Hľadanie: Emancipácia židov – antisemitizmus – prenasledovanie v Nemecku, Rakúsku, v Čechách a na Slovensku
zobraziť:
Tanečnica
Julienova rodina a ďalšie tisíce židov zomreli strašnou smrťou v koncentračných táboroch. Jedna z mojich dvoch najlepších kamarátok má vytetované číslo, ktorého sa nikdy nezbaví. Druhá zomrela pod rukami doktora Mengeleho, ktorého meno vyslovila Olive len pošepky a cez zovreté pery. Ako jej mám po tom všetkom povedať, že som odišla do Nemecka a vzala si Nemca v nacistickej uniforme?
Bohémske 20. roky 20. storočia v Paríži. Geraldine de Laffont tancuje vo vzduchu na čiernych stuhách. Jej životom je divadlo Folies Bergére a jeden nemecký muž. Je mladá a bezstarostná, až kým pritvrdo nedopadne na zem - jej stuhy sa zmenia na nacistické vlajky a milovaný muž má odrazu nacistickú uniformu.
Zdrvená Geraldine poznačená príchodom vojny stráca viac ako len vlastné ilúzie. Osud jej vracia lásku, ale berie viac, ako je človek schopný uniesť.
Jej mrazivý príbeh je ako zostup do neznámeho podzemia. Začnete v krásnom zámku a pôjdete hlbšie... chodby času vás prevedú životom odvážnej ženy a vzápätí vás nepripravených hodia z pompéznych divadelných dosiek do zbombardovaných Drážďan. Okázalé chodby Reichstagu v Berlíne i šesť mŕtvych detí vo vodcovom bunkri. Ako hlboko sa dá ukryť pravda?
O mnoho rokov neskôr prichádza do Paríža Júlia rozhodnutá vypátrať svoje korene. Skutočnosť, že zdedila zámok, však zďaleka nie je takým šokom ako to, že otvorí Pandorinu skrinku a vypustí z nej všetky hrôzy, ktoré musela prežiť jedna nešťastná... Tanečnica.
dostupné aj ako:
Moruša 2.vydanie
Mala len devätnásť rokov, keď sa začalo celé jej nechcené kruté dobrodružstvo útek, ukrývanie, zatknutie, Auschwitz. Moruša je sugestívny príbeh o nekonečnej vôli žiť, ktorý by mal byť povinným čítaním.
V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná pred zlovôľou Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Auschwitz i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto úžasnú knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka a po opätovnom vydaní v roku 2016 si našla stovky nových nadšených čitateľov aj na Slovensku.
Iboja Wandall-Holm, dánsko-slovenská spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté dobrodružstvo, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy.
Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom.
O nespokojnej halúzke a iné rozprávky
Mária Rafajová bola česko-slovenská evanjelická diakonka, spisovateľka, novinárka, prekladateľka z angličtiny, nemčiny a švédštiny. Bola blízkou spolupracovníčkou Kristíny Royovej a následne aj jej nástupkyňou vo vedení diakonickej a misijnej práce na Starej Turej. Počas druhej svetovej vojny v čase Holokaustu riskovala vlastný život, aby zachránila prenasledovaných židov. In memoriam jej bol v roku 1992 udelený titul „Jad va-Šem – Spravodlivý medzi národmi”.
Mária Rafajová tvorila v češtine aj v slovenčine, čo prispelo k jej jedinečnému rozprávačskému štýlu. Takýmto jazykom je napísaná aj poeticky ladená zbierka rozprávok pre deti „O nespokojnej halúzke”, v ktorej reflektuje svoje zážitky z detstva.
Bella a Sebastián
Píše sa rok 1943, vo svete zúri druhá svetová vojna. Do dediny ležiacej uprostred Álp prinášajú
nemecké vojenské oddiely vládu strachu. Napriek tomu sa niektorí ľudia rozhodnú
postaviť sa zlu na odpor...
Kým pekná pekárka Angelina musí za náročných podmienok dodávať Nemcom chlieb, doktor
Guillaume prevádza cez alpské priesmyky prenasledovaných Židov. Nemecký poručík
Peter Braun to vie a pokúša sa utečencov aj ich sprievodcu vysliediť. K tejto nebezpečnej
hre na ostrí noža sa pridáva súperenie dvoch mužov o Angelinu... V tom istom čase sa celá
dedina spája proti Belle, veľkému a mocnému ovčiarskemu psovi, ktorý sa túla po alpských
pastvinách. Je Bella tá škodná zver, ktorá zabíja ovce? Sebastián, chlapec z hôr, si zaumieni,
že ju zachráni a že Bella, divoká a osamelá ako on, bude jeho priateľkou.
V nádhernej, no zavše hrozivej scenérii hôr sa odohráva prenasledovanie, ktoré môže zmariť
len pevné puto priateľstva. Podarí sa však Sebastiánovi zvíťaziť nad predsudkami horalov?
Berlín za Hitlera 1939 - 1945
Mesto Berlín sa významne zapísalo do histórie ľudstva, žiaľ, aj jej tragickej stránky.Práve tu sa rozhoreli plamene oboch svetových vojen, ktoré stáli život milióny nevinných ľudí. V Berlíne sa zrodili nacistické plány na masové vyvražďovanie Židov a ďalších ľudí "menejcennej rasy". Sídlili tu ústredia gestapa, SD a iných organizácií SS, ktoré rozsievali hrôzu po celej Európe. A v Berlíne sa odohralo aj dramatické záverečné dejstvo "Tretej ríše".Kniha opisuje, ako sa mesto menilo od dvadsiatych rokov, keď do neho vstúpili nacisti, a pôsobenie nacistických pohlavárov až do ich zaslúženého konca v roku 1945.
Sarah a jej kľúč
Paríž, júl 1942: Desaťročnú Sarah spolu s matkou a otcom zatkli v rámci razie Vel’ d’Hiv’, najznámejšieho aktu francúzskej kolaborácie s nacistami. Kým ich nadránom neodvedie polícia, zatvorí Sarah rozospatého bračeka Michela do ich detského úkrytu, zabudovanej skrine v ich byte. Necháva si kľúč v domnienke, že sa o niekoľko hodín vráti.
Paríž, máj 2002: V deň šesťdesiateho výročia zadržania Židov francúzskou políciou vo Vel’ d’Hiv’ v roku 1942 dostane americká novinárka Julia Jarmondová ponuku napísať pre americký časopis článok o tomto čiernom dni počas druhej svetovej vojny. Juliu, ktorá je vydatá za Francúza a v Paríži žije už takmer dvadsaťpäť rokov, celkom zaskočila nevedomosť o tejto udalosti, ale aj mlčanie, ktoré ju obklopuje. Pustí sa do pátrania a zistí, že parížsky byt jej svokrovcov kedysi vlastnili Židia. Netuší však, že odhalí strašné, dlho skrývané rodinné tajomstvo, ktoré ju spája so Sarah a navždy zmení jej život. Sleduje utrpenie dieťaťa, od hrozných dní, keď bola Sarah zavretá na Vel’ d’Hiv’, až po pobyt v koncentračnom tábore a na ďalších miestach. Čím hlbšie pátra po minulosti Sarah, tým silnejšie začína pochybovať o vlastnom mieste vo Francúzsku a prehodnocovať svoje manželstvo a život.
Tatiana de Rosnayová píše o osude svojej krajiny s neľútostnou jasnosťou, ponúka brilantne jemný, presvedčivý obraz okupovaného Francúzska a odhaľuje tabu a odmietanie, ktoré dodnes obklopujú túto bolestnú epizódu francúzskych dejín.
Židovská komunita v meste Košice
Prítomnosť židovskej komunity v meste Košice je neoddeliteľnou súčasťou dejín druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Vzájomné spolužitie Židov a miestneho obyvateľstva v Košiciach je relatívne krátke. Trvá približne od druhej polovice 19. storočia.
V meste sa nachádza niekoľko významných židovských pamiatok, v Košiciach pôsobilo mnoho významných osobností židovského pôvodu. Pokojné spolužitie narušilo tragické obdobie holokaustu počas Druhej svetovej vojny.
Cieľom publikácie je priblížiť čitateľovi význam a prínos židovskej komunity pre mesto Košice, umožniť spoznať židovskú kultúru a tradície a vzájomne prepojiť minulosť so súčasnosťou. Aj napriek tragickým udalostiam a utrpeniam počas dvoch totalitných režimov v 20. storočí má židovská komunita v Košiciach svoje stále zastúpenie.
História židovských škôl na južnom Slovensku
Slovenská bibliografia podáva stručný prehľad o výchovno-vzdelávacom systéme, školských zakonoch a vývine židovských komunít na južnom Slovensku hlavne z obdobia 1845-1945 osobinym zretelom na školstvo. Publikácia vypĺňa nielen medzeru v slovenskej pedagogiky ale aj v dejinach slovenskej histórie. Zaujímavé sú fotografie dokumentujúce existenciu židovských škôl. Kniha je určená pre Židov, nežidov, pegagógov, študentov, milovníkov dejín a pre všetkých, ktorí si uvedomujú, že najväčším kapitalom bolo, je a bude vzdelanie.
dostupné aj ako:
Sestrin sľub
Rena ušla z Poľska pred nacistickým terorom k strýkovej rodine na Slovensko, do Humenného.
Aj tu však židov začali zhromažďovať. Tentoraz sa jej uniknúť nepodarilo. S takmer tisíckou mladých židovských dievčat a žien ju napchali do dobytčích vagónov a odviezli do Osvienčimu.
Sestrin sľub je výnimočným a skutočným príbehom poľskej židovky Reny, ktorá sa ocitla v prvom transporte zo Slovenska, o krutostiach, ktoré nacisti páchali na nevinných ženách z okupovanej Európy, no najmä o každodennom boji o prežitie. Prekonávať útrapy Rene pomáhal aj sľub sestre Danke, že budú bojovať o každý deň života, alebo spolu zomrú.
dostupné aj ako:
Orgia
Minulosť ešte nikdy nebola tak blízko, ešte nikdy tak veľmi nebolela, ako v dokumentárnom románe Gábora Zoltána.
Po zvrhnutí admirála Horthyho sa v Maďarsku začal skutočný hon na Židov. Masové deportácie. Krvavé jatky. Orgie. Ich vykonávateľmi boli takzvaní nyilašovci zo strany Šípových krížov, obyčajní ľudia, niečí susedia, priatelia a známi. Krátko pred koncom druhej svetovej vojny, na prelome rokov 1944 a 1945, sa už k Budapešti blížil front, no vražedná mašinéria naďalej bezchybne fungovala. Deportácie z obkľúčeného mesta však už neboli možné, a tak sprievody nevinných ľudí pochodovali centrom hlavného mesta a ich životy zakrátko končili v mrazivých vodách Dunaja.
Uprostred tohto šialenstva stojí továrnik Renner a jeho obrovská osobná tragédia, ktorá je chrbticou románu Orgia. Gábor Zoltán však neúprosne a presne portrétuje aj tých najvyšších nyilašovských predstaviteľov pričom pred nami s chladným pozorovateľským odstupom otvára peklo, ktoré stvorili vlastnými rukami a hlavami.
Gábor Zoltán napísal román, no všetko v ňom je pravda. Počas príprav na knihu sa opieral o hlbokú znalosť maďarských archívov, ale aj o výpovede nespočetných svedkov nyilašovského besnenia, pričom nevynechal ani obete týchto zverských činov.
dostupné aj ako:
Lacná kniha Kaspický dážď (-70%)
Desať rokov pred vypuknutím islamskej revolúcie stojí Irán na pokraji explózie. Dvanásťročná Yaas príde na svet v rodine, ktorá bola rozdelená už pred jej narodením: jej otec je potomok bohatých iránskych židov, ktorí sa začlenili do moslimskej spoločenskej smotánky, kým jej matka vyrástla v chudobných uličkách južného Teheránu, len kúsok od starého židovského geta. Yaas má neľahké detstvo. Musí si hľadať vlastnú cestu medzi dvoma rozdielnymi vrstvami iránskej spoločnosti. Nerovné manželstvo jej rodičov utŕži osudovú ranu, keď sa jej otec zaľúbi do nádhernej ženy z urodzenej moslimskej rodiny. Rodina sa začne rozpadávať a krajina smeruje čoraz bližšie k revolúcii. Yaas postihne záhadná choroba a odsúdi ju na ešte väčšiu osamelosť. Napriek chorobe však bojuje zo všetkých síl, aby zachránila seba a svoju rodinu. Kaspický dážď predstavuje spoločenskú sondu a zároveň psychologickú štúdiu o strate a jej dopade na psychiku človeka. Zavedie nás do fascinujúceho sveta, v ktorom sa odvážne di
Na sklade 2Ks
2,98 €
9,92 €
dostupné aj ako:
Môj sen o láske
Uplynulo vyše sedemdesiat rokov od doby, keď vyšli dve zbierky poézie pod pseudonymom Ria Valé. Kto mohol vedieť, že autorkou píšucou pod pseudonymom Ria Valé nebol Rudolf Dilong, ale žena, mladá a zaľúbená, no pre svoj židovský pôvod skrytá za Dilonga? Navyše, táto žena, Valéria Reiszová, nebola iba Dilongovou žiačkou básnického umenia, ale aj jeho partnerkou, ktorá mu v roku 1942 porodila dcéru. Neľudský zákon slovenskej vojnovej republiky z roku 1941, nazývaný Židovský kódex, však zakazoval nielen partnerské zväzky medzi Židmi a Nežidmi, ale aj akúkoľvek umeleckú činnosť Židov. Po dlhých rokoch je preto namieste vrátiť Riu Valé, autorku, ktorá sa pre svoj rasový pôvod nemohla hlásiť k svojim dielam, do literatúry. Sprievodnú štúdiu autorsky pripravuje literárna vedkyňa Mgr. Kristína Pavlovičová, PhD. a niekoľko osobnejších spomienok bude dielom spisovateľky Denisy Fulmekovej, autorky románu o vzťahu Rudolfa Dilonga a Valérie Reiszovej Konvália (Slovart, 2016). Navyše, od narodenia autorky Rie Valé uplynie tento rok symbolická storočnica.
Frida
Príbeh Fridy je šokujúcim rozprávaním o strate, vojne, ale aj pocite niekam patriť a hľadaní vlastných koreňov. Frida Grünfeld sa v policajných záznamoch prvýkrát objavila v roku 1931. Bola Židovka, prostitútka, podozrivá zo špionáže – a tehotná. Jej vnučka Nina sa vydáva na cestu po stopách svojej stratenej starej mamy. V archívoch a starých záznamoch nachádza čriepky informácií. Kúsok po kúsku skladá životný príbeh ženy, ktorá zdieľala osud mnohých Židov počas druhej svetovej vojny.
Na stiahnutie
9,80 €
dostupné aj ako:
Brána do Európy. Dejiny Ukrajiny
Ukrajina sa zmieta v napätej vojne s Ruskom o zachovanie svojej územnej celistvosti a politickej nezávislosti. Súčasný konflikt je posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu. Oceňovaný historik Serhii Plokhy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť tejto krajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť.
Ukrajinu, ktorá sa nachádza na križovatke medzi strednou Európou, Ruskom a Blízkym východom, formovali rozličné impériá, ktorým slúžila ako strategická brána medzi Východom a Západom – počnúc Byzanciou a Osmanskou ríšou, končiac Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Ukrajina bola po stáročia miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry. Miešali sa tu usadlé a kočovné národy a na stepnom pohraničí sa stretávalo kresťanstvo s islamom, čo viedlo k vytvoreniu spoločenstva divokých bojovníkov známych ako kozáci. Súbežné pôsobenie katolíckej a pravoslávnej cirkvi tu zas vytvorilo náboženskú tradíciu, ktorá spája západné a východné kresťanstvo. Ukrajina bola aj domovom miliónov židov či rodiskom chasidizmu – a jedným z vražedných polí holokaustu.
Plokhy skúma historickú identitu Ukrajiny na životoch hlavných postáv ukrajinských dejín: kyjevskoruského princa Jaroslava Múdreho, ktorého dcéra Anna sa stala francúzskou kráľovnou; kozáckeho vládcu Ivana Mazepu, ktorého Byron a Puškin zvečnili vo svojich básňach; Nikitu Chruščova a jeho chránenca Leonida Brežneva, ktorý sa napokon stal jeho nepriateľom, a aj na životoch hrdinov protestov na Majdane z rokov 2013 a 2014, ktorí stelesňujú súčasný boj o budúcnosť Ukrajiny.
Ako vysvetľuje Plokhy, dnešná kríza je tragickým opakovaním histórie, pretože Ukrajina sa opäť ocitla v centre boja globálnych rozmerov. Kniha Brána do Európy poskytuje jedinečný pohľad na pôvod a potenciálne dôsledky najnebezpečnejšej medzinárodnej krízy od konca studenej vojny.
dostupné aj ako:
Svetlo v okne
Dojímavý príbeh o tom, ako ďaleko dokáže človek zájsť, aby si zachránil život.
Margarete sa predrala z trosiek zbombardovaného domu. Prach víril okolo nej ako sneh. Zo zrúcaniny jej pomohol dostať sa príslušník SS. Ten ju považoval za dcéru mŕtveho majiteľa domu. Spýtal sa jej, či pre ňu môže niečo urobiť. Margarete sklopila zrak, pozrela sa na hruď, kde predtým nosila žltú hviezdu, a odvetila: „Áno.“
Berlín 1941: Margarete Rosenbaumová pracuje ako slúžka u vysokopostaveného nacistického dôstojníka, keď jeho dom zasiahne bomba. Živá vyviazne len ona. Po útoku ju považujú za jeho dcéru a Margarete vie, že je to jej priepustka na slobodu… S novými dokladmi a slobodou, ktorú získala, sa dostane do relatívneho bezpečia. To sa však zmení, keď na ňu natrafí syn bývalého zamestnávateľa, príslušník SS Wilhelm Huber.
Z dôvodov, ktoré pozná len on sám, neprezradí jej totožnosť a trvá na tom, aby bývala uňho v Paríži. Je odhodlaný ukrývať ju, má však podmienku: musí aj naďalej predstierať, že je jeho sestra. Jeho plán sa zdá priveľmi riskantný a Margarete sa bojí, že ich odhalia. Desí ju aj to, čo od nej Wilhelm bude chcieť na odplatu. Keď nacisti začnú v Paríži zatýkať Židov a Résistance stupňuje svoju činnosť, nebezpečenstvo hrozí všetkým odporcom nacistického režimu. Margarete si uvedomuje, že šancu prežiť bude mať, len ak zostane v úkryte. Môže však zveriť nacistickému príslušníkovi všetko, čo jej zostalo… bezpečie, život, či dokonca srdce?
dostupné aj ako:
Stretnutie tých, čo prežili šoa
Kniha dokumentuje príbehy preživších holokaust, ktorí boli súčasťou domova seniorov Ohel David a prvýkrát vyšla práve pri príležitosti 20. výročia jeho existencie. Publikácia je slovensko-anglická a nájdete v nej okrem literárnych faktografických textov aj umelecké portréty, ktorých autorom je fotograf Tomáš Halász. Redakčne texty pripravila Soňa Jánošová a Kristína Jurčišinová. Za grafickým spracovaním stojí dizajnérka Katarína Balážiková.
Príbehy v knihe sú rozdelené do troch kapitol a reflektujú rôznorodé osudy Židov počas holokaustu. Prvá kapitola sa venuje najmä preživším koncentračné tábory, druhá osobám, ktoré sa počas tohto obdobia rôznym spôsobom ukrývali a tretia ľuďom, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Rôznorodosť príbehov vytvára mozaiku, ktorá v celku sprostredkuje neprikrášlený obraz o živote židovských občanov počas obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského štátu.
V dobe radikalizácie spoločnosti a vzrastajúcej podpore fašizmu, rasizmu a aj antisemitizmu považuje Post Bellum a Ohel David za stále dôležitejšie prinášať príbehy ľudí, ktoré na vlastnej koži zažili hrôzy spôsobené práve týmito izmami a dokázali ich pretransformovať na silnú a inšpiratívnu životnú skúsenosť. Publikácia je určená aj pre pedagógov ako pomôcka v rámci vyučovacieho procesu a pre historikov ako doplnok k výskumu v oblasti témy Slovenského štátu.
Fragmenty židovstva
Nová knižná publikácia so šokujúcimi príbehmi z obdobia predvojnového a povojnového Československa
Bol Alexander Fleming prvým objaviteľom penicilínu? Alebo to bol židovský lekár zo Sniny? Boli Vrba a Wetzler jediní známi slovenskí židia, ktorým sa podarilo utiecť z Osvienčimu? Alebo sa tento husársky kúsok podaril aj bohémovi a milovníkovi hazardných hier Arnoštovi Rosinovi zo Sniny? Boli to skutočne Banderovci, ktorí v Kolbasove zavraždili 11 mladých židov, ktorým sa po vojne podarilo vrátiť z pekla koncentračných táborov domov? Alebo to bola vopred plánovaná poprava nežiadúcich, ktorí by sa mohli dožadovať svojich ekonomickým práv? Kto bola vlastne Gizela Lipovská, posledná židovka z Uličskej doliny? Tieto a ďalšie zaujímavé témy ako sú zabudnuté židovské cintoríny v okrese Snina, sú zverejnené v tejto jedinečnej publikácii.
Autori knihy: Jaroslava Marcineková, Tomáš Stern, Michal Šmigeľ, Jozef Novák a Juraj Levický
Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie
Kniha Filipa Müllera z roku 1979 je unikátnym svedectvom Čechoslováka, ktorý prežil Osvienčim. Ako väzeň Sonderkommanda musel v rámci zvláštneho zaobchádzania pracovať v tejto fabrike na smrť. Odhalil svetu vnútorný život likvidačného tábora. Zvláštne zaobchádzanie bol nemecký krycí názov pre masové vraždenie židov v plynových komorách a spaľovniach. Ako jeden z mála očitých svedkov prežil Müller nielen všetky likvidačné akcie tohto smrteľného komanda, ale zanechal aj jedno z najvýznamnejších svedectiev masového vraždenia. Je to prvé obsiahle svedectvo „nositeľa tajomstva“ a otrasný dobový dokument. V porovnaní s jeho výpoveďou v dokumentárnom filme Clauda Lanzmanna „Shoah“ a jeho výpoveďami voči príslušníkom SS v rôznych súdnych procesoch, obsahuje kniha najväčšiu zbierku autentických spomienok na svet zvláštneho zaobchádzania. Po premietnutí svojej výpovede vo filme Clauda Lanzmanna v nemeckej televízii (v roku 1986) Filip Müller už nikdy verejne o tejto téme nehovoril.
dostupné aj ako:
Historicita Biblie (Nové objavy)
Táto kniha prináša mnoho nových objavov z oblasti biblických dejín. K starším paralelám medzi Eposom o Gilgamešovi a knihou Genezis pridala nové paralely. Zovšeobecnila najstaršie dejiny vzniku prvej civilizácie sveta (sumerskej) s biblickými dejinami vzniku človeka. Ukázala, že biblické dejiny Jozefa a jeho rodiny, rovnako ako aj exodu Židov z Egypta majú svoje paralely s kráľovskými dejinami Egypta. Herodotove kráľovské príbehy z prostredia perzského kráľa Dareia majú svoje paralely v biblických knihách Judit, Tobiáš, ale najmä Ester. Príbehy Makabejských mučeníkov zodpovedajú príbehom z kráľovských dejín Hasmoneovskej dynastie, tak ako ich zaznamenal Jozef Flávius. Podobne príbehy Panny Márie a jej rodiny zodpovedajú kráľovským príbehom poslednej Hasmoneovskej kráľovnej Mariamné a jej rodiny, tak ako ich zaznamenáva Jozef Flávius. Prensledovanie kresťanov za Nera v roku 64 po Kr. pravdepodobne inicioval Jozef Flávius, ktorý sa práve v tej dobe ocitol v Ríme a potreboval od Nera, aby prepustil uväznených židovských kňazov. Vyznanie Jozefa Flávia o Ježišovi, že je Kristus (Testimonium Flavianum) zrejme napísal laodicejský biskup Anatolius, ktorý bol jedným z teológov – matematikov, ktorí v tej dobe upresňovali historické dáta teologicko – matematickými konštrukciami. A nakoniec, pravdepodobne list cisára Trajána miestodržiteľovi Bythínie Plíniovi Mladšiemu je predobrazom, z ktorého sa neskôr vyvinul list Pána Ježiša kráľovi Abgarovi v Edesse, z neho zázračný obraz (mandylion) Pána Ježiša v Edesse a Konštantínopole a nakoniec možno aj Turínske plátno.