Hľadanie: Prežila som
zobraziť:
Som gej
Som gej, no a?! Nie som na to hrdý, ale nechcem sa ani pretvarovať, že som hetero a že sa mi páčia baby. Lebo pravda je taká, že chalani sa mi páčia viac.
Snažil som sa naozaj nič necítiť, netúžiť, zabudnúť naňho! Ale každou jednou sekundou bola moja zaľúbenosť väčšia a väčšia... Možno tam vtedy ešte nebola láska, ale bolo tam pobláznenie, očarenie a túžba, čo ma k ‚tomu‘ viedlo.
A čo bude teraz? To neviem, ale aj ja mám právo byť milovaný taký, aký som! Rovnako tak, ako mám právo milovať, mýliť sa, alebo sa zmeniť...
dostupné aj ako:
Som rada, že mama zomrela
Kým je dcéra bez svojej matky? Sama sebou...
Otvorená spoveď Jennette McCurdy o tom, ako sa stala detskou herečkou, o poruchách príjmu potravy, závislosti a o komplikovanom vzťahu s panovačnou matkou, ale aj o tom, ako sa jej znovu podarilo prevziať kontrolu nad vlastným životom.
Jennette McCurdy mala len šesť rokov, keď absolvovala prvý herecký konkurz. Matkiným snom bolo, aby sa jej jediná dcéra stala hviezdou a Jennette pre to robila všetko. Súhlasila s obmedzením príjmu kalórií a vážila sa päťkrát denne. Keď jej mama vyčítala, že má „neviditeľné mihalnice“, pristúpila na rozsiahle estetické premeny, lebo „aj Dakota Fanning si ich farbí“. Mama ju dokonca do šestnástich rokov sprchovala a Jennette sa s ňou delila o svoje denníky, emaily aj všetky príjmy.
V knihe Som rada, že mama zomrela Jennette podrobne rozpráva o všetkom, čo sa dialo, aby splnila mamin sen. Keď dostala hlavnú úlohu v seriáli iCarly, odrazu sa stala slávnou. Jej mama bola vo vytržení. Posielala emaily vedúcim fanklubov a paparazzov oslovovala krstným menom. V Jennette sa však hromadili pocity úzkosti, hanby a sebanenávisti, ktoré vyústili do porúch príjmu potravy, závislosti a viacerých nezdravých vzťahov. Problémy sa ešte zhoršili, keď po získaní úlohy v seriáli Sam&Cat, po boku s Arianou Grande, jej matka zomrela na rakovinu. Jennette napokon zanechala hereckú kariéru, začala sa venovať práci na sebe a prvýkrát mohla sama rozhodovať o tom, čo v živote naozaj chce.
Kniha Som rada, že mama zomrela je úprimný, inšpiratívny príbeh plný čierneho humoru o nezlomnosti, nezávislosti a o radosti z toho, že si Jennette končene môže sama umyť vlasy.
Z anglického originálu I’m Glad My Mom Died (Simon & Schuster, New York 2022) preložila Sára Moyzesová.
dostupné aj ako:
Nemusel som prežiť
Len čo pätnásťročný židovský chlapec Tibor „Max“ Eisen, rodák z Moldavy nad Bodvou vo vtedajšom Československu, unikne takmer istej smrti na hraniciach Maďarska a Ukrajiny okupovanej Nemeckom, na čas si vydýchne. Na rozdiel od desaťtisícov ďalších sa spolu s rodinou vyhol poprave, ktorá mala zavŕšiť transport židov na hranice vo vagónoch pre dobytok. To je však len začiatok jeho nočnej mory...
V roku 1944 sa v dobytčiaku ocitá znova a cieľovou stanicou je tentoraz Auschwitz Birkenau. Mladý Max zakúša otročinu v tábore aj stratu najbližších. Život mu, paradoxne, zachráni útok strážnika SS, po ktorom sa chlapca ujme politický väzeň a chirurg Tadeusz Orzeszko. Max nestráca vôľu žiť, aby mohol splniť svoj sľub otcovi a celému svetu podať mrazivé svedectvo o tom, ako ho nacisti pripravili o pokojné dospievanie a aká nesmierne cenná je sloboda.
V tej chvíli som si prial, aby mi komandant strelil guľku do hlavy. Myslel som na svojich príbuzných a na to, ako sa museli cítiť, keď čelili vlastnej smrti. Keď matka vstúpila do plynovej komory, mala na starosti troch mojich súrodencov. Ako len v tej hroznej komore musela bojovať o posledný dych! Aké to bude v mojom prípade? Pomalé či rýchle? Opustí moja duša telo? Stretnem sa znovu s rodinou?
Na stiahnutie
9,90 €
dostupné aj ako:
Ako som prežil Buchenwald
Aron Bulwa má len desať rokov, keď sa v jeho rodnej židovskej štvrti v poľskom Piotrkówe prvý raz objavia nacisti a premenia ju na geto. So zdesením sleduje, ako jeho rodina a známi trpia pod nadvládou krutých strážcov a ako je v gete čoraz menej ľudí. Po strašných zážitkoch sa postupne dostane do dvoch pracovných táborov, až ho napokon deportujú do koncentračného tábora Buchenwald, kde zotrvá tri mesiace. Vojnu prežije ako jediný z celej rodiny. Po nej sa ocitá vo Francúzsku – krajine, ktorú vôbec nepozná. Získa nové meno Armand a snaží sa znovu postaviť na vlastné nohy. Po celý čas ho však prenasledujú dve otázky: Ako to, že práve on prežil, keď toľko ľudí zahynulo? A aký má vôbec život ešte zmysel?
Na stiahnutie
9,90 €
Kde všade som (ne)zomrel
Kde všade som (ne)zomrel je séria autobiografických tragikomických poviedok cynického hypochondra Petra Popluhára, ktorý sa na svojich cestách po Afrike, Ázii a Amerike dostáva do katastrofálnych situácií, stretáva protivných ľudí a bojuje s kadejakými pliagami vrátane extrémnych črevných infekcií či ťažkej malárie. Napriek tomu, že sa niekoľkokrát lúči so životom, príbehom nechýba nadhľad a humor. Však ho to prejde, keď tam raz naozaj zomrie.
Som mama
Úspešná slovenská herečka, moderátorka a kreatívna autorka vtipných prúžkovaných tričiek Kristína Farkašová je šťastnou mamou dvojičiek Ely a Matildy. O svojich skúsenostiach a zážitkoch s tehotenstvom a materstvom začala písať vtipný blog a ten oslovil množstvo mamičiek. Pre všetkých, ktorým je jej humor blízky a téma sa im zdá viac než príťažlivá, vydáva knihu, v ktorej sa hrdo hlási k tomu, čo jej robí najväčšiu radosť: Som mama!
Ilustroval Boris Farkaš.
Trailer ku knihe:
dostupné aj ako:
Přežila jsem čínský gulag
Píše se rok 2016. Gülbahar žije s manželem a dvěma dcerami již desátým rokem v Paříži, kam se s rodinou přestěhovala z čínské provincie Sin-ťiang, když jí jednoho listopadového dne z Číny zavolá zaměstnanec její bývalé firmy a vyzve ji, aby přijela do Číny podepsat nějaké dokumenty související s jejím důchodem. Nic netušící Gülbahar skutečně odletí do Sin-ťiangu, návštěva rodné země se jí ovšem stane osudnou: nedlouho po příletu ji čínské úřady zadrží, zabaví pas, zavřou do vazební věznice, kde je řetězy připoutána k posteli, a po několika měsících ji pod smyšlenou záminkou odsoudí na sedm let do převýchovného tábora, a to na základě procesu, který trvá sedm minut a koná se bez přítomnosti soudce či obhájce. Její život se na téměř tři roky proměnil v noční můru: to, čeho byla Gülbahar ve vazbě a poté v převýchovném táboře kterému Čína oficiálně říká škola nebo školicí středisko , svědkem a co musela na vlastní kůži prožít, snese srovnání pouze se zkušeností vězňů někdejších sovětských gulagů, ba je v jistém ohledu ještě horší. Gülbahar nepopisuje pouze brutalitu dozorců, fyzické strádání a živoření v celách, v nichž člověk ztrácí pojem o čase a kde nelze rozlišit den od noci, ale i nekonečné výslechy, psychický nátlak, vydírání, vojenskou drezúru, a především vymývání mozků a indoktrinaci, jimž jsou odsouzení permanentně vystaveni: Jedenáct hodin denně vás drží v učebnách bez oken, kde vás vyučující nutí do úmoru recitovat oslavné ódy na komunistickou stranu. Když přestanete, potrestají vás.
A tak pokračujete, znovu a znovu, až nakonec už nic necítíte, na nic nemyslíte. Ztrácíte pojem o čase. Napřed o hodinách, potom o dnech. Propadáte se do prázdna. A to není všechno. Pokud si vězeň chce uchovat alespoň malou naději na propuštění, musí učinit doznání neboli přiznat se ke zločinům, které nespáchal, a přistoupit na potupnou hru, jejíž pravidla určují čínští věznitelé. A tak jestliže se Gülbahar po téměř třech letech, díky vytrvalému úsilí její dcery a po diplomatické intervenci francouzské vlády, nakonec podařilo z pekla čínského gulagu uniknout, byla nucena podstoupit to nejhorší ponížení
Gülbahar přišla v táboře málem o rozum. Utržila na těle i na duši rány a šrámy, které se již nikdy zcela nezhojí. Stále jí pronásledují běsy. Dnes se ovšem nebojí o sebe, ale o své blízké, kteří zůstali v Sin-ťiangu. Děsí se představy, že jednoho dne čínská policie zaklepe na dveře bytu její matky, sester, bratrů a přátel, kteří žijí v Číně. Bojí se, že budou jako ona vyslýcháni, uvězněni, mučeni, deportováni, že s nimi budou nakládat stejně jako s ní jako se zločinci, s teroristy. Stejně jako ona mohou zmizet v táborech, přijít o svou lidskou důstojnost a s ní o všechny šťastné vzpomínky, vlastně o vzpomínky vůbec, a pomalu i o chuť žít. Gülbahar proto dlouho váhala, jestli má v knize vyjevit svou pravou identitu, nebo svou výpověď uveřejnit anonymně. Nakonec zvolila první možnost. Dospěla totiž k přesvědčení, že její dramatická zkušenost a strádání, které ve své knize líčí, jsou mimořádně cenným svědectvím, neboť odhalují světu skutečnost, kterou nikdo nechce vidět, které však budeme muset pohlédnout do tváře čínskou genocidu Ujgurů.
Nie som básnik
„Tuším, že by som sem mal napísať niečo múdre, niečo, čo vám zmení život, alebo vám ho aspoň pomôže inak vnímať, ale to ste na zlej adrese. Nie som Budha, dalajláma ani Majk Spirit. A vôbec, čo by ste chceli od devätnásťročného youtubera...“
Zbierka básní známeho vlogera Expl0iteda vám umožní nahliadnuť do jeho hlavy.
Na sklade 1Ks
6,56 €
6,90 €
Bol som Mengeleho asistentom
V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.
dostupné aj ako:
Som idealista: Diár 2024
Predstavujeme ti jedinečný diár Som idealista 2024.
Tento rok jeho obálku zdobí zlatý nadpis “Uver v zázraky” a presne v tomto duchu sa nesie aj jeho vnútro.
Okrem 70 nádherných citátov v ňom nájdeš 12 krokov k tomu, ako sa opäť zamilovať do svojho života a urobiť z neho svoje úžasné umelecké dielo. A to aj po tom, čo si v živote prežil ťažké a náročné obdobie. Pretože tie najhoršie čas nás často v živote môžu priviesť na cestu k tým najlepším časom.
Nechýbajú samozrejmosti ako:
Slovenské meniny, kalendárium, sviatky a medzinárodné dni, priestor na poznámky, plagátik, a mnoho ďalšieho.
Vydávame ho vo formáte A6 ako vždy aj s tvrdým obalom, šnúrkou a gumičkou na zatvorenie.
Tento rok sme pridali niekoľko noviniek:
-gumičku na zatvorenie diára
-zväčšili sme priestor na zapisovanie do jednotlivých dní
-políčko “najkrajší moment dňa”
-na začiatku každého týždňa ťa vyzveme, aby si si určil/a zámer týždňa
-miesto na zapísanie tvojich naj citátov
-ukážka otázok z našej novej appky pre hlboké rozhovory
V diári sa dozvieš napríklad...
- Ako preniesť svoje krásne obdobie z minulosti aj do súčasnosti
- Príbeh o tom ako mi jedno jediné slovo na prvom sedení u psychologičky vyriešilo celoživotný problém so sebavedomím
- Ako upokojiť svoj nervový systém pri finančných (a iných) problémoch, aby si ich nemusel riešiť v panike ale v pokoji a racionálne
- Jednoduchú hru, vďaka ktorej pocítiš magické hlboké spojenie s ľuďmi, na ktorých ti záleží
- Návod, vďaka ktorému sa prestaneš iba rozptyľovať od života, ktorý nenávidíš a namiesto toho si začať konečne tvoriť život, ktorý miluješ
- Ako pocítiť vďačnosť tak, aby to nebola iba fráza ale skutočne hrejivý pocit v tvojom srdci
- Ako v sebe prebudiť detskú radosť a hravosť, aj keď už si dospelý a máš svoje povinnosti
Narodila som sa pod šťastnou hviezdou
Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou Hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“
Mi del o Del bacht sasťipen, o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske.
Daj Boh šťastie a zdravie, srdce otvorené porozumeniu a láske.
dostupné aj ako:
Ako som nechcel ísť na Zanzibar
Všetko začalo v malej krčme v Bratislave na Americkom námestí, ktorá kedysi dávno slúžila ako verejné hajzle. Tu totiž niekedy vo februári moja láska využila môj stav medzi trinástou až devätnástou borovičkou a vyslovila prianie, že by rada videla Zanzibar. Povedal som, teda asi to už zo mňa hovorila tá borovička, že: „Dobre teda, poďme na Zanzibar.“ No a tak som sa ocitol v krajine tretieho sveta, o ktorej som nič nevedel. Myslel som si, že ideme na nejaký tropický ostrov, kde sa budeme celý deň váľať na pláži pod palmami a popíjať niečo z kokosového orecha. Šialene som sa mýlil. No a aby ma s toho kultúrneho šoku nešľahlo, začal som na Instagram písať cestovateľský blog plný humoru. Jeho čitateľom sa tak páčil, až ma presvedčili, nech ho vydám knižne. A tak vznikol tento humorný cestopis.
Ako som prežil Buchenwald
Aron Bulwa má len desať rokov, keď sa v jeho rodnej židovskej štvrti v poľskom Piotrkówe prvý raz objavia nacisti a premenia ju na geto.
So zdesením sleduje, ako jeho rodina a známi trpia pod nadvládou krutých strážcov a ako je v gete čoraz menej ľudí. Po strašných zážitkoch sa postupne dostane do dvoch pracovných táborov, až ho napokon deportujú do koncentračného tábora Buchenwald, kde zotrvá tri mesiace. Vojnu prežije ako jediný z celej rodiny.
Po nej sa ocitá vo Francúzsku - krajine, ktorú vôbec nepozná. Získa nové meno Armand a snaží sa znovu postaviť na vlastné nohy. Po celý čas ho však prenasledujú dve otázky:
Ako to, že práve on prežil, keď toľko ľudí zahynulo? A aký má vôbec život ešte zmysel?
„Večer na tretí deň viacerí z nás, muži a deti, dostali rozkaz vyjsť zo synagógy a postaviť sa do radov. Pod dohľadom esesákov sme smerovali do lesa Rakow neďaleko mesta. Bola zima. Pôdu a stromy zakry´val sneh. V lese na nás namierili guľomety a esesáci nám rozdali lopaty. Mali sme kopať jamy. Trvalo nám to niekoľko hodín. Každý z nás popri odhadzovaní zeminy zmiešanej so špinavým snehom myslel na to iste: Nútia nás vykopať si vlastne hroby. Keď skončime, zabijú nás a hodia do jám, ktoré sme vykopali vlastnými rukami."
Ja som smrť
Neďaleko losangeleského letiska sa nájde telo dvadsaťročnej ženy unesenej pred siedmimi dňami. Leží na tráve s rozpaženými rukami a nohami od seba, v polohe pripomínajúcej päťcípu hviezdu. Pitva ukáže, že obeť bola mučená a zavraždená mimoriadne vynaliezavým spôsobom. Prekvapenia však nekončia – vrah sa rád hrá a v tele zanechal odkaz. Prípadu sa ujíma detektív Robert Hunter zo zvláštneho oddelenia vrážd polície Los Angeles a takmer vzápätí sa objaví druhá mŕtvola. Spolu s Garciom sa púšťajú do boja s časom v snahe čo najrýchlejšie zneškodniť bezcitného predátora, ktorého ovláda temná minulosť a neuhasiteľná túžba zabíjať – veď napokon, on je SMRŤ…
Vo vydavateľstve AKTUELL už vyšli jeho predchádzajúce romány Dvojitý kríž, Kat, Nočný lovec, Sochár smrti, Jeden za druhým a Netvor.
Vyskúšala som všetko
Vyskúšali sme všetko, a nič nepomáha! Chudáci rodičia sú voči vyčíňaniu svojich detí bezmocní. Ako zvládnuť boj pri obliekaní, upratovaní, rečnení pri odchádzaní do škôlky či pri ukladaní do postele? Rodičia si zvyčajne nezvládnuteľné a rozčuľujúce správanie svojich detí vysvetľujú ako prejav odporu, neochoty či bezočivosti. Niektorí obviňujú seba, iní hľadajú v tom prejav traumy. No čo ak ide o inú príčinu? Najnovšie objavy v neurofyziológii a experimentálnej psychológii poskytujú nový pohľad na toto vyčerpávajúce správanie detí.
Obrázky v knihe oslovia každého, vďaka vedeckým objasneniam deťom lepšie porozumiete a dozviete sa, ako reagovať primerane ich veku. Ste pripravení spochybniť niektoré zo svojich návykov, presvedčení či dokonca istôt?
Isabelle Filliozat je psychologička, psychoterapeutka, riaditeľka Školy vzťahovej a emocionálnej inteligencie. Autorka mnohých kníh, zameraných na správanie detí a ich rodičov, prináša svieži pohľad na osobnosť dieťaťa a každodenné rodičovské problémy.
Anouk Dubois, ilustrátorka tejto knihy, je odborníčka na psychomotoriku so zameraním na deti predškolského veku, kvalifikovaná inštruktorka vedomého rodičovstva, školiteľka efektívnej komunikácie podľa Gordonovej metódy.
dostupné aj ako:
Som tu pre teba: Denník lesného dievčaťa
Objavte krásu a poéziu v každodenných maličkostiach.
Nádherne ilustrovaná kniha, ktorá svojou formou – prostredníctvom krátkych postrehov, myšlienok a predstáv – pripomína denník, prináša silné posolstvo: vážme si každý okamih života. Autorka vytvorila svoju poetickú spoveď z ilustrácií, ktoré doplnila o krátke texty, pričom ju rozdelila do štyroch častí podľa ročných období. V každej zachytáva momenty, z ktorých sa skladá jej bežný život. Nie všetky sú šťastné a dobré, no každý stojí za povšimnutie a zamyslenie.
„Nachádzam šťastie v jednoduchých veciach, ako sú rozprávky a príbehy zo snov, ktoré som ako dieťa milovala, lúčne kvety alebo roj bielych oblakov na modrej oblohe, a zachytávam to na papier v kresbách či maľbách. Chcem byť výtvarníčkou, ktorá sa môže prostredníctvom obrazov podeliť s mnohými ľuďmi o rôzne emócie a myšlienky,“ približuje kórejská ilustrátorka Äppol netradičnú knihu svojim čitateľom.
Kórejská výtvarníčka známa ako Äppol (Čo Su-džin) pred časom opustila zamestnanie, aby sa mohla venovať svojej najväčšej vášni – ilustráciám. Jej snom do budúcnosti je pokračovať v kreslení, až kým nezostarne. Jej nežné, snové ilustrácie nájdete aj na Instagrame (@_aeppol), kde ju sleduje takmer štvrť milióna fanúšikov.
Kniha vychádza dvojjazyčne v kórejčine a slovenčine.
Z kórejského originálu preložila Zuzana Hritzová.
Milovala som Araba
Zdá sa, že Daniele v živote nič nevychádza. Manžel si ju nevšíma, svokra robí všetko pre to, aby jej znepríjemnila život. Jediným šťastím života je jej synček Martinko.
Po rozvode neverí, že ešte niekoho stretne, až kým sa nezoznámi s architektom Mohamedom, ktorý je pôvodom z Egypta. Šarmantný Arab ju očarí a láska na seba nenecháva dlho čakať. Daniela však netuší, že osud si pre ňu pripravil strastiplnú cestu životom.
Ako ďaleko dokáže žena zájsť, ak miluje? Prečo je také jednoduché podľahnúť zvodom manipulátora a nechať sa ním úplne podmaniť? Áno, aj také ženy existujú. Dokážu stále odpúšťať, aj na úkor svojho šťastia. A dokonca dovolia aj to, aby ich ten druhý ničil..
Toto je skutočný príbeh ženy, ktorá sa stala obeťou manipulátora.
dostupné aj ako:
Som idealista: Školský diár 2023/2024
Školský diár, v ktorom nájdeš návod na lepšiu pamäť, sústredenie či kreativitu
Ako ti diár pomôže učiť sa lepšie a rýchlejšie?
- Ťažko sa ti pamätá učivo? Niet divu! Náš mozog totiž nie je stavaný na to aby si memoroval slová a vety. Ukážeme ti techniku, ktorou si učivo uložíš „do priestoru“ a tak si ho zapamätáš oveľa rýchlejšie a hlavne – dlhodobo!
- Ako začať konečne stíhať aj keď ťa prevalcovalo milión úloh? Stačí si roztriediť úlohy do 4 skupín a získaš perfektný prehľad, plán a poriadok. V diári sa dozvieš presne, o aké skupiny ide a ako na to!
- Neznášaš písanie? Máme pre teba účinný 5-krokový návod ako kreatívne písať vlastnou hlavou a zároveň si pri tom efektívne pomôcť a vyšperkovať to aj umelou inteligenciou.
- Popri učení stále otváraš telefón a tak ti úloha trvá 3-krát dlhšie? V diári nájdeš jednoduché (iba 1-minútové!) cvičenie, ktoré ti pomôže nerušene sa sústrediť na čokoľvek, čo práve robíš.
Nájdeš v ňom aj ďalšie hacky ako:
- Ako zaspať do niekoľkých minút?
- Akými jedlami podporiť svoj mozog?
- Ako sa upokojiť pred verejnou prezentáciou?
- Ako si vytvoriť a obhájiť názor?
- Ako prestať odkladať veci na neskôr?
- Ako nachádzať riešenia na problémy?
A to najlepšie...
Keďže ideme s dobou (rovnako ako ty) v diári sme ukryli aj niekoľko tipov, ako môžeš použiť umelú inteligenciu (ChatGPT) na ešte lepšie a efektívnejšie učenie.
Okrem toho ťa v diári čaká aj:
Vyše 40 krásnych citátov Som idealista
Kopec priestoru na poznámky
Slovenské meniny
Sviatky, prázdniny a iné významné dni
Praktické ťaháky do školy
Priestor na tvoje obľúbené myšlienky, citáty a uvedomenia
2x rozvrh hodín
Manžela som milovala
Ako dlho sa dá vydržať po boku muža, pre ktorého neplatia žiadne pravidlá?
Nick Polanski je chlap, ktorý dokáže očariť každú ženu. Po všetkých doterajších milostných románikoch si na prahu svojej štyridsiatky konečne uvedomí, že má najvyšší čas založiť si rodinu.
So svojím výberom je veľmi spokojný. O lásku príťažlivej blondínky s nekonfliktnou povahou a romantickou dušou, Melisy Mayerovej, nemusí tvrdo bojovať. Tá sa od prvej chvíle ich známosti do neho vášnivo zamiluje. Už na začiatku ich spoločného života Mel zistí, že náladový Nick, ktorého správanie sa mení ako aprílové počasie, je často príčinou ich vzájomných nedorozumení. A čo je oveľa horšie, jej ústretovosť, tolerantnosť a snahu riešiť veci pokojnou cestou, chápe ako jej slabosť. Napriek snahe presvedčiť ho o svojej láske a oddanosti k nemu, čelí z jeho strany absurdným obvineniam. Rovnako je nútená znášať dôsledky Nickovho vyčíňania bez toho, aby prejavil čo i len náznak ľútosti za všetko, čo spôsobil.
Dokedy? Na túto otázku Mel čoraz častejšie hľadá odpoveď…
Strhujúci príbeh o tom, že iba silná žena vie, ako si udržať svoj život pod kontrolou.
Hoci so slzami v očiach, ale s úsmevom na perách dokáže povedať, že všetko je okej.