú riadiť povojnovú obnovu Francúzska a určovať jeho ďalšie smerovanie, zreteľné, ušľachtilé a hrubou silou nepoškvrnené kritériá pre vedenie ich pôsobenia. Ich zvrchovanou korunou je pre autorku Boh v zmysle platónskeho Dobra, ktoré jediné môže byť hlavným regulatívom skutočne ľudskej spoločnosti a súčasne predstavuje horizont pre naplnenie a prekročenie individuálnej ľudskej existencie.
dostupné aj ako:
Psychoanalytické chorobopisy
Z množstva chorobopisov svojich pacientov vybral Sigmund Freud niekoľko najzaujímavejších a rozhodol sa ich publikovať. Každý z nich určitým spôsobom ilustruje jeho chápanie neurotických ochorení a koncepciu psychoanalýzy. Okrem odbornej hodnoty majú
tieto texty vynikajúcu literárnu úroveň. Dokazujú autorovu schopnosť majstrovsky analyzovať ľudské vnútro, odvahu povedať pravdu aj o jeho temných stránkach duše, správaní a motivácii človeka, o dobe a morálke. Portrétmi Dory, Malého Hansa, Človeka
s potkanmi, dr. Schrebera i Človeka s vlkmi sa detektív erotických citov zaradil nielen ku klasikom psychoanalýzy, ale aj medzi významné literárne postavy svojej doby. Freudove Psychoanalytické chorobopisy sú teda nielen zárukou poučenia, ale aj hl
bokého čitateľského zážitku.
dostupné aj ako:
Dve symfónie
Dve symfónie ruského spisovateľa a básnika symbolistu Andreja Belého (1880 – 1934) v slovenskom preklade prichádzajú po knižnom vydaní jeho tretej a štvrtej symfónie – Návrat a Pohár metelíc. Štyri experimentálne texty na pomedzí poézie a prózy predstavujú juvenílie autora, pričom osobitosťou je, že pri ich tvorbe vychádzal z hudobných princípov. Originálnymi symfóniami, ktoré Belyj napísal a vydal v priebehu rokov 1900 – 1908, sa stal jedným z tých, čo v ruskej literatúre novátorsky otvárali 20. storočie. Druhá symfónia (Dramatická) vyšla skôr než Prvá symfónia (Severná, hrdinská) a medzi čitateľmi spôsobila veľký rozruch. Dielo zaujalo nielen inovatívnosťou, ale aj autobiografizmom, kde sa v zrkadle autorovho duchovno-mystického vnímania odrážali reálne postavy a udalosti života Moskvy. Záujem vzbudzovalo zašifrované stvárnenie pikantnej histórie platonického milostného vzťahu mladého básnika k manželke moskovského mecenáša umenia M. A. Morozova.
Portrét Alexandra
Ako kvapky vody sú poviedky, z ktorých pozostáva Portrét Alexandra. Každá zrkadlí vlastný príbeh, ale spolu vytvárajú prúd spoločného plynutia času od konca devätnásteho storočia až po súčasnosť. Čas vo vnútri jednotlivých textov sa neraz skrúti do protipohybu, vráti na scénu vedľajšiu postavu alebo inak zmieša prítomnosť s minulosťou — barónsku nadradenosť s tajomstvom falzifikátu, víťaza prvých motocyklových pretekov s jeho poslednou milenkou, podvedeného emigranta s budúcim premiérom či amputovanú nohu s Van Goghovým odrezaným uchom.
To hlavné je však rozprávanie o ubiehaní Alexandrovho života, ktorý koreňmi čiastočne siaha do vymretého aristokratického rodu, on sám je však priemerný človek dneška, ktorý nič významné nedosiahol, hoci sa o to pokúšal. Aj preto nostalgická konfrontácia toho akí sme boli, o čom sme snívali, s tým, čo sme urobili a kam sme dospeli, je v knihe neustále prítomná.
Portrét Alexandra je fragmentárny neromán o pominuteľnosti a o náhodách, ktoré sa stávajú osudom. Je mozaikou skomponovanou z rozhodujúcich okamihov Alexandrovho života, ktorým často nerozumel, keď sa mu diali, z jeho najintímnejších spomienok, ale aj z toho, čo sám nezažil, z paralelných príbehov ľudí, ktorí mu skrížili cestu. Všetky postavy v knihe vlastne tvoria Portrét Alexandra. „Tých na druhom brehu rovnako pri sebe cítim ako tých, ktorých vidím očami,“ hovorí príznačne jeden z Alexandrových predkov, potulný maliar Benický.
