Hľadanie: Oneskorene reportaze
zobraziť:
Ufo nad Bratislavou
Slovensko – krajina troch morí, z ktorých len jedno je skutočné, no aj tak k nemu nie je priamy prístup. Rodisko Nočného kráľa, pred ktorým sa triasol celý svet i Jánošíka, ktorý bohatým bral, no chudobným nič nedával. Aké je Slovensko videné poľskými očami? Dobre známe. A predsa ako keby prichádzalo z inej galaxie.
Je Slovensko pre Poliakov len krajinou Tatier, halušiek, oštiepkov a iných ľudových stereotypov? Ani zďaleka! Je to raj surferov, aký nikde na okolí nenájdete, je to krajina, v ktorej vznikol muzikál o poľskom pápežovi a je to aj miesto, z ktorého môžete po smrti odletieť rovno na obežnú dráhu. No taktiež je to krajina s dlhodobými neliečenými traumami z minulosti i súčasnosti – od Jánošíka, cez Tisa až po Fica.
Ufo nad Bratislavou je veľmi osobná a zábavná kniha o krajine, ktorú dobre poznáme, no nevieme sa na ňu pozrieť z takého uhla, ako naši najbližší susedia.
Poľská spisovateľka Weronika Gogola, ktorá si Slovensko zvolila za svoj domov, s dávkou humoru a sympatie pozoruje svoju osvojenú domovinu. Výsledkom je jej vydarená reportážna knižka Ufo nad Bratislavou, ktorú by sme mohli nazvať aj návodom na použitie Slovenska. Či už tu žijete, alebo tadiaľto len prechádzate.
dostupné aj ako:
Depeše
Veľdielo vojnovej reportáže od spoluautora legendárneho hollywoodskeho filmu Francisa Forda Coppolu Apocalypse Now. Nikto nikdy neopísal vietnamskú vojnu ale vlastne aj vojnu všeobecne tak, ako americký reportér Michael Herr.
Medzi rokmi 1967 a 1969 pracoval Michael Herr ako vojnový korešpondent časopisu Esquire. Žil s vojakmi na fronte, bol svedkom ich vojnového delíria, prežíval s nimi každý okamih. Po návrate do USA napísal Depeše svoj opus magnum.
S mimoriadnou literárnou hodnotou opísal všetko, čo vo Vietname videl: chaos, bolesť, vraždiace besnenie, obrovský strach tlmený silnými drogami, rozsypanú ľudskú psychiku i nočné mory, ktoré sa odohrávajú v bdelom stave. Kniha je pretkaná hypnotickými víziami, poetickými metaforami a vojenským žargónom. Surreálne opojenie vojnou je však zároveň aj jej obžalobou.
Niektorí hrdinovia knižky Depeše sa neskôr pretvorili na postavy filmu Apocaplyse Now, ktorého bol Michael Herr spoluscenáristom.
4-5 hodín čítania
Kníhkupec z Kábulu
Asne Seierstad necúva pred žiadnou ťažkou témou. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odchádza do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov.
Hrdina jej reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru.
Asne Seierstad strávila štyri mesiace v afganskej rodine a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stále stojí hlava rodiny na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi. Knižka Kníhkupec z Kábulu rozpráva príbehy zakázanej lásky, dohodnutých manželstiev i obyčajného života pod temnou záclonou každodenného teroru.
Kniha Asne Seierstad Kníhkupec z Kábulu vychádza v preklade Simony Jánoškovej.
dostupné aj ako:
Proč Alláh stvořil kalašnikov
Proč Alláh stvořil kalašnikov? Kdy se smějí tálibánci, kam se vrací Ježíš a jak se stalo, že věřící židé s pěstěnými pejzy rozjeli byznys s americkým sexuálním symbolem (Kim Kardashianovou)? Pavel Novotný zvaný Pawluscha už léta cestuje jako novinář na Blízký východ i do Asie. V Egyptě zažil začátek arabského jara a po zatčení dojal agenty tajné policie tak silně, že mu přinesli židli. Na předměstí pákistánského Péšávaru navštívil islámskou školu, kde podle legendy studoval zakladatel Tálibánu. (Prý nestudoval.) Se západními vojáky v Afghánistánu jezdil obrněným vozem a s pýřícím se venkovským duchovním sledoval indické telenovely.
V Izraeli hovořil s veterány, kteří se i v pokročilém věku divili skutečnosti, že v roce 1973 vyhráli válku s Araby. Tak dlouho seděl v kanceláři palestinského ministra zahraničí, až s ním udělal rozhovor (a pak ještě další). Kromě toho zevloval v táboře Muslimského bratrstva v Káhiře a na utajeném místě v Gaze vedl interview s mluvčím Hamásu, od něhož pak slyšel, co už dávno věděl.
Zkušený reportér, vystudovaný religionista, citlivý pozorovatel, ostrovtipný glosátor. Pavel „Pawluscha“ Novotný je už tři dekády nedílnou součástí zahraničního zpravodajství České republiky. Od legendárních počátků v Bosně přes všemožné války napříč východem blízkým i vzdáleným po reportážní cesty napříč Asií a dalšími kontinenty tenhle týpek, s nímž nás k mé radosti pojí přátelství napříč léty, válečnými frontami a hospodami, načerpal ojedinělý mix zkušeností, znalostí a historek. Kniha, kterou Pavel po letech nejen mého naléhání konečně napsal, vše propojila do divokého mixu džihádistického rokenrolu, indických dekoltů za Tálibánu nebo českých islamistů. Vše, co jste o světě islámu chtěli vědět, a báli jste se zeptat, je konečně tu!
Jakub Szántó
Na sklade 1Ks
13,31 €
14,01 €
Už dávno nevidím svet čierno-bielo
Kniha rozhovorov Tomáša Gálisa s Ivanom Miklošom by mohla slúžiť ako podrobná učebnica o tom, prečo je nevyhnutné permanentne zlepšovať fungovanie štátu, ako sa robia reformy a ako to vyzerá v spoločnosti, keď sa reformy odkladajú, robia polovičato alebo politici vládnu bez vnútornej potreby zlepšovať svet. Oliver Brunovský, editor Denníka E, zakladateľ týždenníka Trend
Ivan Mikloš, bývalý podpredseda vlády, minister privatizácie aj financií sa celý život zaoberá reformami. Bol najdlhšie slúžiacim ministrom ponovembrového Slovenska, ktoré v čase, keď robil bolestivé zmeny v spoločnosti, označila Svetová banka za najreformnejšiu krajinu sveta. V rozhovoroch s editorom Denníka N Tomášom Gálisom však vysvetľuje nielen to, čím sme na Slovensku prešli za vyše 30 rokov, ale aj na akých princípoch fungovala socialistická ekonomika a akými zmenami prechádza Ukrajina. Nemá problém otvorene povedať, čo je podľa neho správne a kde urobili chyby nielen oni s Mikulášom Dzurindom, ale aj ostatné politické garnitúry v ponovembrovom Česko-Slovensku, na Slovensku a aj na Ukrajine, kde Mikloš pôsobil.
Vďaka Miklošovej hlbokej znalosti problematiky, schopnosti zrozumiteľne vysvetliť zložité ekonomikcé procesy a aj vďaka encyklopedickým znalostiam Tomáša Gálisa je kniha vyčerpávajúcim sprievodcom našou ekonomikou.
Kniha je doplnená fotografiami fotografa agentúry AFP a Denníka N Vladimíra Šimíčka, ktoré urobil počas pôsobenia Ivana Mikloša na Ukrajine.
Myslenie ľudí sa až tak zásadne nemení, čo je vlastne zásadný problém reforiem. Myslím, že to bol Ralf Dahrendorf, ktorý povedal, že politický systém sa dá zmeniť za šesť mesiacov, ekonomický za šesť rokov, ale hodnotový za šesťdesiat rokov. Myslenie ľudí sa mení len s generáciami, pretože je do značnej miery zotrvačné. I.Mikloš
dostupné aj ako:
Ešte sme nezomreli - Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 - 2022
Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov. Gréckokatolícky kňaz Vasyľ Ivaňuk odšoféroval v prvý rok vojny s humanitárnou pomocou pre civilistov i vojakov 80-tisíc kilometrov. Dnes sa pravidelne vracia na Donbas, aby slúžil liturgie a ďalej distribuoval pomoc. Učiteľka francúzštiny Anna Zajcevová prežila s niekoľkomesačným synom Svjatoslavom a rodičmi 65 dní v podzemí Azovstaľu, jej manžel skončil ako vojak v ruskom zajatí. Vysokoškolský pedagóg Ihor Kozlovskyj šiel vysypať smeti a skončil ako politický väzeň na 700 dní v pivničnej kobke. Oleksandr Sarabun prežil ilovajské peklo a na front sa vrátil s protézou. Aj to sú hrdinovia časozberných reportáží Stanislavy Harkotovej, ktorá mapuje dianie na Ukrajine priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska. Na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov. Jej knižný debut Ešte sme nezomreli je správou o ľuďoch vo vojne, ktorú ilustrujú fotografie oceňovaného fotografa Juraja Mravca.
Po prvý raz navštívila Ukrajinu ako reportérka v roku 2015 a odvtedy sa do krajiny pravidelne vracia. Dianie u našich susedov mapuje nielen cez kľúčové dejinné zvraty a udalosti, ale najmä cez osobné príbehy vojakov, zajatcov a veteránov, ich matiek a manželiek či aktivistov a dobrovoľníkov z radov obyčajných mužov i žien. Reportérka Aktuality.sk STANISLAVA HARKOTOVÁ je aktuálne v Kyjeve, kde dokončuje knihu časozberných reportáží. 200-stranová publikácia vyjde na jeseň pod hlavičkou domovskej redakcie Aktuality.sk.
Zlá krv
Tajomstvá a lži v Silicon Valley.
Strhujúci príbeh o najväčšom podvode.
Kompletný príbeh o raketovom štarte a šokujúcom konci multimiliardového startupu, postavený na zasvätených informáciách novinára, ktorý ako prvý zverejnil o ňom správy a sprevádzal ho napriek tlaku a vyhrážkam, ktoré mu adresovala generálna riaditeľka spoločnosti a jej právnici, až do konca.
V roku 2014 zakladateľku Theranosu a jeho generálnu riaditeľku Elizabeth Holmesovú do veľkej miery považovali za ženskú verziu Steva Jobsa: brilantná mladá žena, ktorá štúdium na Stanfordovej univerzite nedokončila, založila startup, sľubujúci zrevolucionizovať medicínsky priemysel zariadením, čo by zvládalo vykonávať krvné testy výrazne rýchlejšie, ľahšie a lacnejšie. S podporou investorov ako Larry Ellison a Tim Draper predal Theranos v kampani na získanie finančných prostriedkov akcie, ktoré zhodnotili spoločnosť na astronomicky?ch 9 miliárd dolárov. Cena Holmesovej podielu tak stúpla odhadom na 4,7 miliardy dolárov. Bol v tom jediný háčik: technológia nefungovala.
Holmesová celé roky zavádzala investorov, predstaviteľov FDA, aj vlastných zamestnancov. Keď dostal Carreyrou z The Wall Street Journalu tip na prácu pre investigatívneho novinára a začal klásť otázky, začali sa Carreyrouovi aj Journalu vyhrážať súdmi. Noviny sa nezľakli a koncom roku 2015 zverejnili prvý z desiatok článkov o Theranose. Do začiatku roku 2017 klesla hodnota spoločnosti na nulu a Holmesovej hrozili právne kroky zo strany štátnych orgánov aj investorov.
Nájdete tu strhujúci príbeh najväčšieho podvodu súkromnej spoločnosti od čias Enronu, znepokojujúci, varovný súbor výmyslov uprostred opovážlivých sľubov a zlatej horúčky v Silicon Valley.
John Carreyrou, dvojnásobný nositeľ Pulitzerovej ceny, je investigatívny novinár denníka Wall Street Journal. Za rozsiahle spracovanie kauzy Theranosu mu udelili George Polk Award za finančnú reportáž, Gerald Loeb Award za výnimočný žurnalistický počin v oblasti podnikania a financií v kategórii špecializovanej žurnalistiky a Barlett & Steel Silver Award za investigatívnu žurnalistiku v oblasti podnikania.
Carreyrou s manželkou a tromi deťmi žije v Brooklyne.
dostupné aj ako:
20 let nového Polska v reportážích podle Mariusze Szczygieła
Internetové seznamky, privatizace, záplava zboží, telenovely a podnikatelské baroko. Seznamy agentů, historické křivdy a zklamaná očekávání. Všechno zakázané a nedostatkové leželo na dosah ruky. Najednou se mohlo svobodně mluvit a psát o minulosti i okolní realitě. Pro Polsko, stejně jako pro Česko a Slovensko, představoval rok 1989 nejen politickou, ale i kulturní a společenskou revoluci. Dnešní polská reportáž, jeden z nejzajímavějších a nejprestižnějších žánrů s dlouhou tradicí, se zrodila právě z nutnosti tyto nové fenomény a změny pochopit. Dívat se na ně s odstupem a kriticky. Novinář Mariusz Szczygieł vybral podle svých slov „nejzajímavější, nejkontroverznější a nejznámější polské reportáže napsané po pádu komunismu“. Některé jako by popisovaly to, co jsme sami prožili, jiné jsou svébytně polské. Dohromady ale skládají neuvěřitelně různorodý, někdy směšný a jindy mrazivý obraz minulých dvaceti let v jedné zemi ve středu Evropy. Nápad, uspořádání a komentáře Mariusz Szczygieł. Ilustrace twożywo.
Laserový muž
Cecilia Vanger, hrdinka trilógie Milénium Stiega Larssona, sedí v kresle a číta knihu Gellerta Tamasa Laserový muž. O čom je kniha na jej kolenách? A prečo sa práve ona dostala na stránky jednej z najpredávanejších kriminálok posledných rokov?
Chcel som to napísať ja, povedal o Tamasovej knihe autor tejto svetovej kriminálnej série Stieg Larsson. Čo ho na nej tak veľmi fascinovalo?
V roku 1991 sa Štokholm mení na mesto strachu. Neznámy útočník ozbrojený laserovou ostreľovacou puškou postupne vystrelí na jedenásť ľudí. Spája ich jediná vec iná farba pokožky. Gellert Tamas nás vo svojom dokumentárnom románe Laserový muž pozýva priamo do duše vraha, ktorý sa neskôr stal vzorom Andersa Breivika.
Vedľa seba sa paralelne rozvíjajú motívy zo života vraha Johna Ausonia i z priebehu pátrania po tomto nebezpečnom mužovi s ostreľovacou puškou. Vzniká tak skutočná reportážna detektívka, ktorá je jednou z najčítanejších švédskych non-fiction kníh.
Kniha Laserový muž vychádza v preklade Evy Lavríkovej.
Lacná kniha Anton Srholec Bezdomovec z povolania (-90%)
Kniha rozhovorov ANTON SRHOLEC - BEZDOMOVEC Z POVOLANIA je kniha o láske, odpúšťaní, viere, nezlomnosti, slobode a radosti. Vznikala vyše dvoch rokov. Autorom rozhovorov s charizmatickým kňazom, ktorý sa stará o bezdomovcov je spisovateľ, hudobník a publicista Pišta Vandal Chrappa. Autorom fotografií je fenomenálny Matúš Zajac.
Kniha má dvadsaťjeden kapitol. Pišta Vandal sa s Antonom Srholcom rozprával o pokušeniach, ktoré dáva moc, o duchovnom povolaní a úskaliach kňazstva, o živote v lágri, o besoch komunizmu, o strachu, o nádeji i beznádeji, o pravde, slobode, o živote i smrti. Fotografie Matúša Zajaca zachytávajú intimitu každodennosti Antona Srholca. Zameriavajú sa hlavne na jeho kňazstvo a prácu s bezdomovcami.
Na sklade 4Ks
1,30 €
13,00 €
dostupné aj ako:
Lacná kniha Zamyslenia - Róbert Bezák (-90%)
Róbert Bezák si nevynucuje pozornosť. Nechce karhať a neponúka zaručený návod na spásu a šťastie. V tejto knihe sa rozpráva s čitateľom o viere a láske, o priateľstve, ale aj o odchádzaní a samote. Uvažuje o tom, ako moc mení ľudí, ktorí nie sú na ňu dostatočne zrelí. O ťažkých témach hovorí s pokojom a pokorou človeka, ktorý vie, že každý si nesie svoje bremeno. Umožňuje čitateľovi odsunúť zjednodušenú definíciu kňaza, "ktorého odpratali z cirkvi", a počuť slová, ktoré hovorí už ako Róbert Bezák. Kniha vznikla na základe rozhovorov novinárky Marie Vrabcovej s Róbertom Bezákom a prináša odpovede na otázky, ktoré si v živote skôr či neskôr položí každý.
Na sklade > 5Ks
0,50 €
4,99 €
dostupné aj ako:
Roky Fica III (Výber čmáraníc z Denníka N 2016 – 2020)
Dlho očakávaný záver temnej trilógie z prostredia politiky a zločinu. Zatiaľ najrozsiahlejšia Shootyho knižka zachytáva tretiu vládu Roberta Fica, počas ktorej sa dialo viac vecí, než by si bežný smrteľník dokázal zapamätať. Kresby ilustrujúce dianie na Slovensku aj vo svete dopĺňa rozsiahly poznámkový aparát, ktorého čítanie je rovnako málo povzbudivé ako zvyšok knihy.
Flanérova košeľa
Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice.
Z predhovoru autorky:
Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.
dostupné aj ako:
Vojna nemá ženskú tvár, 2. vydanie
Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.
Svetlana Alexijevič pátra po inej tvári vojny. Nezaujímajú ju medaily a rady a vyznamenania, v pamätiach stoviek žien, ktoré zažili vojnu ako jej priame účastníčky so zbraňou v ruke, loví to, čo je neprenosné, to najosobnejšie – zážitky, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, zážitky, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov.
Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.
Matovič. Premiér v teniskách
Zo 150. miesta kandidátky neparlamentnej strany sa za desať rokov dostal na post najmocnejšieho človeka v štáte. Pohŕdal klasickou politikou, brojil proti štandardným politikom a vyhadzoval im na oči ich nesplnené sľuby. Porazil Smer a stal sa premiérom, no vo funkcii vydržal len rok. Ukázalo sa, že vládnuť bez politického remesla sa nedá a že voliči chcú, aby sa politici správali aspoň trochu štandardne. Nakoniec po ňom zostalo toľko nesplnených sľubov, nedotiahnutých nápadov a poprených vyhlásení, ako po máloktorom inom politikovi.
Reportér Denníka N Dušan Mikušovič sledoval politickú kariéru Igora Matoviča niekoľko rokov. Kniha vychádza z rozhovorov, ktoré absolvoval s ním aj ďalšími politickými aktérmi a zo situácií, ktoré sa doteraz na verejnosť nedostali. Popisuje Matovičov rok vo funkcii premiéra a ako k nej desať rokov smeroval.
Predstavuje Igora Matoviča v rôznych rolách, ktoré mu počas jeho pôsobenia v politike prischli: Matovič ako homo vulgaris, ako podcenený víťaz, poslanec s obrázkami, bojovník s hnusobou, vynálezca atómovky či minister bez titulu.
Texty Dušana Mikušoviča dopĺňajú fotografie reportéra Denníka N Tomáša Benedikoviča.
Vrah je v každém z nás 2
Zločin nikdy nespí a teď přinese řadu bezesných nocí i vám! Elitní detektiv z pražské mordparty Jan Štoček opět zapátral v paměti a vytáhl na světlo světa další zásadní případy své kriminalistické kariéry. Spolu s Lucií Bechynkovou, zakladatelkou oceňovaného podcastu Opravdové zločiny, vás zavede přímo na místo činu. Jak probíhalo vyšetřování mediálně známých případů a co šokuje i otrlého kriminalistu? To a mnoho dalšího zjistíte ve strhujícím vyprávění o všech podobách policejní práce.
Vrah je v každém z nás
Legendární detektiv pražské mordparty Jan Štoček stojí za vyřešením zásadních tuzemských kriminálních případů, mezi které patří sériový vrah Ivan Roubal nebo Orlické vraždy. V otevřeném rozhovoru ho vyzpovídala Lucie Bechynková, zločinožroutka a zakladatelka podcastu Opravdové zločiny. Nahlédněte do zákulisí vyšetřování vražd, které Štoček popisuje velmi osobitým stylem – v některých pasážích se vám bude tajit dech, v jiných se možná neubráníte smíchu.
Proti srsti
Táto kniha nie je len pozoruhodnou kronikou prvých desaťročí 21. storočia, je to možno aj návod na čítanie budúcnosti. Eugen Gindl totiž nepísal o svete, ktorý je dôverne známy a ohmataný, ale o svete, ktorý treba neustále objavovať a učiť sa v ňom žiť. Azda aj preto sú dnes jeho texty čoraz aktuálnejšie.
Filmový scenárista, reportér, publicista, autor divadelných hier, aktivista, nesmierne rozhľadený, otvorený a citlivý človek. Taký bol Eugen Gindl (1944 – 2021). Jeho publicistické texty boli prorocké a zároveň nadčasové. Slovensko mu často bolo primalé – vždy skúmal vzťahy a napätia v globálnom meradle a v širších kontextoch. Upozorňoval na činy a dosah neokolonializmu, nespravodlivé rozdelenie síl i bohatstva vo svete, na neúnosne roztvorené nožnice nerovnosti. Vždy sa pritom zastával tých najslabších a najzraniteľnejších.
Názov Proti srsti je v tomto prípade veľmi presný. Jeho stĺpčeky, fejtóny a glosy neboli veľmi pohodlné. Naopak, dráždili a omínali. Ukazovali nám totiž, že aj my sa podieľame na krivde vo svete – ak nie inak, tak tým, že si pred ňou pre vlastné pohodlie a pokoj zatvárame oči. A keďže bol aj dobrodruh a zároveň výnimočne sčítaný a vzdelaný človek, do každého svojho textu dokázal primiešať svoje jedinečné životné či čitateľské zážitky a vytvoriť štylisticky vybrúsený tvar, hotovú krátku prózu.
Veľká väčšina jeho textov nezostarla a nestratia nič zo svojej aktuálnosti. Naopak, sú azda aktuálnejšie ako v čase svojho vzniku. Eugen Gindl vo svojich publicistických textoch zaznamenal prvé dekády dvadsiateho prvého storočia ako nikto iný v tejto krajine a vytvoril tak pozoruhodnú kroniku, ktorej hodnota môže len rásť. Čítať Gindla má zmysel!
dostupné aj ako:
Daniel Pastirčák: Zaskočený večnosťou
V dvanástich rozhovoroch odhalíte osobný príbeh najznámejšieho slovenského ekumenického kazateľa počas jeho neraz tŕnistej cesty životom. Postupne odkrývame, ako mladý zarytý ateista rozmýšľajúci o samovražde zostal zaskočený večnosťou vďaka láske k mladej pastierke. Táto skúsenosť zasadila smrteľnú ranu jeho materialistickému pohľadu na svet. Potom, ako bol vyhodený zo strednej školy a bezúspešne sa pokúšal dostať na štúdium maľby na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, počúvol radu priateľa a dal si prihlášku na teológiu. Niekde tam začal príbeh „slovenského Tomáša Halíka“, človeka spájajúceho kresťanov všetkých denominácií s agnostikmi a ateistami.