Hľadanie: Východné slovensko
zobraziť:
Ozveny vnútorných hlasov
"Koniec sveta nie je termínovaný, ale apokalyptickí jazdci sú už pustení. Obrovské finančné machinácie, degradácia hodnôt ľudskosti, celosvetová prostitúcia, agresivita terorizmu sprava i zľava v odnožiach nacionalizmov, nešetrné vojny, otrasenie pos
ledných ideálov, náboženstvá rozožierané skepsou. Všetky celosvetové morálne hodnoty sú vysmievané. Len sa obávam, že nám to Boh znovu predloží na účte a dôjde k ešte apokalyptickejším hrôzam, ale vlastnej výroby."
Do hĺbok sveta i ľudského vnútra sa ponáral Pavol Strauss, jeden z najväčších slovenských literárnych géniov 20. storočia. Do ľudských útrob sa vnáral cez deň ako profesionál - chirurg, a po večeroch ako hĺbavý človek, ktorému nie je ľahostajné všad
eprítomné nivočenie. A hoci videl ako zlo vie rozožrať telo či ducha, napriek tomu nestrácal odvahu ku každodennému životu. Kde ju naberal, napovedia eseje piatej časti súborného vydania Straussových nepublikovaných literárnych a mysliteľských diel.
Alebo snáď našepkáme?... Straussova indícia znie: "V Božích rukách sme stále, v satanových - len napoly."
Kvet na šachovnici
Petrovi Jarošovi sa podarilo čosi priam neskutočné: život mu (za jeho empatiu a žičlivosť voči iným?) daroval šancu okúsiť svoju víziu plnohodnotnej existencie ako osobnú skúsenosť. Sebaprežívanie sa autobiografického rozprávača vo svojom osbnom šťastí je vyvažované - ako u Jaroša vždy - empatiou k núdzam sme dnešnú slobodu zaplatili v minulosti , aj čo z nej ju môže znova ohroziť.Aj táto odvaha ku komplexnejšiemu uchopenie dneška v súčasnej próze napospol absentuje...
Len smrť nás rozdelí
Predstava, že by títo dvaja ľudia, z dvoch rôznych svetov mohli kráčať po jednej ceste, bola aj pre nich samých , takmer nepredstaviteľná. Napriek nepochopeniu a nepriazni okolia, rozdielnosti pováh a rebríčku hodnôt, spojí ich puto, ktoré zdanlivo prekonáva všetky prekážky. Až na jednu. Jedinú, na ktorú neboli pripravení.
Tento príbeh vznikal viac ako desať rokov. Odkaz, ktorý v sebe nesie nemá hranice, nemá vyhranenú cieľovú skupinu, ani vekovú kategóriu, pre ktorú je určený. Týka sa nás všetkých, všetci sme v ňom. Lebo každého z nás sa v živote dotýka láska, chvíle radosti a trápenia, príchod človeka na svet a aj veci, na ktoré nechceme myslieť... A práve preto musíme žiť naplno.
Príbeh bol pôvodne písaný ako filmový scenár a verím, že jedného dňa nájde filmové spracovanie. Súčasťou žitia naplno je aj plniť si sny. A toto je jeden z tých mojich.
dostupné aj ako:
Mykať kostlivcami
Komu je lepšie, ak nie tomu, kto môže celý deň vysedávať v krčme v pikaresknom meste, ako je napríklad Amsterdam, a bezstarostne pozorovať plynutie života? Kto sa cíti slobodnejšíe ak nie ten, kto môže splynúť s pouličným ruchom a v cudzom meste snívať o ďalších mestách? Šimon Blef, nezamestnaný, no nádejný spisovateľ, vlastne len zapisovač, sa cíti slobodný, bez hraníc. Prichystaný na akékoľvek dobrodružstvá. Ale len zdanlivo. Pretože už v prvej putike ho prikvačia hlasy z minulosti, hlasy, pred ktorými uniká, hlasy, ktorých sa nevie a ani nemieni vzdať.
Kacírske rekvizity
Pavel Urban (1973) vyštudoval filozofiu, estetiku a postgraduálne dejiny výtvarného umenia. Je autorom viacerých kultúrnych projektov a výstavných koncepcií ako kurátor. Za svoju literárnu tvorbu získal viacero významných ocenení. Jeho prvotinou bola básnická zbierka Obrázky z raja (2005). Potom nasledovali Vínny duet (2006) a Ab imo pectore /z hĺbky srdca/ - táto zbierka vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v roku 2008. Aj nové útle dielko Kacírske rekvizity dokumentuje, že Pavel Urban sa vyprofiloval ako autor impresívnej lyriky. Svojou poetikou sa však významne líši od svojej prvotiny či nasledujúcich zbierok. Ako poznamenáva v doslove Peter Mišák „vydarené uchopenie poetickej témy (filozofia, životný postoj, vzťah – ľúbostný i priateľský) prezrádza nielen literárnu a autorsko-básnickú skúsenosť, ale aj – a už bolo načase – skúsenosť životnú, čo je na predkladaných textoch osobitne cenné.“ P. Urban svojím osobitým pozorovateľským talentom, jednoduchosťou formy, kvalitou umeleckej výpovede i schopnosťou sprostredkovať vnímaný zážitok čitateľovi sa presvedčivo a oprávnene posúva medzi špičku slovenských poetov a tým aj do širšieho povedomia milovníkov poézie.
Dáška, dlhá cesta na juh
Autor na margo svojej knižočky napísal: „Nie sú priepastnejšie chvíle, ako tie, keď sa na milovanú bytosť odrazu pozrie smrť. Všetko ustrnie, zostane len okno do záhrady a predposledná jar. Svet okolo zmizne a v jeho trhline sa dejú iné veci, iné príbehy, zamdlievajúca neha volá o pomoc. To, čo dostávate do rúk je denník takejto chvíle. Poézia? Nie, výkriky, prosby vyslovované potichu až k šialenstvu vydeseným tvorom. Keď zomiera krásne nežné talentované dievča, svet odrazu tmavne, keď zomiera čistá duša, srdce cíti blížiace sa hrmenie. Ako na Golgote. V roku 2008 sa práve taká nežná duša deň po dni blížila k Neznámu. Bola vyrovnaná, usmievala sa, svojím hlasom nás ešte stále tíšila. 29. novembra 2009 večer som jej šepkal , neboj sa, Dáška, ideš do krajšieho sveta. Presne o deviatej hodine posledný raz vydýchla a vo mne navždy ustrnulo závratné ticho.“
Minule, keď som (výnimočne) fajčil 1
Pero Le Kvet a Remi Kloos sa rozhodli ísť s fajčiarskou kožou na trh, a preto napísali knihu MINULE, KEĎ SOM (VÝNIMOČNE) FAJČIL... Nenapísali ju preto, aby propagovali fajčenie. Nenapísali ju ani preto, aby bojovali proti fajčeniu. Napísali ju preto,
aby sa podelili o svoje myšlienky, postrehy, úvahy, sny, nápady a príbehy... Fajčiarske poviedky sú absurdné, bizarné, bláznivé, vtipné i paradoxné...
Skalpelom i perom 4
Jazva. Hyzdí tvár. Ale jazva je neraz pečiatkou pre život, vstupenkou, ktorú nám vrátila smrť. Ako žijeme, také jazvy si so sebou nesieme. Trestanec prehltne lyžičku, aby sa dostal do nemocnice a mohol odtiaľ ufujazdiť. Žena po cisárskom reze svedčí o dieťati, ktoré vynosila. Skalpelom i perom písal chirurg Pavol Strauss a ostával po ňom život. Jeden z najpozoruhodnejších autorov, ktorý sa vynoril po II. svetovej vojne, konvertita, humanista, prehral svoj boj so smrťou v 1994, ale napriek tomu jeho dielo žije ďalej.
Trinásta komnata (Príbehy zo štyroch truhlíc)
Trinásta komnata vtiahne čitateľa do búrlivého života mladej ženy, od dneška oddeleného niekoľkými desaťročiami, no predsa emotívne veľmi blízkeho ženskej duši – prekypujúceho citom, živelnosťou, pochybnosťami, najmä však láskou. Príbeh, vlastne príbehy, sú rámcované zvláštnymi, dnes už neuveriteľnými kulisami obdobia, keď o ľudskom osude rozhodovala svojvoľná mašinéria, usilujúca sa urobiť z človeka poslušný článok svojho súkolesia. Napriek tomu však na javisku diania zurčí život a citlivá, nespútaná duša túži po láske, po čistých hodnotách, úprimnosti, po priamej ceste bez zákazov a kľučiek. Autobiografická sonda z pera skúsenej, známej autorky knižiek o ženách a pre ženy otvára okno do minulosti a zaujme každého, kto minulú dobu pozná či už z osobnej alebo sprostredkovanej skúsenosti. A pre tých, ktorí ju nepoznajú, je práve táto knižka takouto možnosťou.
dostupné aj ako:
To ide nebo
Autorka ukrytá za monogramom pracuje v bare a stretáva množstvo ľudí. Zaujímavých i menej zaujímavých. V rozhovoroch s nimi i priateľmi mimo práce hľadá svoj pohľad na život. Knihu dopĺňajú autorkine fotografie.
Vytrvalosť sivej
Ľuboš Bendzák, nar. 20.11.1966 v Sečovciach, v súčasnosti býva striedavo v Košiciach a vo Vranove nad Topľou. Vydal zbierky básní: Básne pre Soňu Marmeladovovú (Modrý Peter, 1995), Zápisky z čudného domu (Modrý Peter, 2005), Vodka (Veršeonline, 2008) a Vytrvalosť sivej (Modrý Peter, 2010).
Milujem ťa láskou večnou
Tiché, pokojné a oblažujúce stretnutia s Bohom v meditácii.
Verše zrelého autora, ktorými oslovuje Pôvodcu a Nositeľa „lásky večnej“ a vyjadruje potrebu posvätného a duchovného, túžbu po jednote „podstaty človečieho a božského v nás“. L. Lajčiak nezbásňuje známe vieroučné pravdy, naopak, tieto pravdy básnicky interpretuje vychádzajúc z osobnej skúsenosti v ich stále aktuálnej hodnote (novosť kresťanstva sa predsa nevyčerpala!) ako pravdy osvojené, overené, ale i odmietané, zanedbávané, zamlčované...
O živote bez vedy (?)
Kniha je súborom úvah a esejí o zmysle, postavení a poslaní vedeckého bádania v dejinách ľudstva. Vysoko vyzdvihuje pokrok, ktorý v priebehu dejín dosiahla veda najmä v prírodných vedách. Zároveň však poukazuje aj na jej … sizyfovské prekliatie", ktoré sa prejavuje najmä v tom, že každý nový objav, každá vyriešená úloha prináša na stôl vedeckého bádania nové celý rad nových otázok , výziev a požiadaviek na ďalšie riešenia. V týchto súvislostiach poukazuje aj na Darwinovú teóriu o pôvode druhov, ktorá dodnes patrí medzi základné diela modernej vedy, no napriek tomu neodpovedá na všetky otázky. . Už dávnejšie sa totiž ukazuje , že schopnosť živých organizmov prispôsobiť sa životnému prostrediu v záujme zachovania druhu nie je podmienená len ich prítomnosťou a životom v danom prostredí, ale že bola v ich ústrojenstve cieľavedome naprogramovaná.
Červená spermia
Gejzu Hajdaniho nie je objektom vedeckého bádania, nie je škvrnou na nohaviciach a rozhodne nie je prózou, ktorá by mala budiť len príjemné pocity. Je zvláštnou satiricko-grotesknou kronikou fiktívnej obce Morušovce. Zvláštnou predovšetkým v tom, že
ho vnímame akoby v protikladných pohľadoch: v niečom je tragická, v inom zase groteskná; má milé, páčivé, humoreskné miesta, ale aj odpudivé až odporné odseky. Obsahuje dôsledné realistické prvky, ale aj iracionálne pasáže, pričom však tieto protireč
ivé zorné uhly sú skĺbené do jednotiaceho, organicky pôsobiaceho celku. Kniha sa dá čítať aj ako súbor poviedok, ponavliekaných ako korálky príbehov. Mgr. Milan Kenda, spisovateľ.
Silný pocit čistoty
Razantný debut autora kníh Eskorta a Pastiersky list. Bizarná rodina pomätená z čítania brakových kníh a komiksov. Mrakodrap, ktorý sa vymkol spod kontroly a väzní svojich obyvateľov. Desivá civilizácia v podzemných kanáloch veľkomesta. Gang detí emigrantov zápasí o prežitie v Berlíne blízkej budúcnosti. Škandalózna spoveď skejťáka, páchateľa najohavnejšej a najzábavnejšej vraždy v dejinách našej literatúry. Telesný aj duševný stav generácie X totiž najlepšie vystihuje slogan Silný pocit čistoty.
dostupné aj ako:
Mestský pustovník
Tento autor mladšej strednej generácie už osvedčil svoj literárny talent, či nadanie vo viacerých zbierkach poézie. Mestský pustovník je jeho prozaický - poviedkový debut, o to viac prekvapí až neskutočne vyzretý text, dobre vystavaný príbeh, prirodz
enosť a ľahkosť, akou sa pohybuje v prozaických vodách. Spojujúcim článkom jeho próz je postava vysokoškolského učiteľa s literárnymi ambíciami a mierne narušenou psychikou. Je nepochybné, že táto postava tiahnúca sa celou zbierkou poviedok je akési
autorove alter-ego. Vďaka tomu sú všetky poviedky na výsosť autentické, uveriteľné, akoby odžité, bez násilnej štylizácie, čítajú sa na dúšok a ostáva po nich príjemný čitateľský zážitok. Žánrový prechod medzi poéziou a prózou je úskalie, na ktorom s
troskotá mnoho autorov. To však rozhodne nie je prípad Martina Vlada. Dnes môžeme jednoznačne konštatovať, že sa zrodil rovnocenný dvojdomý autor a že z jeho pera môžeme v budúcnosti očak
ávať nielen množstvo veľmi vyrovnaných a umelecky hodnotných básní, ale i próz.
dostupné aj ako:
Biele noci Atom klubu
Igor Gallo predstavuje vo svojom najnovšom diele súbor troch noviel, ktoré sú opäť nekompromisným prejavom zrelého autora po všetkých stránkach. Novely na seba navzájom nenadväzujú, každá z nich sa odohráva v inej, špecifickej atmosfére i v rozdielnom čase. Znova, ako sme na to už u Galla zvyknutí, ide o autobiografické fresky príbehov, ktoré ale navzájom spája niekoľko spoločných momentov. Základom im je stabilné filozofické, umelecké i osobnostné podhubie autora samotného, doplnené o originálny, humánny prístup k svetu, smiech cez slzy, vynikajúco zvládnuté prozaické postupy a nezastrašená tvorivosť. Autorove rozprávačské schopnosti nie sú už pre našu čitateľskú verejnosť nijakou novinkou, sú len potvrdením už známeho.
Abraka dabraka
Zbierka poviedok. Ilustrácie: Juraj Puchovský
Vyšlo s podporou MK SR, SME a Twin City.
dostupné aj ako: