Hľadanie: Oneskorene reportaze
zobraziť:
Kilo. Život a smrť v tajnom svete kokaínových kartelov
Pútavo napísaný príbeh rozsiahleho zločineckého obchodu, ktorý je krutý a nemilosrdný a je najdlhšie trvajúcim konfliktom na americkom kontinente.
Počas pätnásťročnej reportérskej práce v Kolumbii zažil skúsený novinár Toby Muse na vlastnej koži zločinecké podsvetie s jeho pravidlami aj nebezpečenstvami. Prenikol medzi známe kolumbijské kartely, aby nám ponúkol jedinečný obraz obchodu s drogami. Kilo kokaínu sleduje od jeho zberu až po pašerácke lode. Opisuje ľudské príbehy spojené s komplikovaným kokaínovým exportom z Kolumbie do zvyšku sveta, sleduje farmárov na kokových plantážach, sprevádza ich na krvavé trhoviská mestečiek a odkrýva príbehy plné násilia, sexu a peňazí. Rozpráva sa s nájomnými vrahmi, s hlavami medellínskych gangov, so ženami zamilovanými do najnebezpečnejších narkobarónov a dokonca aj so samotnými narkobarónmi, aby sa presvedčil o chaotickej podstate miliardového obchodu s drogami. Dostáva sa do prvých línií drogovej vojny a pozoruje tvrdú prácu kolumbijskej polície aj americkej pobrežnej stráže, ktoré zvádzajú vopred prehratú bitku. Opisuje, ako došlo k najkrvavejšej drogovej vojne v dejinách Mexika a ako sa kartely snažili vyťažiť čo najviac z rýchlo upadajúcej ekonomiky susednej Venezuely.
V knihe nájdete aj exkluzívne fotografie predstavujúce strhujúci obraz krviprelievania a temného šialenstva priamo v srdci kokaínového obchodu.
dostupné aj ako:
Depeše
Veľdielo vojnovej reportáže od spoluautora legendárneho hollywoodskeho filmu Francisa Forda Coppolu Apocalypse Now. Nikto nikdy neopísal vietnamskú vojnu ale vlastne aj vojnu všeobecne tak, ako americký reportér Michael Herr.
Medzi rokmi 1967 a 1969 pracoval Michael Herr ako vojnový korešpondent časopisu Esquire. Žil s vojakmi na fronte, bol svedkom ich vojnového delíria, prežíval s nimi každý okamih. Po návrate do USA napísal Depeše svoj opus magnum.
S mimoriadnou literárnou hodnotou opísal všetko, čo vo Vietname videl: chaos, bolesť, vraždiace besnenie, obrovský strach tlmený silnými drogami, rozsypanú ľudskú psychiku i nočné mory, ktoré sa odohrávajú v bdelom stave. Kniha je pretkaná hypnotickými víziami, poetickými metaforami a vojenským žargónom. Surreálne opojenie vojnou je však zároveň aj jej obžalobou.
Niektorí hrdinovia knižky Depeše sa neskôr pretvorili na postavy filmu Apocaplyse Now, ktorého bol Michael Herr spoluscenáristom.
4-5 hodín čítania
Ufo nad Bratislavou
Slovensko – krajina troch morí, z ktorých len jedno je skutočné, no aj tak k nemu nie je priamy prístup. Rodisko Nočného kráľa, pred ktorým sa triasol celý svet i Jánošíka, ktorý bohatým bral, no chudobným nič nedával. Aké je Slovensko videné poľskými očami? Dobre známe. A predsa ako keby prichádzalo z inej galaxie.
Je Slovensko pre Poliakov len krajinou Tatier, halušiek, oštiepkov a iných ľudových stereotypov? Ani zďaleka! Je to raj surferov, aký nikde na okolí nenájdete, je to krajina, v ktorej vznikol muzikál o poľskom pápežovi a je to aj miesto, z ktorého môžete po smrti odletieť rovno na obežnú dráhu. No taktiež je to krajina s dlhodobými neliečenými traumami z minulosti i súčasnosti – od Jánošíka, cez Tisa až po Fica.
Ufo nad Bratislavou je veľmi osobná a zábavná kniha o krajine, ktorú dobre poznáme, no nevieme sa na ňu pozrieť z takého uhla, ako naši najbližší susedia.
Poľská spisovateľka Weronika Gogola, ktorá si Slovensko zvolila za svoj domov, s dávkou humoru a sympatie pozoruje svoju osvojenú domovinu. Výsledkom je jej vydarená reportážna knižka Ufo nad Bratislavou, ktorú by sme mohli nazvať aj návodom na použitie Slovenska. Či už tu žijete, alebo tadiaľto len prechádzate.
dostupné aj ako:
Desaťkrát Gulag
Projekt Desať príbehov z lágrov GULAG je publicisticko-dokumentárna kniha desiatich mimoriadnych príbe-
hov občanov, ktorí boli zo svojich domovov zavlečení do pracovných táborov GULAG v ZSSR.
Autor publicisticko-dokumentárnej knihy, Peter Juščák, sa s témou deportácií zaoberá tridsať rokov.
Tentokrát z množstva ľudských osudov vybral desať príbehov. Jeho rukopis s prináša dramatické osudy, na
ktorých je možné ilustrovať celú problematiku deportácií.
Každý z opísaných osudov je niečím charakteristický a zvláštny a je doložený množstvom dokumentár-
nych podkladov.
Poznamenávame, že kniha koncipovaná ako ilustrácia náročnej témy na príkladoch charakteristických osudov
jednotlivcov doposiaľ na Slovensku nevyšla a je ojedinelým projektom aj medzi podobnou literatúrou v oko-
litých krajinách..
Zuzana Čaputová: Nestratiť sa sama sebe
Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky. Aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici? S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny?
Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu.
„Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ - Erik Tabery
Kniha vychádza v spolupráci s týždenníkom Respekt.
Už dávno nevidím svet čierno-bielo
Kniha rozhovorov Tomáša Gálisa s Ivanom Miklošom by mohla slúžiť ako podrobná učebnica o tom, prečo je nevyhnutné permanentne zlepšovať fungovanie štátu, ako sa robia reformy a ako to vyzerá v spoločnosti, keď sa reformy odkladajú, robia polovičato alebo politici vládnu bez vnútornej potreby zlepšovať svet. Oliver Brunovský, editor Denníka E, zakladateľ týždenníka Trend
Ivan Mikloš, bývalý podpredseda vlády, minister privatizácie aj financií sa celý život zaoberá reformami. Bol najdlhšie slúžiacim ministrom ponovembrového Slovenska, ktoré v čase, keď robil bolestivé zmeny v spoločnosti, označila Svetová banka za najreformnejšiu krajinu sveta. V rozhovoroch s editorom Denníka N Tomášom Gálisom však vysvetľuje nielen to, čím sme na Slovensku prešli za vyše 30 rokov, ale aj na akých princípoch fungovala socialistická ekonomika a akými zmenami prechádza Ukrajina. Nemá problém otvorene povedať, čo je podľa neho správne a kde urobili chyby nielen oni s Mikulášom Dzurindom, ale aj ostatné politické garnitúry v ponovembrovom Česko-Slovensku, na Slovensku a aj na Ukrajine, kde Mikloš pôsobil.
Vďaka Miklošovej hlbokej znalosti problematiky, schopnosti zrozumiteľne vysvetliť zložité ekonomikcé procesy a aj vďaka encyklopedickým znalostiam Tomáša Gálisa je kniha vyčerpávajúcim sprievodcom našou ekonomikou.
Kniha je doplnená fotografiami fotografa agentúry AFP a Denníka N Vladimíra Šimíčka, ktoré urobil počas pôsobenia Ivana Mikloša na Ukrajine.
Myslenie ľudí sa až tak zásadne nemení, čo je vlastne zásadný problém reforiem. Myslím, že to bol Ralf Dahrendorf, ktorý povedal, že politický systém sa dá zmeniť za šesť mesiacov, ekonomický za šesť rokov, ale hodnotový za šesťdesiat rokov. Myslenie ľudí sa mení len s generáciami, pretože je do značnej miery zotrvačné. I.Mikloš
dostupné aj ako:
Ešte sme nezomreli - Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 - 2022
Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov. Gréckokatolícky kňaz Vasyľ Ivaňuk odšoféroval v prvý rok vojny s humanitárnou pomocou pre civilistov i vojakov 80-tisíc kilometrov. Dnes sa pravidelne vracia na Donbas, aby slúžil liturgie a ďalej distribuoval pomoc. Učiteľka francúzštiny Anna Zajcevová prežila s niekoľkomesačným synom Svjatoslavom a rodičmi 65 dní v podzemí Azovstaľu, jej manžel skončil ako vojak v ruskom zajatí. Vysokoškolský pedagóg Ihor Kozlovskyj šiel vysypať smeti a skončil ako politický väzeň na 700 dní v pivničnej kobke. Oleksandr Sarabun prežil ilovajské peklo a na front sa vrátil s protézou. Aj to sú hrdinovia časozberných reportáží Stanislavy Harkotovej, ktorá mapuje dianie na Ukrajine priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska. Na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov. Jej knižný debut Ešte sme nezomreli je správou o ľuďoch vo vojne, ktorú ilustrujú fotografie oceňovaného fotografa Juraja Mravca.
Po prvý raz navštívila Ukrajinu ako reportérka v roku 2015 a odvtedy sa do krajiny pravidelne vracia. Dianie u našich susedov mapuje nielen cez kľúčové dejinné zvraty a udalosti, ale najmä cez osobné príbehy vojakov, zajatcov a veteránov, ich matiek a manželiek či aktivistov a dobrovoľníkov z radov obyčajných mužov i žien. Reportérka Aktuality.sk STANISLAVA HARKOTOVÁ je aktuálne v Kyjeve, kde dokončuje knihu časozberných reportáží. 200-stranová publikácia vyjde na jeseň pod hlavičkou domovskej redakcie Aktuality.sk.
Zlá krv
Tajomstvá a lži v Silicon Valley.
Strhujúci príbeh o najväčšom podvode.
Kompletný príbeh o raketovom štarte a šokujúcom konci multimiliardového startupu, postavený na zasvätených informáciách novinára, ktorý ako prvý zverejnil o ňom správy a sprevádzal ho napriek tlaku a vyhrážkam, ktoré mu adresovala generálna riaditeľka spoločnosti a jej právnici, až do konca.
V roku 2014 zakladateľku Theranosu a jeho generálnu riaditeľku Elizabeth Holmesovú do veľkej miery považovali za ženskú verziu Steva Jobsa: brilantná mladá žena, ktorá štúdium na Stanfordovej univerzite nedokončila, založila startup, sľubujúci zrevolucionizovať medicínsky priemysel zariadením, čo by zvládalo vykonávať krvné testy výrazne rýchlejšie, ľahšie a lacnejšie. S podporou investorov ako Larry Ellison a Tim Draper predal Theranos v kampani na získanie finančných prostriedkov akcie, ktoré zhodnotili spoločnosť na astronomicky?ch 9 miliárd dolárov. Cena Holmesovej podielu tak stúpla odhadom na 4,7 miliardy dolárov. Bol v tom jediný háčik: technológia nefungovala.
Holmesová celé roky zavádzala investorov, predstaviteľov FDA, aj vlastných zamestnancov. Keď dostal Carreyrou z The Wall Street Journalu tip na prácu pre investigatívneho novinára a začal klásť otázky, začali sa Carreyrouovi aj Journalu vyhrážať súdmi. Noviny sa nezľakli a koncom roku 2015 zverejnili prvý z desiatok článkov o Theranose. Do začiatku roku 2017 klesla hodnota spoločnosti na nulu a Holmesovej hrozili právne kroky zo strany štátnych orgánov aj investorov.
Nájdete tu strhujúci príbeh najväčšieho podvodu súkromnej spoločnosti od čias Enronu, znepokojujúci, varovný súbor výmyslov uprostred opovážlivých sľubov a zlatej horúčky v Silicon Valley.
John Carreyrou, dvojnásobný nositeľ Pulitzerovej ceny, je investigatívny novinár denníka Wall Street Journal. Za rozsiahle spracovanie kauzy Theranosu mu udelili George Polk Award za finančnú reportáž, Gerald Loeb Award za výnimočný žurnalistický počin v oblasti podnikania a financií v kategórii špecializovanej žurnalistiky a Barlett & Steel Silver Award za investigatívnu žurnalistiku v oblasti podnikania.
Carreyrou s manželkou a tromi deťmi žije v Brooklyne.
dostupné aj ako:
20 let nového Polska v reportážích podle Mariusze Szczygieła
Internetové seznamky, privatizace, záplava zboží, telenovely a podnikatelské baroko. Seznamy agentů, historické křivdy a zklamaná očekávání. Všechno zakázané a nedostatkové leželo na dosah ruky. Najednou se mohlo svobodně mluvit a psát o minulosti i okolní realitě. Pro Polsko, stejně jako pro Česko a Slovensko, představoval rok 1989 nejen politickou, ale i kulturní a společenskou revoluci. Dnešní polská reportáž, jeden z nejzajímavějších a nejprestižnějších žánrů s dlouhou tradicí, se zrodila právě z nutnosti tyto nové fenomény a změny pochopit. Dívat se na ně s odstupem a kriticky. Novinář Mariusz Szczygieł vybral podle svých slov „nejzajímavější, nejkontroverznější a nejznámější polské reportáže napsané po pádu komunismu“. Některé jako by popisovaly to, co jsme sami prožili, jiné jsou svébytně polské. Dohromady ale skládají neuvěřitelně různorodý, někdy směšný a jindy mrazivý obraz minulých dvaceti let v jedné zemi ve středu Evropy. Nápad, uspořádání a komentáře Mariusz Szczygieł. Ilustrace twożywo.
Cigánka, 3. doplnené vydanie
Kniha Cigánka je dialógom medzi rómskym a gadžovským svetom. Stretneme v ňom Janette – dieťa, dcéru, žiačku, študentku, manželku, matku, pacientku. Hľadajúcu zamestnanie, riešenie denných problémov aj predsudkov, vlastnú cestu životom, výzvy, vzostupy aj pády. Nazrite doň zblízka, vnímajte pocity, dilemy, životné križovatky, premýšľajte. O tom, že nik z nás neovplyvnil podmienky, do ktorých sme sa narodili. Ako budeme žiť tu a spoločne však ovplyvniť môžeme.
Tretie doplnené vydanie je pokračovaním v rozprávaní osobného príbehu Janette, ktoré sme zrealizovali formou rozhovoru.
Túto knihu vydal Komenského inštitút – projekt občianskeho združenia Živica.
Oceán mimo zákon
Romantické představy o pirátech hoďte přes palubu. Nelidské zacházení s pracovníky rybářských lodí, drancování přírodního bohatství nebo pašování zbraní – zdá se, že nekonečný prostor mezinárodních vod schová všechno.
Reportér The New York Times Ian Urbina se rozhodl trochu víc prozkoumat území, které tvoří tři čtvrtiny zemského povrchu. Výsledkem jeho pětiletého cestování křížem krážem po světě je nejen kniha reportáží The Outlaw Ocean, ale i stejnojmenná nezisková organizace rozkrývající bezpráví v mořích a oceánech. Investigativní novinář strávil týdny na lodích ekologických organizací, které stíhají lovce velryb. Zažil bezčasí dlouhých plaveb i nebezpečné střety s piráty. Mluvil s lidmi nasazujícími vlastní život při vysvobozování novodobých otroků v rybářském průmyslu. Upozorňoval na luxusní mnohapatrové jachty s bazény vypouštějící všechny odpady přímo do oceánu. Přesto se v jeho reportážích objevují i okamžiky okouzlení divokou krásou živlu, který lidé nikdy nedokáží zkrotit – a bohužel ani ochránit.
dostupné aj ako:
Roky Fica III (Výber čmáraníc z Denníka N 2016 – 2020)
Dlho očakávaný záver temnej trilógie z prostredia politiky a zločinu. Zatiaľ najrozsiahlejšia Shootyho knižka zachytáva tretiu vládu Roberta Fica, počas ktorej sa dialo viac vecí, než by si bežný smrteľník dokázal zapamätať. Kresby ilustrujúce dianie na Slovensku aj vo svete dopĺňa rozsiahly poznámkový aparát, ktorého čítanie je rovnako málo povzbudivé ako zvyšok knihy.
Flanérova košeľa
Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice.
Z predhovoru autorky:
Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.
dostupné aj ako:
Pripútajte sa, prosím
Túžite po láske? Hľadáte ocenenie vo vzťahoch?
Psychoterapeutka Júlia Halamová v knihe Pripútajte sa, prosím hovorí o tom, ako budovať vzťahy, v ktorých ľudia môžu cítiť blízkosť, uznanie, bezpečie a príťažlivosť. Opiera sa o svoje dlhoročné skúsenosti z terapeutickej praxe, ako aj o najnovšie poznatky z vedeckých výskumov. Pozýva vás na cestu spoznávania a chápania vzťahov, prekvapuje témami, na ktoré ste radšej ani nepomysleli alebo ste sa neodvážili opýtať.
V živom, ľahko ladenom rozhovore s novinárom Karolom Sudorom, doplnenom karikatúrami Martina Shootyho Šútovca, autorka odkrýva svet emócií. Poukazuje na ich nezastupiteľnú úlohu v dobrom vzťahu. Približuje, ako zdokonaliť komunikáciu, ako obohatiť sexuálny život alebo ako si zdravo a lepšie navzájom napĺňať potreby. Nezabúda ani na konfliktné situácie, opisuje, ako pristupovať k hádke alebo ako naložiť s neverou. Rozhovory sa opierajú o konkrétne príklady zo života – na základe nich Halamová zrozumiteľne vysvetľuje zaužívané mechanizmy vo vzťahoch._Odkrýva možnosti, ako sa dajú inak, lepšie využiť nielen v bežnom živote, ale i pri dlhodobom budovaní dobrého emočného vzťahu. Povzbudzuje čitateľov, aby sa odvážili pripútať k inému človeku.
Pripútajte sa, prosím! Začíname.
dostupné aj ako:
Vojna nemá ženskú tvár, 2. vydanie
Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.
Svetlana Alexijevič pátra po inej tvári vojny. Nezaujímajú ju medaily a rady a vyznamenania, v pamätiach stoviek žien, ktoré zažili vojnu ako jej priame účastníčky so zbraňou v ruke, loví to, čo je neprenosné, to najosobnejšie – zážitky, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, zážitky, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov.
Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.
Päť výletov do pekla
Americká spisovateľka, legendárna vojnová reportérka, vášnivá a nespútaná cestovateľka, ktorá sa nebála lietajúcich granátov, milovala nedotknuté pláže a dobrú whisky.
Martha Gellhorn (1908 – 1998) počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia. Písala o španielskej občianskej vojne, vylodení v Normandii, ako prvá informovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau. Nevynechala ani Vietnam, vojny na Blízkom východe či konflikty v Strednej Amerike. V spomienkach sa vracia k najlepším zo svojich najhorších ciest, ktoré aj po rokoch zaujmú vykreslením situácií, miest či charakterov. S ironickým nadhľadom a svojským zmyslom pre spravodlivosť nás pozýva do Moskvy medzi sovietskych disidentov, nedávno dekolonizovanej Afriky, vojnového Karibiku, ale aj na návštevu Čankajšekovej Číny.