Benediktova Európa v kríze kultúr
Čo môžem poznať? Čo mám robiť? Čo smiem dúfať? Keď sa rozštiepila jednota vedenia, tieto tri otázky zostali osamotené, každá ponechaná sama na seba, bez šance, že by niekedy dospela k odpovedi spoločne s niektorou druhou.
Vypredané
4,73 €
4,98 €
Podnájom pre vraha
Vynikajúci psychologický román Podnájom pre vraha (1913) je považovaný za najlepšie literárne spracovanie príbehu Jacka Rozparovača. Klaustrofobický thriller plný hrôzy a napätia bol niekoľkokrát sfilmovaný a v roku 1927 sa stal predlohou pre prvé divácky úspešné režijné dielo Alfreda Hitchcocka The Lodger.
V hmlou zahalených nočných uliciach Londýna už niekoľko týždňov dochádza s beštiálnym vraždám, ku ktorým sa hlási tajomný páchateľ známy pod prezývkou Pomstiteľ. Starnúci manželský pár Buntingovcov však v tom čase trápi niečo iné. Po dlhých rokoch strávených v službách majetných rodín sa im na staré kolená prestalo dariť a zúfalo preto potrebujú aspoň aký-taký finančný príjem. Jedného večera sa na ich prahu objaví záhadný muž a hľadá izbu na prenájom. Pán Sleuth platí viac než slušne a pôsobí dojmom síce svojrázneho, no neškodného džentlmena, ale keď sa miesta činu sériového vraha začnú objavovať čoraz bližšie k ich domovu, pani Buntingová sa rozhodne venovať väčšiu pozornosť zvláštnym experimentom svojho hosťa a jeho neobvyklým nočným vychádzkam.
Anglická prozaička a dramaturgička Marie Adelaide Lowndes, rodená Belloc (1868 – 1947) sa preslávila najmä prózami o záhadných a často nevyriešených násilných zločinoch. Svoje najslávnejšie dielo napísala dvadsaťpäť rokov po sérii vrážd prostitútok v londýnskej štvrti Whitechapel, ktoré sú pripisované Jackovi Rozparovačovi.
dostupné aj ako:
Mystické telo
Frans Kellendonk (1951 – 1990) bol excentrický autor, ktorého hviezda zažiarila síce len nakrátko, no jeho prózy Bouwval (Pád budovy, 1977), De nietsnut (Daromník, 1979) a predovšetkým nekonvenčný majstrovský rodinný román Mystiek lichaam (Mystické telo, 1987), preložený do taliančiny a francúzštiny, dnes už patria ku klasickým dielam nizozemskej literatúry druhej polovice 20. storočia. Popri vlastnom diele, literárnej kritike a esejistike bol Kellendonk aj významným prekladateľom z angličtiny (prekladal o. i. Rudyarda Kiplinga, Johna Fowlesa, Henryho Jamesa, Laurenca Sterna, Thomasa de Quinceyho, Emily Brontëovú i eseje Josifa Brodského). Jeho dielo sa popri búraní spoločenských i sexuálnych tabu vyznačuje uhrančivým, do dokonalosti vybrúseným štýlom, ale aj – humorom. Autorov krátky, no nadmieru intenzívny život ukončila choroba AIDS.
Ničiteľ duší
Román Ničiteľ duší (1920) sa odohráva po prvej svetovej vojne a rozpráva o obludnom sprisahaní proti západnej civilizácii. Nemecké militaristické kruhy, bezbožní ruskí boľševici, najrôznejšie anarchistické i nacionalistické skupiny a dokonca aj robotnícke hnutie v Spojených štátoch sa spojili do odhodlaného útoku proti základom demokracie. Hlavnou hnacou silou tejto vražednej operácie je prastarý kult Asasínov a uctievačov diabla, ktorí už v prvých mesiacoch roku 1919 spustili operáciu na ovládnutie myslí a duší obyvateľov Ameriky. Rozpúta sa nerovný zápas, pretože proti nadprirodzeným silám majú agenti tajnej služby len malú nádej na úspech. Našťastie sa im však podarí získať pre spoluprácu mladú dievčinu Tressu Nornovú, ktorá vďaka rokom stráveným v najvyššom chráme kultu ovládla magické sily a dokáže sa postaviť aj vodcovi zlovestného komlotu, samotnému Ničiteľovi duší. S jej pomocou majú teraz agenti tajnej služby ďaleko väčšiu šancu čeliť silám Zla.
Na sklade 1Ks
11,39 €
11,99 €
Vše jenom ne tradiční - Neobjevená Evropa
Paříž, Toskánsko nebo Londýn? To jsou bezesporu destinace, které lákají každého. Mezi cestovateli z celého světa
jsou dokonce tak oblíbené, že si je člověk kvůli tlačícím se davům nemůže náležitě vychutnat. Je skvělé, že Evropa
dokáže být všestranná a nabídnout celou řadu alternativ. Například romantická města, jako je portugalská Évora
nebo kulturní Leeds v Anglii, opuštěné ostrovy v estonském souostroví či neprozkoumanou divočinu rumunského
Valašska. Kniha vás zavede do destinací, o jejichž existenci jste možná nevěděli. Navíc vám poradí, ve kterém
ročním období je vhodné se tam vydat. Nabídne dokonalý přehled všeho důležitého na jednom místě: památky,
hotely a restaurace, nákupní adresy a tipy na výlety. A co víc! Pro každý region přináší tip na speciální zážitky, které
byste si rozhodně neměli nechat ujít. Tak pochopíte, že tato místa jsou vše, jen ne obyčejná!
Dracula
Dracula je nepochybne jednou z "ikonografických" postáv popkultúry 20. storočia. O jeho nesmiernej obľube svedčí neuveriteľne vysoký počet nových reedícií na celom svete, ale aj neustály záujem filmárov, divadelníkov, či autorov grafických noviel, ktorý neutícha ani viac ako sto rokov od "narodenia" tejto svojráznej literárnej postavy.Tento zdanlivo jednorozmerný príbeh sa dá čítať viacerými spôsobmi - nie je to iba strašidelno-dobrodružná story s typickými rekvizitami fin de si?cle, ale aj romantický, milostný príbeh o nenaplnenosti, šifrovaná psychoanalytická hádanka a v neposlednom rade skvelá mystifikácia.
V pôvodnej a neskrátenej podobe vychádza Dracula na Slovensku po prvý raz.
dostupné aj ako:
Barcelona - víkend s rozkládací mapou - 2.vydání
Zážitkový průvodce vám představí jedinečnou atmosféru města. Objevte středověké paláce, impozantní kostely a úzké uličky, které tvoří nezaměnitelnou podobu Barcelony. Architektura Gaudího vás okouzlí svou nepopsatelnou krásou. Kniha nabízí tipy na zábavu, výlety do okolí i pestrý výběr restaurací, které byste si neměli nechat ujít. Na záložce knihy najdete stručný slovníček. Pod klopami obálky najdete rozkládací mapu města pro snadnější orientaci. Připojte se k nám na cestě za nezapomenutelnými zážitky!
Peloponés a Athény - víkend
Poznejte kultovní místa, kudy kráčela historie. Od Lví brány v Mykénách, stadionu v Olympii, přes divadlo v Epidauru, chrámy v Mystře až třeba po Apollonův chrám v Bassai. Průvodce nabízí to nejzajímavější, poradí, kde se dobře najíst, kde nakoupit a jak si co nejlépe užít volný čas. Pod klopami obálky najdete rozkládací mapu Athén a silniční sítě Peloponésu.
Tiaž a milosť
Krátkosť pozemskej púte francúzskej filozofky, mystičky, odborárskej aktivistky Simone Weilovej (1909 - 1943), ktorú Albert Camus označil za „jediného veľkého ducha našej doby“, akoby bola úmerná hĺbke jej záberu, zračiacej sa v jej textoch. Súc od detstva vedená či vydaná napospas vysokému nároku na obnaženosť a čistotu vlastných postojov, dala neskôr tomuto imperatívu tvar vo svojich textoch vďaka rozsiahlemu vzdelaniu a neústupčivo, ba voči sebe samej neľútostne pestovanej schopnosti analyzovať „ľudskú mechaniku“. Filozofia podľa nej „nenapreduje, nevyvíja sa“, to, čo je v nej najpodstatnejšie, je jednota a totožnosť skutočnej múdrosti naprieč časom, čiže dotyk s večnosťou. Preto Weilová môže odmietnuť konceptuálne systematizácie, v ktorých sa skrýva totalitárna a napokon celkom imaginárna ambícia racionality na obsiahnutie celej Skutočnosti. Weilovej ide o „poznanie celou dušou“ a jej zošity, ktorých drobná časť tvorí túto knihu, vypovedajú o poctivom a vytrvalom zápase ľudskej bytosti o vlastnú očistu a odkrytie absolútneho základu svojho bytia. Autorom výberu z Weilovej zápiskov, ako aj samotného názvu Tiaž a milosť, bol jej priateľ, katolícky orientovaný spisovateľ, básnik a filozof Gustave Thibon (1903 - 2001).
dostupné aj ako: