Hľadanie: Na začiatku storočia
zobraziť:
Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia
Slovenská literatúra 19. storočia predstavuje rozsiahly korpus diel vznikajúcich v priebehu tzv. dlhého 19. storočia. Sú to texty, ktoré ich tvorcovia napísali na poetologickej línii od klasicizmu až po modernu, odzrkadľujúce nielen formovanie národného a literárneho jazyka, presun v chápaní autorského subjektu...
Na sklade 1Ks
5,00 €
11,62 €
Slovník ruskej literatúry 11. - 20. storočia
Slovník predstavuje ruskú literatúru od najstarších čias do začiatku 21. storočia.
Na sklade 1Ks
8,77 €
9,23 €
Právna filozofia dvadsiateho storočia
Táto kniha ponúka prierez právnofilozofickými koncepciami a doktrínami dvadsiateho storočia. Zaostruje pozornosť na problematiku uznania, zákonnosti, spravodlivosti alebo aj na často krutú hravosť legitimity, legality a efektivity v zrkadle moderny, neskorej moderny či postmoderny.
Kladie si otázky overené časom: Pochádza všetko právo od štátu? Je právo púhym nástrojom? Akým záujmom slúži (zdaňovanie zahŕňajúce) právo? Uprednostňuje slobodu, rovnosť alebo bratstvo všetkých? Slabších alebo silnejších?
Viac ako o odpovede na tieto otázky ide autorom knihy predovšetkým o rozšírenie diskusného priestoru a tvorivého hľadania.
Kniha je určená premýšľavému publiku so záujmom o otázky právnej filozofie. Dokáže však poslúžiť aj ako učebný text pre poslucháčov práva, filozofie a politológie vo všetkých stupňoch štúdia.
Na sklade 1Ks
20,09 €
21,15 €
Od sentimentalizmu k symbolizmu: Francúzska literatúra 19. storočia
Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie.
Príbehy 20. storočia - Ako spočítať dobro
Slovo filantropia môže pre mnohých pôsobiť veľmi ťažkopádne. Možno si predstavíme boháčov, ktorí cez svoje nadácie občas podporia nejaký dobročinný projekt alebo sa tak tvária. V skutočnosti je však filantropia neoddeliteľnou súčasťou zdravo fungujúcej spoločnosti. Investovať do dobra pritom nemusia len milionári, ale každý z nás – napríklad aj činmi.
Na Slovensku sa filantropia stále spája s mnohými predsudkami. Ľudia s veľkými majetkami, ktorí prispievajú na dobročinné projekty, sú často vnímaní ako podozriví. Pozitívne prípady pritom máme aj v našej histórii. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venujeme tomu, ako môžu dary, charita či nezištná pomoc spraviť z našej spoločnosti lepšie miesto na život.
V časopise s podtitulom Ako spočítať dobro nájdete okrem iného:
- Rozhovor s novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti Fedorom Blaščákom o tom, prečo je dôležité pomáhať, ako sa u nás budoval občiansky sektor a ako vlastne fungujú mimovládne organizácie.
- Text historika Ľudovíta Hallona o Imrichovi Karvašovi, ktorý aj vďaka peniazom pomohol zmeniť slovenské dejiny.
- Zamyslenie Lucie Paškovej o tom, prečo je dôležité darovať, ak na to máme a prečo je dobré o tom aj hovoriť.
- Šesť príbehov slovenských osobností, ktoré dokázali pomáhať už na prelome storočí, ako boli Elena Maróthy-Šoltésová či Emil Stodola.
- Komentár Fera Paulinyho, kde polemizuje o tom, v čom slovenská filantropia zaostáva za tou českou a či tu máme dostatok čestných podnikateľov, ktorí chcú meniť spoločnosť.
- Príbehy pamätníkov, ktorým pomoc nebola cudzia – či už to bol Sir Nicholas Winton, ktorý pomáhal zachrániť československé židovské deti pred nacistami alebo Boris Strečanský, ktorý po revolúcii stál aj pri základoch slovenskej filantropie.
Herecké techniky 20. storočia
V knihe sa približujú rozličné techniky a teórie hereckej tvorby, ktoré boli známe v divadle 20. storočia. Analyzujú sa herecké prístupy k interpretácii divadelných postáv, filozofické koncepty, psycho-fyzické cvičenia. V prehľadne rozvrhnutých kapitolách, vďaka zaujímavo napísanému textu obohatenému o veľký výber vzácnych historických fotografií, dostáva sa čitateľ do zákulisia divadiel, divadelných štúdií a laboratórií najvýznamnejších svetových hereckých a režisérskych osobností a dopĺňa si svoj rozhľad o estetické aj spoločenské súvislosti tohto umenia.
Na sklade 1Ks
16,15 €
17,00 €
Občianska náuka -Príprava na maturity a prijímacie skúšky na VŠ
Publikácia je určená predovšetkým študentom – maturantom z predmetu občianska náuka a uchádzačom o štúdium na vysokých školách so spoločenskovedným zameraním. Zahŕňa poznatky z psychológie, práva, politológie, sociológie, ekonómie a filozofie. Samostatnú časť tvoria medzinárodné organizácie vznikajúce v procese zjednocovania Európy po druhej svetovej vojne a OSN, ako aj abecedne usporiadaný slovník ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií. Aktualizované vydanie obsahuje najnovšie zmeny nielen v právnej oblasti, ale aj zmeny v medzinárodných inštitúciách a v spoločenskom dianí.
Príbehy 20. storočia - Strážcovia demokracie
V čase, keď niektorí politici vďačia za svoje úspechy klamstvám a nenávistným prejavom, v čase, keď sa relativizujú fakty a prekrúca história a keď sú časti spoločnosti či jednotlivci nálepkovaní ako zradcovia, je potrebné mať sa na pozore a starať sa o demokraciu.
História 20. storočia nám ukazuje, že spoločnosti sa môžu rozpadnúť, demokracie padnúť a etika skolabovať, píše v knihe O tyranii. Dvadsať poučení z 20. storočia americký historik Timothy Snyder
Názov témy nového štvrťročníka Príbehy 20. storočia je jasný – Strážcovia demokracie. Stráženie demokracie nie je len o upozorňovaní na to, akú hrozbu predstavujú totalitné režimy. Je to aj zosobnenie toho, že netreba strácať nádej a demokraciu, jej princípy a právny štát treba chrániť.
V časopise nájdete aj tieto texty:
Desať tipov od novinára Jakuba Fila, ako brániť demokraciu a nevzdávať sa a prečo nie je slobodná spoločnosť konečný stav.
Rozhovor s českým historikom a slovakistom Michalom Stehlíkom, podľa ktorého oba naše národy inklinujú k silným vodcom, no Slováci sú odovzdanejší.
Komentár Magdalény Vášáryovej o tom, ako sme nestratili len konsenzus o smerovaní nášho štátu a spoločnosti, ale aj zhodu na tom, čo niektoré slová znamenajú.
Spomienku Milana Novotného na študentský protest zo 16. novembra 1989, kde študenti nemali anonymitu ako na masových protestoch o deň neskôr v Prahe.
Príbehy odvážnych signatárov Charty 77 zo Slovenska, ktoré ukazujú, že bojovať proti totalitným režimom sa dá aj symbolmi.
Ukážku z novej knihy historika Timothyho Gartona Asha Domoviny o búraní demokracie v súčasnom Maďarsku.
Životné príbehy pamätníkov, ktorí sa nebáli vzoprieť zlu alebo sa zaujímali o demokraciu aj v čase, keď to bolo rizikové. Či už to bolo knieža Karel Schwarzenberg alebo Eva Karvašová, ktorá pomáhala partizánom a odmietla zradiť svoje ideály aj manžela.
Štvrté číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia ilustrovala Ivana Šáteková.
Na sklade 1Ks
5,70 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Slovo ako zbraň
Prejavy politických lídrov, kampaň, no aj obyčajná diskusia na sociálnych sieťach. Jazyk spoločnosti sa vyvíja, no pod vplyvom rôznych faktorov aj často hrubne.
Slovo sa používa ako nabitá zbraň voči politickým oponentom, voči zraniteľným menšinám aj voči imaginárnemu nepriateľovi. Politická kampaň neprináša návrhy na riešenia našich najväčších problémov, ale koncentruje sa na to, kto je horší a kto koho viac urazí. Klamstvá sa šíria jednoduchšie a ľudia ich prijímajú bez toho, aby sa nad nimi vôbec zamysleli.
Nové číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venuje téme Slovo ako zbraň. Pozeráme sa nielen na to, ako sa manipuluje so slovníkom a ako sa zvulgarizovala verejná debata, ale aj na to, kde sú korene týchto problémov a ako už neraz slovo dokázalo zabíjať.
V časopise nájdete aj tieto texty:
- Text lektora kritického myslenia Jána Markoša o nečakaných vlastnostiach slov a o tom, že mnohé slovenské slová používame, no vôbec ich nepoznáme.
- Rozhovor s psychiatrom Péterom Hunčíkom o vulgárnej politickej rétorike a o tom, že Slovensko ešte na štátnikov nedospelo.
- Komentár Sama Marca o tom, prečo sa najjednoduchšie slovne útočí na najslabšie a najmenej početné skupiny obyvateľstva a ako sa hrubosť prelieva do fyzickej reality.
- Osobnú skúsenosť lektorky tanca Aron Tesfaye, ktorú síce prvýkrát rozplakal fyzický útok, no v skutočnosti ju dlhodobo zraňovali necitlivé narážky na to, že je iná ako ostatní.
- Rozsiahly text historika Antona Hruboňa o tom, ako radikalizovanie jazyka vytváralo pôdu pre antisemitizmus a neskôr aj perzekúcie židovskej menšiny pred začiatkom druhej svetovej vojny.
- Ukážku z knihy o najmladšej holandskej odbojárke aj recenziu na knihu, ktorá sa pozerá na nebezpečné literárne výtvory svetových diktátorov.
- Príbehy pamätníkov, ktorí sa vzopreli slovným aj verbálnym útokom na menšiny, ktorí sa museli postaviť cenzúre alebo ktorí sledovali narastajúci nacionalizmus.
Tretie číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou Slovo ako zbraň ilustroval Matúš Maťátko.
Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Autori textov: kolektív autorov
Obálka a ilustrácie: Matúš Maťátko
Grafické spracovanie: Viktória Bitterová
Horká chuť storočia
Rozhovor Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom je tak trochu netradičný. Témy vyselektovalo ich 55 ročné priateľstvo a pre oboch podstatné otázky ako príklon k ľavicovým či pravicovým postojom, avantgardistické vnímanie umenia či vzťah ku knihám a k slovenskému filmu. Ale to je len malá časť zo zmesi pocitov, vôní a chutí storočia, v ktorom najčastejšie dominovalo sklamanie, pach a horká chuť.
Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti
Čo pre teba znamená slovo domov?
Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné.
Amin vo filme Utiecť (2021)
Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami.
Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne.
Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili.
Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie.
Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú.
Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba.
V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Landerer: Vydavateľ v premenách 18. storočia
Ján Michal Landerer (1726–1795), jeden z najvýznamnejších tlačiarov a nakladateľov 18. storočia, pôsobil v Bratislave, kde ako člen kníhtlačiarskej rodiny získal občianstvo. Bol ambiciózny, vytrvalý a kvalita jeho tlače bola priam bezkonkurenčná, na základe čoho sa z neho stal popredný tlačiar strednej Európy. Cesta ku každému veľkému úspechu je ale dláždená mnohými bojmi a úskaliami, ktorým sa nevyhol ani on sám. Nahliadnutie do práce tohto vydavateľa, podnikateľa a člena mestskej rady, ponúka viaceré pohľady na dobu, v ktorej nebolo jednoduché sa presadiť, zápasiť s cenzúrou, médiami a vtedajšou tlačiarenskou konkurenciou. Keď sa však ako čitatelia vydáme po jeho stopách, zistíme, že dejiny kníhtlačiarstva nie sú iba spleťou mien, dátumov a dôležitých sobášov vdov po tlačiaroch. Potvrdí nám, že čas je relatívny a kultúrne premeny spred vyše dvoch storočí, majú ešte stále veľké presahy do našej súčasnosti.
Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
Nové, prepracované a doplnené vydanie slovníka, ktorý zahŕňa celé 20. storočie a obdobie 2001 - 2005. V slovníku sú doplnky o dielach vydaných po roku 2000, opravy a spresnenia predchádzajúcich údajov o autoroch zaradených do prvého vydania slovníka. Slovník súčasne prináša prehľad o najnovších autoroch publikujúcich po roku 2000. Stane sa tak najrozsiahlejším a najaktuálnejším slovníkovým dielom na knižnom trhu.
Na sklade 1Ks
17,65 €
18,58 €
Lietajúci pútnik dvadsiateho storočia
V tomto, v poradí už siedmom zväzku Lietajúceho pútnika, čitateľ nájde opis pätnástich zahraničných apoštolských ciest Jána Pavla II. v rokoch 1997 až 1999. Tento zväzok obsahuje tri pastoračné cesty, ktoré boli splnením dlhoročnej a hlbokej túžby Kr
istovho námestníka a radostným prekvapením pre veriacich miestnych cirkví. Ide o jeho prvú pastoračnú cestu do Sarajeva v apríli v roku 1997. Druhou návštevou rovnako veľkého významu bola pastoračná cesta 10. a 11.mája do Libanonu, roky zmietaného br
atovražednou vojnou. Treťou, historickou pápežovou púťou bola pastoračná návšteva Kuby v dňoch 21. až 26. januára 1998.
Na sklade 2Ks
7,86 €
8,27 €
Ruská literatúra 18.- 21.storočia
Predkladaná monografia je výsledkom trojročného úsilia autorského kolektívu literárnych vedcov-rusistov z Katedry ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave. Autorský kolektív, ktorý z prevažnej časti participoval aj na tvorbe Slovníka ruskej literatúry 11.-20. storočia, doplnil jeho materiál o také dimenzie literárnych dejín, ktoré slovníkový formát neumožňoval zahrnúť do obsahu daného kompendia. Preto sa v tejto monografii neopakuje charakteristika tvorby jednotlivých autorov v podobe samostatných medailónov čiportrétov, ale v centre pozornosti autorského kolektívu stojí literárny proces, rekonštruovaný na pozadí spoločensko-historických udalostí a súvislostí kľúčových etáp vývoja ruskej literatúry 18.-21. storočia. Fakt, že Ruská literatúra 18.-21. storočia by mohla slúžiť aj ako vysokoškolská učebnica dejín ruskej literatúry s pomerne širokým využitím (rusistika, areálové štúdiá, kulturológia, umenoveda) a že by mohla ponúknuť relevantné informácie aj záujemcom z iných vekových i profesijných oblastí, determinoval tak jej obsah, ako i spôsob spracovania. Pre tento široko chápaný profil adresáta sa autorský kolektív rozhodol okrem iného aj preto, že táto monografia je nielen prvým pokusom o spracovanie slovenských dejín ruskej literatúry, ale aj jedným z prvých pokusov o syntetické uchopenie vývinovej trajektórie inonárodnej literatúry v slovenskej literárnovednej tradícii. Literárnohistorický materiál je v zásade spracovaný tak, aby viedol čitateľa od stručnej rekapitulácie historicko-kultúrneho kontextu jednotlivých období cez prezentáciu špecifických čŕt literárneho života a diania k deskripcii a interpretácii vývoja literárnych druhov a žánrov, ktorú ilustrujú aj výberové náčrty umeleckých špecifík kľúčových diel kľúčových autorov danej doby.
Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872
Piateho novembra 1772 spišské mestá pripíjali na zdravie cisárovi Jozefovi II. a Márii Terézii, arcivojvodkyni rakúskej a kráľovnej uhorskej a českej. Veselie sprevádzalo ukončenie 360 rokov trvajúceho zálohu časti spišského regiónu. Osemnáste storočie však pre Spiš a jeho obyvateľov nezačalo radostne. Spamätať sa museli zo spúšte, ktorú v krajine zanechali sto rokov trvajúce vojny. Po rokoch hojnosti prišli roky odriekania. Boje medzi vojskami protihabsbursky orientovanej uhorskej šľachty, osmanskými plukmi a cisárskou armádou ako aj násilná rekatolizácia významne zasiahlli do politického, náboženského a hospodárskeho vývoja spišského regiónu. Mier, ktorý v roku 1711 ukončil boje, prišiel v pravý čas. Spišské mestá rozkvitli, znova sa v nich rozprúdili remeslá a obchod, pôsobili v nich významní obchodníci, remeselníci a umelci európskeho formátu – zlatník Ján Siláši, sochár Ján Brokoff či maliari romantizmu Ján Czauczik a Ján Rombauer, dvorný maliar cára Alexandra I.
Príbehy 20. storočia - Kam patrí Slovensko?
Je možné byť mostom medzi Východom a Západom, byť neutrálny alebo je naše prozápadné smerovanie pevne zakotvené? V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, kde je v týchto turbulentných časoch miesto Slovenska vo svete. Aj prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že tu prevláda veľmi váhavý pohľad na orientáciu Slovenska.
Naše kultúrne aj historické väzby sa pritom neorientujú výhradne na východ – boj o samostatný štát sa odohral aj v Spojených štátoch a na Západe dnes pôsobí množstvo našich úspešných krajanov. Západ dnes nie sú len politické floskuly, ale najmä súbor hodnôt, ku ktorým by sa nemala žiada demokratická krajina mať problém prihlásiť.
Byť súčasťou Západu neznamená slepo prikyvovať na všetko, čo naši spojenci spravia a nekriticky pristupovať k politike a jej predstaviteľom. Ako súčasť Západu máme priam povinnosť kriticky myslieť, upozorňovať na prešľapy a obraňovať demokraciu. Byť členom klubu takisto neznamená, že demokracia, právny štát či ľudské práva tu nemôžu byť ohrozené. Je však väčšia šanca, že v tejto geopolitickej bubline bude tento boj za práva víťazný. V štátoch, ktoré sa sami vyhradzujú voči Západu a prezentujú ho ako zhnitú civilizáciu, je boj za demokraciu, rovnosť a slobodu často už dopredu prehratý.
V časopise s podtitulom Kam patrí Slovensko? nájdete okrem iného:
•Rozhovor s diplomatom a sociológom Martinom Bútorom nielen o tom, ako musel vo Washingtone presviedčať, že Slovensko má ambície a vie sa dostať z medzinárodnej izolácie.
• Spomienky diplomata a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša na začiatky slovenskej diplomacie.
• Text historika Róberta Letza o tom, aké miesto mali americkí Slováci v boji za samosprávu Slovenska po 1. svetovej vojne.
• Na fenomén geopolitiky, Západu a popkultúry sa v kultúrnej rubrike pozreli aj Alexandra Jurišová v recenzii kníh o svetových vlajkách a Juraj Malíček pri spomienke na vplyv západnej popkultúry počas socializmu.
• O geopolitike, Únii a spojenectvách sú aj príbehy pamätníkov – či už to je bývalá ministerka zahraničných vecí USA a rodáčka z Česka Madeleine Albrightová, bývalý poslanec František Šebej alebo úspešná klaviristka Elena Letňanová, ktorá sa po úteku z totality presadila až za oceánom.
• Umeleckú prílohu tentokrát tvorí text o slovenských koreňoch azda najznámejšieho popartového umelca sveta, Andyho Warhola.
Testy z biológie na prijímacie skúšky na vysoké školy 1
Doplnková učebná literatúra slúži na overenie si vlastných vedomostí zo všeobecnej biológie.1 700 testových úloh sú vhodnou pomôckou pre študentov, ktorí sa chystajú na vysoké školy so širokospektrálnym biologickým zameraním, napríklad humánna a veterinárna medicína, farmácia či prírodné vedy. Predložené testové otázky vychádzajú z takých biologických disciplín, akými sú napr. evolučná biológia, história biológie, biológia ako veda, cytológia, všeobecné vlastnosti živých sústav, bakteriológia, virológia, fylogenéza, fyziológia, morfológia a systém rastlín, húb a živočíchov a ekológia. Otázky majú každému uchádzačovi uľahčiť prípravu na úspešné zvládnutie prijímacích skúšok testovou formou overenia si teoretických znalostí z preberaného gymnaziálneho učiva.V testových úlohách sa vyskytuje jedna alebo viacero správnych odpovedí podľa typu úloh. Testové otázky sú rozčlenené podľa náročnosti. V závere publikácie sú správne odpovede na všetky otázky, ktoré efektívnejšie uľahčia kontrolu a používanie publikácie.
Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny.
Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni.
Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením.
To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov.
V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného:
- Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom.
- Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera.
- Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou.
- Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie.
- Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov.
- Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach.
Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
Na sklade 2Ks
5,70 €
6,00 €