Či už cestovala sama, alebo ju sprevádzal jej manžel Ernest Hemingway (v knihe ako N. S. – neochotný spoločník), bola mimoriadne otvorenou a výstižnou pozorovateľkou, a hoci ľudí považovala za najškodlivejší druh na planéte, vždy pevne stála na strane slabších a utláčaných.
Daniel Pastirčák: Zaskočený večnosťou
V dvanástich rozhovoroch odhalíte osobný príbeh najznámejšieho slovenského ekumenického kazateľa počas jeho neraz tŕnistej cesty životom. Postupne odkrývame, ako mladý zarytý ateista rozmýšľajúci o samovražde zostal zaskočený večnosťou vďaka láske k mladej pastierke. Táto skúsenosť zasadila smrteľnú ranu jeho materialistickému pohľadu na svet. Potom, ako bol vyhodený zo strednej školy a bezúspešne sa pokúšal dostať na štúdium maľby na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, počúvol radu priateľa a dal si prihlášku na teológiu. Niekde tam začal príbeh „slovenského Tomáša Halíka“, človeka spájajúceho kresťanov všetkých denominácií s agnostikmi a ateistami.
Proti srsti
Táto kniha nie je len pozoruhodnou kronikou prvých desaťročí 21. storočia, je to možno aj návod na čítanie budúcnosti. Eugen Gindl totiž nepísal o svete, ktorý je dôverne známy a ohmataný, ale o svete, ktorý treba neustále objavovať a učiť sa v ňom žiť. Azda aj preto sú dnes jeho texty čoraz aktuálnejšie.
Filmový scenárista, reportér, publicista, autor divadelných hier, aktivista, nesmierne rozhľadený, otvorený a citlivý človek. Taký bol Eugen Gindl (1944 – 2021). Jeho publicistické texty boli prorocké a zároveň nadčasové. Slovensko mu často bolo primalé – vždy skúmal vzťahy a napätia v globálnom meradle a v širších kontextoch. Upozorňoval na činy a dosah neokolonializmu, nespravodlivé rozdelenie síl i bohatstva vo svete, na neúnosne roztvorené nožnice nerovnosti. Vždy sa pritom zastával tých najslabších a najzraniteľnejších.
Názov Proti srsti je v tomto prípade veľmi presný. Jeho stĺpčeky, fejtóny a glosy neboli veľmi pohodlné. Naopak, dráždili a omínali. Ukazovali nám totiž, že aj my sa podieľame na krivde vo svete – ak nie inak, tak tým, že si pred ňou pre vlastné pohodlie a pokoj zatvárame oči. A keďže bol aj dobrodruh a zároveň výnimočne sčítaný a vzdelaný človek, do každého svojho textu dokázal primiešať svoje jedinečné životné či čitateľské zážitky a vytvoriť štylisticky vybrúsený tvar, hotovú krátku prózu.
Veľká väčšina jeho textov nezostarla a nestratia nič zo svojej aktuálnosti. Naopak, sú azda aktuálnejšie ako v čase svojho vzniku. Eugen Gindl vo svojich publicistických textoch zaznamenal prvé dekády dvadsiateho prvého storočia ako nikto iný v tejto krajine a vytvoril tak pozoruhodnú kroniku, ktorej hodnota môže len rásť. Čítať Gindla má zmysel!
dostupné aj ako:
Tvár v zrkadle
Tentoraz si spisovateľ Ján Štrasser zvolil pre svoju knihu rozhovorov netypického respondenta - seba.
Ako už samotný názov napovedá, ide o dialogickú knihu spomienok na detstvo, na dospievanie, na časy štúdia, na zamestnania, ktorými prechádzal, na ľudí, ktorých v živote stretol. Dôležitou súčasťou Štrasserovho spomínania je jeho literárna práca. Je známy ako básnik, prekladateľ i publicista, no azda najväčšiu popularitu získal ako textár piesní populárnej hudby a najmä muzikálov - napísal texty piesní do kultových muzikálov Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V knihe Tvár v zrkadle sa nevyhýba ani citlivým témam súvisiacim s jeho životom a tvorbou.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako: