Peter Macsovszky

Telesnú a duševnú pohodu nemôžeme vnímať ako čosi automatické. Táto motivačná kniha sa zameriava na všetky aspekty sociálnej i emocionálnej pohody a pomôže vám rozvíjať návyky prospešné mysli aj telu. Bude nielen vašim sprievodcom, ale aj pripomienkou, že pohoda je výsledkom neustáleho učenia sa. Takisto vám ukáže, ako nájsť rovnováhu medzi tým, kým ste v súčasnosti, a tým, kým sa chcete stať v budúcnosti. Súčasťou knihy sú výskumom potvrdené metódy, praktické tipy aj povzbudivé citáty. Ideálny sprievodca pre každého, kto chce popracovať na svojej celkovej pohode a žiť plnohodnotný život.

V súčasnom uponáhľanom modernom svete je náročné dosiahnuť vnútorný pokoj. Táto inšpiratívna kniha vám ukáže, ako zvládať požiadavky každodenného života s pokojnou a jasnou mysľou. Pomôže vám posilniť všímavosť, ktorá nakoniec prenikne aj do vášho myslenia i konania. Súčasťou knihy sú výskumom potvrdené metódy, praktické tipy a povzbudivé citáty. Perfektný sprievodca pre každého, kto chce spomaliť a začať žiť pokojnejší a plnší život.

Mitől lovag egy lovag? A fickó, aki rendbe hozza a rendbehoznivalót, megmássza a lélek létráit a hölgyéért, szélmalomharcot vív, kimászik a múltból és benn ragad a jövőben. Meghal. Utazik. Macsovszky Péter Továbbjának lovagja túléli a karikatúradiktatúrát, a toxikus anyját, a családját, a kort és a hazáját – aztán meg a saját halálát. Kelet-Közép-Európát. Majd egy olyan világra ébred, ahol megszűntek az ok-okozati összefüggések, hülyegyerekek mondanak nagyon okosakat, minden valahonnan rémlik, csak nem jól. Elállatiasodás, dulcineázgatás, rocinantézés, zörgő páncélban óceánt átrepülés… A Tovább a düh és a derű könyve. A paródia paródiája. Adva van egy plusz élet – de vajon mi az alku tárgya?

Uznávaná fyzička cestuje v podvečer bližšie nemenovanej svetovej pandémie z medzinárodnej vedeckej konferencie v Berlíne na maďarský vidiek za svojou ťažko chorou babkou. Nečakane sa však ocitá v spletitej, tajuplnej situácii, vďaka ktorej sa dozvedá dosiaľ zatajované fakty z rodinnej histórie, a tak musí opustiť svet vedeckých teórií a konfrontovať sa s absurdnými stránkami každodenného života. Mátyás Szöllősi je súčasný maďarský spisovateľ a fotoreportér. Píše básne aj prózu, jeho diela boli preložené do viacerých európskych jazykov. Fóbia je zvláštnou zmesou rodinného, detektívneho a psychologického románu, ktorý predstavuje nielen portrét citlivej mladej vedkyne pochádzajúcej z traumatizovanej rodiny, ale je aj obrazom medzigeneračných hlbinných vzťahov a súčasného života na maďarskom vidieku. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nová básnická zbierka Ladička rebríkov – ako už názov naznačuje – sa svojím tematickým zameraním a formálym spracovaním hlási k tradícii francúzskeho surrealizmu či slovenského nadrealizmu a českého poetizmu. Niekomu by sa mohlo zdať, že ide o akýsi anachronický krok dozadu, no z obraznosti básní napísaných výlučne neviazaným veršom vyplývajú predovšetkým dva aspekty. Tým prvým je autorova ambícia posunúť surrealistický spôsob veršovania do súčasnejšej polohy, inak povedané vyťažiť z toľko kritizovanej a zaznávanej poetiky surrealizmu to, čo z nej stále nebolo ešte vyťažené. Druhým aspektom, v podstate dosť ojedinelým a užitočným, je autorova snaha zdôrazniť vitalitu života, zmerať sa na drobné prchavé okamihy, odhaliť v nich prítomnosť večnosti a tým odmietnuť akékoľvek pesimistické či trudnomyseľné, relativistické a cynicko-ironické nálady, ktoré v ére tzv. postmodernizmu či postindustriálnej informačnej spoločnosti celkom neopodstatnene ovládli básnickú produkciu. Autor ako keby pritakal Marcovi Chagallovi, ktorý sa spočiatku hlásil k surrealistickému hnutiu, no neskôr z neho vystúpil s tým, že nesúhlasil s neochotou surrealistov sústreďovať sa na radostnú stránku života. Autor Ladičky rebríkov v časoch poznačených rozpadom prakticky všetkých spoločenských a kultúrnych hodnôt a rámcov, nevidí inú možnosť, len sa odovzdať radostným stránkam života, chvíľam, ktoré nezaťažuje tlak informačnej a zábavno-militaristickej mašinérie či hegemónia obchodno-úsporných, manipulatívnych a existenčné úzkosti podporujúcich mechanizmov. Čitateľ sa v Ladičke rebríkov stretne s radostnou rozmarnosťou, s hravou pochabosťou, no najmä so slobodou a odpútanosťou od akýchkoľvek dočasných spoločenských či literárnych požiadaviek, módnych trendov či maskovaných ideologických posolstiev.

Naše rodiny formujú to, kým sme. Od okolností nášho počatia a rodinnej štruktúry, do ktorej sa narodíme, po očakávania, ktoré sú na nás kladené, a lásku, ktorú dostávame. Ak teda chceme skutočne spoznať samých seba – zistiť, prečo váhame, vysvetliť svoje úzkosti či opakované vzťahové vzorce –, musíme sa pozrieť za hranice vlastného života a objaviť tajomstvá, nespracované straty a presvedčenia našich rodičov, starých rodičov a dokonca aj predkov, ktorých sme nikdy nestretli. Psychologička Noémi Orvos-Tóth pozýva čitateľov na cestu sebauvedomenia, ktorá zahŕňa celé generácie a dokresľujú ju skutočné príbehy. Kniha ponúka inšpiráciu, ako porozumieť sebe, zmeniť zdedené presvedčenia a odhaliť múdrosť uloženú v tele. Nemôžeme vrátiť späť to, čo sa stalo. Ale ak pochopíme minulosť, môže to priaznivo ovplyvniť našu prítomnosť i budúcnosť. Kniha Tvoja rodina nie je tvoj osud skúma: - vplyv udalostí súvisiacich s počatím a pôrodom – napríklad stres, ktorý prežívali naše matky počas tehotenstva, očakávania rodičov o našom pohlaví alebo úlohe v rodine, - ďalekosiahle vedľajšie účinky potláčania traumy – individuálnej aj kolektívnej, - hlboké stopy vzorcov správania vytvorených v detstve a ich vplyv na vzťahy v dospelosti, - ako nás rodinné tajomstvá rozdeľujú, skresľujú realitu a ničia dôveru, aj keď sa o nich nehovorí. Z maďarského originálu Örökölt sors (Sárközy & Co. Literary Agency, an imprint of Libri Könyvkiadó Kft., Budapest, 2022) preložil Peter Macsovszky.

An introduction to the work of acerbic Slovak writer Peter Macsovszky. Simon Blef, who comes from "a small, stifling country without a sea" in some corner of Europe, has gone to live in the Netherlands. There he has found a wife and hopes he may yet find work. He is making preparations: he carries around a notebook and jots down his thoughts. One day he would like to write a novel, but in the meantime, he records, embellishes, invents, and combines what he sees with what he dreams: the happy, hard-working Dutch, with their seventy-year-old hippies-the "superannuated generation of rockers"- and their new "sexless generation," as well as the tourists and immigrants from beyond the seven seas. Set in a single day, Making Skeletons Dance is full of impressionistic musings, in equal measure mordant and humorous. Simon has left his small unhappy country to get away from the past-but how is it that the past is so devilishly resourceful, liable to turn up in any Amsterdam pub? As the afternoon wears on, the drama of his life unfolds in fascinating detail, be it comedy or tragedy, or both.

Nová kniha jedného z najvýraznejších domácich autorov Petra Macsovszkého voľne nadväzuje – najmä pokiaľ ide o určité štylistické postupy a experimentálne riešenia – na jeho poviedkové knihy Čínske kino (2020) a Oceán trpezlivosti zaspieval (2022). Názov je hravý, pripomína vlastne nezmyselnú detskú či dadaistickú riekanku, ktorá naznačuje, že autor sa naďalej nevzdáva východísk klasickej medzivojnovej avantgardy a usiluje sa jej triky aplikovať po novom, v zmenenej spoločenskej i technologickej situácii. Macsovszky sa rád inšpiruje mimoliterárnymi zdrojmi, ako napríklad technickou spisbou či písomnými výtvormi hudobníkov, výtvarných umelcov i choromyseľných jedincov. Kniha nie je len zbierkou poviedok, ale skôr noviel, či malorozmerných románov, v ktorých sa prihliada aj na nekompromisnú kritiku súčasných spoločenských pomerov nielen na Slovensku, ale i vo svete. Autor sa opäť vracia k premenám Bratislavy, ale i Slovenska za posledné uplynulé dekády. Peter Macsovszky (1966) debutoval v roku 1994 zbierkou experimentálnych básnických Strach z utópie. Jeho debut v značnej miere ovplyvnil niekoľko generácií slovenských básnikov a takisto aj literárnovedné premýšľanie o literatúre. Odvtedy vydal tri desiatky prozaických aj lyrických kníh, medzi nimi 7 v maďarčine, keďže Macsovszky je dvojjazyčný autor. Okrem písania kníh sa venuje publicistike i prekladaniu z angličtiny a maďarčiny. Bol trikrát nominovaný na najprestížnejšiu literárnu cenu Anasoft Litera, ktorú mu v roku 2016 udelili. Prispel do antológie Zeigenössische Poesie aus Tschechien, Deutschland und der Slowakei. V roku 2022 Maďarsku pod názvom Lomha apáca knižne vyšiel výber z jeho poézie, ktorý preložila Tünde Mészáros. V roku 2024 má vyjsť anglický preklad jeho románu Mykať kostlivcami. V roku 2023 počet medzinárodných akademických citácii týkajúcich sa Macsovszkého diela dosiahol 100.

Nové vydanie životopisu výnimočnej osobnosti slovenskej populárnej hudby. Autor Honza Vedral príbeh talentovaného umelca doplnil o niekoľko kapitol - tých posledných. Kniha je osobným príbehom talentovaného umelca a autentickým príbehom o začiatkoch a vývine slovenského popu. Hoci autor spomína všetky kľúčové udalosti v Mekyho súkromnom živote, pozornosť je sústredená na jeho hudobnú kariéru. Nezameriava sa však len na najväčšie úspechy, čriepky skladá od šesťdesiatych rokov až do súčasnosti, čím vytvára pestrú mozaiku ľudí a udalostí na československej hudobnej scéne. Autor knihy, český hudobný publicista Honza Vedral, nazýva hudobný príbeh Mekyho Žbirku jedným z najúžasnejších príbehov československej populárnej hudby.

Nová poviedková kniha prozaika, básnika a laureáta Anasoft litera Petra Macsovszkého Oceán trpezlivosti zaspieval je vynikajúcou ukážkou autorovej erudície a majstrovstva. Kto riadi dianie na zemeguli? Rada deviatich neviditeľných veľmajstrov? Zlomyseľní´ géniovia či ľudomilní babráci? Je správne za každú cenu opravovať vyšinutý svet? Komu patrí hlas z krikov? Čo sa prihodilo pred tridsiatimi šiestimi rokmi počas nukleárnej jari Matejovi Birkovi? Je nebezpečné zablúdiťˇ v Karáči? Existuje niekde spolok obdivovateľov penisu? Čo je najväčšou vášňou pani Emílie? Kto je Ľudovít Guba a aké sú názory doktora Mečánskeho? Čo bude na obed? Naozaj platí, že každodenné konšpirácie sa inšpirujú konšpiračnými bludmi a bludy zasa vedecko-fantastickými románmi a filmami? Kto sú čunčurbaji? Ako to, že opatrenia a obmedzenia uplynulých dvoch rokov nápadne pripomínajú zlovestné fantázie, ktoré autorovi zišli na um v roku 2010 pri písaní poviedky uzatvárajúcej túto zbierku? Netreba za každú cenu hľadať odpovede. Stačí sa ponoriť do poviedkových súvislostí, ktoré čitateľa obklopia v momente, keď vstúpi do podstrčeného zrkadla. Peter Macsovszky (1966) je autorom zhruba tridsiatky kníh. Debutoval v roku 1994 zbierkou experimentálnych básní Strach z utópie. Odvtedy napísal ďalšie básnické i prozaické diela. Macsovszky píše po slovensky i po maďarsky. V maďarčine mu vyšlo 6 básnických kníh a v roku 2007 mu bola v Maďarsku udelená Cena Miklósa Mészölya. Na Slovensku získal v roku 2016 literárnu cenu Anasoft Litera za román Tantalópolis.

Témou najnovšej knihy Petra Macsovszkého Babylonské epitrofie je mágia. Nejde však o vyložene okultistickú či ezoterickú knihu. Hlavným cieľom autora bolo súčasným a maximálne zrozumiteľným jazykom priblížiť a vysvetliť záujemcom, čo je a ako v skutočnosti funguje mágia. Ďalším cieľom bolo zosumarizovať myšlienky, ktorým sa podrobnejšie venoval v knihách Sarcangelium (2018) a Breviár pre posledných psychológov (2019), keď v nich pranieroval protirečenia náboženských učení a psychologických škôl. Babylonské epitrofie sú akýmsi voľným pokračovaním oboch spomenutých kníh, no možno ich čítať aj ako samostatné dielo. Spôsob, s akým autor pristupuje k mágii, je zbavený akéhokoľvek romantizmu. Nechýba humor, irónia i vážnejší kritický pohľad. Kritika sa však netýka len toho, čo veda nazýva pavedou, ale aj samotnej vedy a vedcov, ktorí sa ku všetkému, čo presahuje ich schémy, správajú skôr pavedecky než vedecky. Babylonské epitrofie predstavujú pútavé až dobrodružné čítanie, keďže čitateľ môže podstúpiť vzrušujúce objavovanie nečakaných súvislostí. Trojica kníh, ktorú Babylonské epitrofie završujú, predstavuje autorov pokus o populárno-náučnú literatúru, ktorá má iniciačný charakter a môže významne inšpirovať psychológov, filozofov, lekárov, teológov, dejepisárov, antropológov, etnografov, ezoterických terapeutov, znalcov mágie a parapsychológie, ako aj študentov i celkom bežných čitateľov.

Bol to pondelok ako všetky ostatné. Až do chvíle, keď ma šéf požiadal, aby som sa stala poradkyňou nádejného klienta. Na podobnú príležitosť som čakala roky. V minulosti som niečo poriadne pohnojila a potrebovala som si to u spoločníkov firmy vyžehliť. Vošla som do zasadačky a takmer sa zrazila s mužom, ktorému som mala pomáhať v právnych záležitostiach. Vyliala som kávu a rozsypala spisy. To bola ešte tá príjemnejšia časť dňa. Ten úžasný chlap, ktorý si čupol a pozeral na mňa ako na nahú, nebol nik iný ako môj bývalý frajer Gray Westbrook. Chlap, na ktorého som sa snažila zabudnúť. Chlap, ktorého som zo srdca nenávidela. Chlap, ktorý oplýval neskutočnou charizmou, sebavedomím a sexepílom. Len zázrakom som dokončila prezentáciu a zodpovedala na všetky otázky, hoci ma celý čas vyzliekal pohľadom. Nemohla som však vyhodiť z hlavy tie prasačinky, ktoré mi pred odchodom pošepkal do ucha. Stal sa z neho náš dôležitý firemný klient. Vylúčené, žeby som mu dala druhú šancu. Alebo predsa len?

Nová prozaická kniha jedného z najvýraznejších slovenských spisovateľov. Poviedky. Krátke, neveľmi príbehové, vlastne skôr reflexívne prózy. Naivný rozprávač sa vyznáva zo svojej tajomnej lásky k Číne. Nahliada pritom do dejín a vyťahuje z nich prekvapivé i menej prekvapivé fakty, súvislosti, interpretácie. Čína je bájna krajina, ktorá vždy priťahovala a aj bude priťahovať rôznych dobrodruhov, bádateľov. Lúpežných rytierov. Čínu nemožno chápať ako bežný štát je to ríša, ktorú tvoria rozmanité kultúry, etnické celky, duchovné tradície. Čína nie je len geopolitický fenomén, ale aj nehmotná substancia, ktorá v nejakej forme a v určitom rozsahu je prítomná v každom obyvateľovi tejto planéty. Je to vnútorná Čína. Predstava nečínskych ľudí o Číne, ktorá sa niekedy zhoduje a niekedy zas nezhoduje so skutočnou Čínou. Naivný rozprávač ľutuje, že zatiaľ nemal príležitosť rozprávať napríklad o tom, ako si západné mocnosti chceli v minulosti podmaniť Čínu prostredníctvom ópia, či o tom, že pravda o krviprelievaní na Námestí nebeského pokoja sa odlišuje od príbehov, ktoré chrlili západné médiá. Ľutuje aj to, že neporozprával viac o tom, že hongkonské demokratizačné hnutia trpia štokholmským syndrómom. Najviac však ľutuje, že sa nezmienil o Polovcoch (Palóci), maďarskom etniku žijúcom aj na juhu Slovenska. Jazyk tohto etnika uchoval staré podoby maďarských slov a zvukov a podľa niektorých bádateľov Polovci sú možno iránskeho pôvodu. Naivný rozprávač sa čiastočne považuje za Polovca a zastáva názor, že spojenie so staroiránskou kultúrou predstavuje spoľahlivú cestu, hodvábnu cestu k pochopeniu niektorých stránok čínskej civilizácie. Všetci kráčame do Perzie. Poviedky, trúfalé zamyslenia, nie až také divoké fantázie.

Keďže dejiny psychológie majú mnoho styčných bodov s mytológiami, náboženstvami, filozofickými a okultistickými školami, a tak Breviár môže byť užitočný aj pre študentov filozofie, náboženstva či adeptov ezoterických vied. Breviár pre posledných psychológov je napísaný zrozumiteľným, pútavým a chvíľami aj ironickým, až provokatívnym jazykom. V určitom zmysle nadväzuje na autorovu predchádzajúcu knihu Sarcangelium, keďže aj Breviár je poskladaný z mnohých citátov a parafráz pochádzajúcich od význačných osobností náboženstva, filozofie či psychológie a psychiatrie. Prináša mnoho známych, no zároveň aj neveľmi známych, kurióznych informácií. Breviár – ako to naznačuje prvé slovo názvu – je určený na opakované čítanie. Text zachováva istú časovú postupnosť, no čitateľ či čitateľka môže pokojne preskakovať kapitoly alebo sa k nim vracať neskôr. Informácie obsiahnuté v Breviári pre posledných psychológov môžu mnohých obohatiť, prekvapiť alebo utvrdiť v ich doterajších názoroch. Fundamentalistov a dogmatikov môžu naštvať. Odporúčané zaradenie: V kníhkupectve možno Breviár pre posledných psychológov zaradiť do nasledovných oddelení: psychológia, medicína, pedagogika, filozofia, náboženstvo, ezoterika, motivačná literatúra. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Keďže dejiny psychológie majú mnoho styčných bodov s mytológiami, náboženstvami, filozofickými a okultistickými školami, a tak Breviár môže byť užitočný aj pre študentov filozofie, náboženstva či adeptov ezoterických vied. Breviár pre posledných psychológov je napísaný zrozumiteľným, pútavým a chvíľami aj ironickým, až provokatívnym jazykom. V určitom zmysle nadväzuje na autorovu predchádzajúcu knihu Sarcangelium, keďže aj Breviár je poskladaný z mnohých citátov a parafráz pochádzajúcich od význačných osobností náboženstva, filozofie či psychológie a psychiatrie. Prináša mnoho známych, no zároveň aj neveľmi známych, kurióznych informácií. Breviár – ako to naznačuje prvé slovo názvu – je určený na opakované čítanie. Text zachováva istú časovú postupnosť, no čitateľ či čitateľka môže pokojne preskakovať kapitoly alebo sa k nim vracať neskôr. Informácie obsiahnuté v Breviári pre posledných psychológov môžu mnohých obohatiť, prekvapiť alebo utvrdiť v ich doterajších názoroch. Fundamentalistov a dogmatikov môžu naštvať. Odporúčané zaradenie: V kníhkupectve možno Breviár pre posledných psychológov zaradiť do nasledovných oddelení: psychológia, medicína, pedagogika, filozofia, náboženstvo, ezoterika, motivačná literatúra. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ide o medzižánrové, interdisciplinárne podujatie. Text sa svojou dikciou pohybuje na pomedzí prózy a poézie, no pritom sa snaží evokovať aj atmosféru kanonizovaných posvätných textov, či už ide o texty kresťanské alebo budhistické a islamské. Názov naznačuje, že ide o prúd nekontrolovanej reči, čo je, samozrejme, len zdanie, keďže opakujúce sa slová, výroky, vetné celky, motívy vytvárajú pomerne disciplinovaný chorál rôznych hlasov a dikcií. Vnútorné, psychicky vypäté monológy sa striedajú s chladnejšími, vedecky pôsobiacimi fragmentmi. Zvláštny kontrast vzniká medzi parafrázami na myšlienky filozofov a apoštolov (Cioran, Éva Ancselová, Simone Weilová, Svätý Pavol) a svetov lacných rád týkajúcich sa zdravej životosprávy či poznatkov alternatívnej medicíny. Evokácia atmosféry evanjeliových textov však nemá byť čistokrvnou paródiou (alebo nebodaj blasfémiou): príklon k irónii, sarkazmu, podvratnej meditácii a imitácii posvätného má práveže umocňovať vážnosť reflexie o tomto svete; má inšpirovať k premýšľaniu o mnohoznačnosti a protirečivosti ľudského cítenia, myslenia a hovorenia. Dominuje tu ambícia prihovoriť sa čitateľovi vážne mimo beletrie a poézie ale súčasne s terapeutickou ľahkosťou. Je to pozvanie k dialógu o tom, že v tomto svete fungujú aj iné, dosiaľ nepreskúmané sily, čo však neznamená, že sa musíme zbaviť skepsy. Sarcangelium možno považovať za pokus o nadviazanie na také skoršie autorove texty na Cvičnú pitvu a Súmračnú reč.