Hľadanie: Mám tridsať čo teraz
zobraziť:
Odtlač prstíky: Všetko, čo jazdí
Táto kreatívna kniha obsahuje mnoho nápadov a návodov na vytvorenie zábavných obrázkov pomocou farebných odtlačkov prstíkov. Na každej stránke s tematikou dopravných prostriedkov či najrôznejších vozidiel sa môžeš umelecky vyjadriť a obrázky zaplniť aj podľa svojej vlastnej fantázie. Hotové odtlačky môžeš dokončiť pomocou fixky a pridať im drobné, nápadité detaily - vytváraj žeriavy, lietadlá, lode či psie záprahy. Rôzne prsty robia rôzne odtlačky, tak na nič nečakaj a pusť sa do tvorenia!
Čo jeme - Moja prvá knižka
V tejto krásnej ilustrovanej knižke sa dozvieš veľa zaujímavých informácií
o jedle. A nielen to, nájdeš tu aj zábavné hádanky a kvízy.
Mrkva, banán, pomaranč, jahody, citrón, slivky, šalát, jablká – spoznáš
druhy ovocia a zeleniny na obrázku? Ktoré ovocie máš najradšej? Vieš, čo
sú to mliečne výrobky a ako sa vyrába syr? Vieš povedať, kde sa vlastne
berú vajcia a odkiaľ získavame mäso? Zaujíma ťa, ako sa pečie chlieb, ako
sa produkuje ryža a čo sú to cestoviny? A aké jedlo je tvoje
najobľúbenejšie? Nájdeš tu aj hádanky a kvízy, pri ktorých zažiješ veľa
zábavy a ešte sa naučíš niečo nové. Tak rýchlo, precvič si svoje vedomostí!
Čo mám na jazyku
Najnovšia kniha režiséra Petra Brooka vychádza v slovenskom jazyku krátko po originálnom vydaní.
„Už roky sa zamýšľam nad tým záhadným vzťahom medzi slovom a jeho skutočným významom. Slová sú často nevyhnutné. Slová, ako stoličky a stoly, nám umožňujú pohybovať sa v každodennom svete. Príliš ľahko sa však slovo dostáva do popredia. Podstatný je význam. Už ticho má význam, význam, ktorý sa domáha uznania vo svete premenlivých foriem a zvukov.
Lenivo sme si zvykli zovšeobecňovať. Teraz uvidíme, že presne tak, ako v atóme, keď ho roztvoríme a nájdeme celé univerzum, tak aj keď sa pristavíme pri nejakej vete, zistíme, že každé jej slovo a každá jej slabika zakaždým rezonujú inak.“
Peter Brook
Hĺbavá a veľmi osobná kniha divadelného majstra Petra Brooka, ktorého noviny Independent označili za „nášho najväčšieho žijúceho divadelného režiséra“.
V Čo mám na jazyku sa Brook podmanivo, hravo a múdro zaoberá témami, ako sú jemné, no významné rozdiely medzi francúzštinou a angličtinou a početné roviny, z ktorých možno vnímať Shakespearovu tvorbu.
Brook sa tu vracia aj k svojej zásadnej idei „prázdneho priestoru“ a uvažuje o tom, ako sa zmenilo divadlo – a svet – v priebehu jeho dlhej a význačnej kariéry.
Pretkaná intímnymi a výstižnými historkami z Brookovho života, kniha Čo mám na jazyku je neveľkým, zato osviežujúcim darom od jedného z najväčších umelcov našej doby.
Chvála na Brookovu Kvalitu milosti: úvahy o Shakespearovi:
„Skvostná... pútavá... Táto krátka, skromná a skvelá kniha oživuje lepšie ako mnohé veľkolepé zväzky čitateľovo nadšenie pre tieto hry a divákov úžas nad pozoruhodnými a rozmanitými dojmami ukrytými v prvom fóliu. Patrí do povinného čítania...“
Guardian
„Vo svojich duchaplných úvahách obsahuje esenciu všetkého, čo sa Peter Brook za svoj život naučil.“
Wall Street Journal
Peter Brook sa radí k najznámejším svetovým divadelným režisérom. Medzi najvýznamnejšie inscenácie v jeho kariére plnej pozoruhodných počinov patrí Titus Andronicus (1955) s Laurenceom Olivierom, Kráľ Lear (1962) s Paulom Scofieldom či Marat/Sade (1964) a Sen noci svätojánskej (1970), obe pre Royal Shakespeare Company. Potom ako sa Brook presťahoval do Paríža, kde v roku 1970 založil International Centre for Theatre Research (Medzinárodné centrum divadelného výskumu) a po otvorení divadla Bouffes du Nord v roku 1974 International Centre for Theatre Creation (Medzinárodné centrum divadelnej tvorby), stál pri vzniku niekoľkých prelomových diel, ktoré posunuli hranice divadla, z mnohých napríklad Conference of the Birds (Vtáčí snem, 1976), The Ik (Ikovia, 1975), The Mahabharata (1985) a The Tragedy of Carmen (Tragédia Carmen, 1981). Natočil filmy ako Lord of the Flies (Pán múch, 1963), King Lear (Kráľ Lear, 1970), The Mahabharata (1989), Tell Me Lies (Zavádzaj ma, reštaurovaný v 2013) a Meetings with Remarkable Men (Stretnutia s pozoruhodnými ľuďmi, reštaurovaný v 2017). Jeho nesmierne vplyvné knihy, od The Empty Space (Prázdny priestor, 1968) po The Quality of Mercy (Kvalita milosti, 2013), vyšli v mnohých jazykoch po celom svete.
Divadelný ústav vydal publikáciu Kvalita milosti. Úvahy o Shakespearovi v roku 2014 v preklade Veroniky Kolejákovej.
Na stiahnutie
8,00 €
dostupné aj ako:
Na stavbe - Čo počujem
Zoznámte sa s rušným staveniskom a zistite mnoho zaujímavých informácií o silných strojoch v tejto úžasnej zvukovej knihe plnej farebných fotografií.
Prečo ja? Prečo toto? Prečo teraz?
Vydajte sa na ďalekú, dobrodružnú cestu za poznaním duše a osudu, v ktorej autorka ponúka čitateľom revolučný pohľad na dôvody, prečo pociťujeme nepriazeň osudu a odpovede na otázky, ktoré sa v ťažkých chvíľach často pýtame – Prečo
sa to deje práve mne? Prečo prežívam takú bolesť? Čo mi tým chce moje telo povedať? Je to moja karma? Môžem sa tomu vyhnúť?
Autorka nám vysvetlí, ako rozpoznať v ťažkých alebo opakujúcich sa životných situáciách to, čo sa máme naučiť, tým posilniť svoju spoluprácu s osudom, žiť efektívnejšie a zahojiť aj tie najhlbšie rany na duši a v srdci.
Všetko, čo nás spája
Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguy?n Th?. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.
dostupné aj ako:
Čo ak...
Kniha s hlbokým posolstvom, plná fantázie, cenných rád a odvahy - pre všetky generácie.
Tento príbeh ti chce ukázať, že v tebe drieme nesmierne nadanie, len ho musíš v sebe objaviť. Spoznaj sám seba, snívaj a daj sa prekvapiť - životom aj sebou. Možno... áno, možno prekonáš aj svoje najodvážnejšie sny...
Jednotlivé strany sú prekrásne ilustrované a dopĺňa ich zväčša len krátky text, ktorý nabáda k zamysleniu a stíšeniu. Výpoveď knihy ťa povzbudí, je priateľská a citlivo dodáva životnú silu. V podstate obsahuje myšlienky a priania, s akými by mali všetci rodičia na svete vypraviť svoje deti na cestu životom. Jedinečná súhra textu a ilustrácie vyslovuje hlboké pravdy o nás a priamo zasiahne srdce. Dá nám odvahu, aby sme hľadeli dopredu a pokračovali v nastúpenej ceste, aj keď je to niekedy veľmi ťažké.
Autor Kobi Yamada neuveriteľným spôsobom niekoľkými slovami povie nesmierne veľa. Kniha má napriek svojej jednoduchosti neuveriteľnú hĺbku. Môžeme v nej denne listovať a meditovať o zázrakoch života.
Omalovánky pro dospělé - Dnes mám šťastný den
Poďte na chvíľu zabudnúť na starosti všedných dní, upokojiť myseľ, načerpať novú silu a možno sa aj troška zasnívať. Neexistujú žiadne pravidlá, stačí len vziať do ruky pastelky a nechať sa inšpirovať vlastnou fantáziou.
Hnevám sa! A mám na to právo!
Ako porozumieť sebe a svojmu dieťaťu
Lidija Parchiťko je známa psychoterapeutka, ktorá sa špecializuje na vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Jej kniha Hnevám sa! A mám na to právo! je zameraná na vnútorný svet matiek, ktoré po narodení prvého dieťaťa zisťujú, že aj napriek očakávanému materstvu na všeličo nie sú pripravené. Žiaľ, v tejto nepripravenosti plnej obáv, vyčerpanosti i bezradnosti sa málokedy stretávajú s pochopením okolia.
Kniha predstavuje vzácnu pomocnú ruku, podávanú v pravý čas, keď neviete ako ďalej a zmáhajú vás pochybnosti. Bohaté príklady z psychologickej poradne, ako aj mnohonásobne v rodinách vyskúšané a overené odporúčania vám poslúžia ako praktický ukazovateľ cesty k šťastnému rodičovstvu a k šťastnému potomkovi. Na tejto ceste potrebujete len jediné: dôverovať svojmu vlastnému vnútornému dieťaťu – tomu, ktoré je hlboko ukryté v každom z nás.
Z ruského originálu Ja zlyus'! I imeyu pravo, vydaného vo vydavateľstve Eksmo
v roku 2021, preložila Silvia Semaková.
dostupné aj ako:
Čo sa deje: Nákladiaky
Rozpohybuj krátke veršované príbehy a zoznám sa s veľkými autami v tomto leporele s pohyblivými prvkami.
Vieš, na čo slúžia rôzne druhy veľkých áut, ako je odťahovka, smetiarske auto, kamión alebo vyklápač? Pozorne si pozri obrázok a zisti, čo sa na ňom odohráva. Smetiari vysypávajú obsah smetiakov do auta, odťahovka pomáha s pokazeným autom a kamión si veselo jazdí po svete. Krátke veršovane príbehy rozvíjajú u detí predstavivosť a rozširujú ich slovnú zásobu. Vďaka pohyblivým prvkom na každej stránke si dieťa precvičí aj jemnú motoriku.
Čo sa deje: Džungľa
Toto veršované leporelo je určené deťom od jedného roka. Zisti, čo sa deje v džungli. Precvičuj si jemnú motoriku s posuvnými a otočnými prvkami.
Čo sa deje: Safari
Toto veršované leporelo je určené deťom od jedného roka. Zisti, čo sa deje na safari. Precvičuj si jemnú motoriku s posuvnými a otočnými prvkami.
Čo sú to pocity? - Kuk pod okienko
Čo nám robí radosť? Prečo sme smutní? Čo nás rozhnevá? Ako zvládať rôzne pocity? Pod okienkami tejto knižky nájdeš odpovede na otázky o pocitoch.
Pocity sú to, čo cítime vnútri tela a v mozgu, keď sa nám dejú dobré alebo zlé veci. Deti sa odjakživa pýtajú, či sú pocity "naše", alebo či nám tak úplne nepatria, keď ako vo vlnách prichádzajú a zase odchádzajú. Inak povedané: čo to pocity sú a kde sa berú? Na tieto otázky nemajú dospelí vždy rýchlu a jasnú odpoveď. V tejto milo ilustrovanej knižke nájdu deti aj ich rodičia odpovede na najčastejšie otázky o pocitoch. Prečo sme šťastní? Prečo sa hneváme? Z čoho máme strach? Je v poriadku chcieť byť chvíľu sám? Ako sa vyrovnať s nežiaducimi pocitmi? Odpovede pod odklápacími okienkami a sympatické zvieratá v ilustráciách deťom pomôžu lepšie pochopiť komplikovaný svet emócií.
Marie Rottrová: To mám tak ráda
„Muzikantský život mi dal spoustu emocí, protože hudba jsou především emoce, a takových emocí, jaké bych nikdy v životě nezažila. V podstatě je to můj život, moje hudba a moje rodina.“
Jeden novinář ji kdysi nazval Lady Soul. Ale Marie Rottrová se jednak necítí být takto zaškatulkována, a jednak se skutečně vymyká všem definicím, pojmenováním, přízviskům a přezdívkám. Ona je Marie Rottrová, naprosto svébytná bytost v našem kulturním světě s obrovským hudebním a pěveckým nadáním, která vyrostla v ostravském regionu mimo hlavní hudební průmysl, mimo mainstream, mimo pražský šoubyznys. A právě to z ní dělá unikátní umělkyni, která si zachovala svoji originalitu a neopakovatelnost. Není sama, stejně tak se dá hovořit i o Věře Špinarové, rovněž zcela originální a svébytné ostravské zpěvačce. Ani jedna z nich nevystudovala hudbu, a přesto se z nich staly československé a české hvězdy s mezinárodním přesahem.
Na rozdíl od Věry šla Marie trochu jiným směrem, nebyla a není rockovou zpěvačkou, i když tímto obdobím si také prošla, někdo by možná řekl, že je spíše zpěvačkou popovou. Ale to také není úplná pravda, protože Marie začínala jako zpěvačka soulová. Byla v tomto žánru u nás průkopnicí, a to až do té míry, že si „vysloužila“ onu přezdívku. Sama své soulové začátky nepopírá, ale dostala se od nich dál, k baladám a původním, autorským písním, které nebyly a nejsou jen líbivým a povrchním odrazem našeho bytí, ale vypovídají o citech, emocích, trápení a radování se ze skutečného, prožitého života se všemi jeho podobami. Díky chytrým a obsažným textům od těch nejlepších českých textařů či spíše básníků, jakými byli Jiřina Fikejzová, Zdeněk Borovec, Václav Fišer nebo Jaromír Nohavica, a díky původnímu autorskému repertoáru od neméně erudovaných domácích skladatelů (Richard Kovalčík, Jiří Urbánek, Vlastimil Kučaj, Vladimír Čort, Pavel Vrba, Jaroslav Wykrent, Bohuslav Ondráček a další) jsou to především písně o lásce ve všech jejích podobách, o vztazích mezi mužem a ženou, mnohdy složitých a nejednoznačných, ale nejen o nich...
Stačí slyšet jen předehru, pár prvních tónů, a člověk ví: tohle je Kůň bílý, tohle Řeka lásky, Markétka, Lásko, voníš deštěm, Ten vůz už jel, Měli jsme se potkat dřív, Klíč pro štěstí i úžasná píseň To mám tak ráda…
Marie nikdy nepodléhala módním trendům, vždy si držela svůj nezaměnitelný styl, který vycházel z její vysoké náročnosti na melodie i texty. Nikdy nepřijala písničku nebo text, který ji neoslovil, nesouzněl s její duší a srdcem. Těch, které vrátila, bylo víc než těch, které přijala... Leckteří skladatelé i textaři si na ni, řečeno s nadsázkou, „stěžovali“, ale ona se nikdy nenechala zviklat, vždy si stála za svým. A to se, jak vidno z celé její neuvěřitelně dlouhé, šedesátileté kariéry, na sto procent vyplatilo. Je u nás jen málo zpěvaček, které oslovily tolik generací fanoušků a které si navíc drží i i v pozdějším věku tak neuvěřitelnou svěžest, elán, energii a mladický vzhled. A neslábnoucí nádherný hlas.
Marie Rottrová je zkrátka jako přírodní úkaz, převtělený do stále přitažlivé ženy, dámy a umělkyně s vytříbeným vkusem a krásným srdcem i nádhernou duší.
Mám radšej Beatles
Prvá kniha s četerským slovníkom, v ktorej je aj gitarová škola. Berco je obyčajný chlapec. Chodí do siedmej triedy na ZŠ Satinského a zo všetkého má dvojky. Matematiku ho učí Yeti a tak trošku sa mu páči jedna spolužiačka s ryšavými vlasmi. Veľa četuje a hrá počítačové hry. Má rád Beatles a s kamarátmi založil kapelu, v ktorej hrá na elektrickej gitare. Doma má aj zázračné husle, ktoré vedia plniť želania. A rozpráva sa s vrabcami. Skrátka, je to úplne obyčajný chlapec.
Na sklade 1Ks
5,23 €
5,50 €
dostupné aj ako:
A teraz túto,... 1
V texte e-knihy nie je možné vyhľadávanie, pretože vznikla skenovaním.
Táto publikácia je zborníkom obľúbených ľudových piesní. Ide o piesne známe, vhodné najmä pre spoločenské, ale aj individuálne potreby.
* Boleráz, boleráz
* Červenuo jabĺčko
* Do dvorečka, do dvora
* Ej, padá, padá rosička
* Horela lipka, horela
* Ja som bača veľmi starý
...a mnoho iných
Notopis: Miloslav Hlaváček
Ilustračné fotografie: V. Majling
Na stiahnutie
1,89 €
A teraz túto,... 3
V texte e-knihy nie je možné vyhľadávanie, pretože vznikla skenovaním.
Dostáva sa k vám tretí výber najobľúbenejších slovenských ľudových piesní. Ponúka predovšetkým známe pesničky v najpraktickejšej podobe - melódia, text a harmonické značky gitarového typu.
* Anča čierna, buď mi verná
* A ot Prešova, f tim poľu
* Dalmácija, Dalmácija
* Dievča, dievča, lastovička
* Dnes je sobota
* Do Prešova za vojačka ma vzali
... a mnoho iných.
Notopis: Miloslav Hlaváček
Ilustračné fotografie: J. Janovec, P. Chrenka, V. Majling
Na stiahnutie
1,89 €
Nie je čo závidieť
Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha.
Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu.
Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja.
Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta.
Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji.
Výnimočná reportážna kniha Barbary Demick Nie je čo závidieť vychádza v preklade Samuela Marca
dostupné aj ako:
555 samolepiek: Všetko, čo jazdí
Objavuj rôzne vozidlá a stroje na ceste, vo vode alebo vo vzduchu. S vozidlami sa stretneš skrátka všade, od rušnej stanice a ulíc miest cez preteky a stavby až po prístavy a letiská. Tak neváhaj a podľa vlastnej fantázie doplňuj nepreberné množstvo samolepiek do nápaditých a smiešnych scenérií a spoznaj rozmanitý svet vozidiel a strojov.