Hľadanie: Reportáž spod šibenice
zobraziť:
Správna posádka
Začínajú sa najväčšie a najdramatickejšie preteky histórie! Kto sa stane nesmrteľným hrdinom? Kto vyšle do kozmu prvých ľudí? Budú to Američania? Alebo Sovieti? Pred vašimi očami sa začína budúcnosť! Buďte pri tom!
Až do roku 1979, kedy po prvý raz vyšla slávna a dnes už klasická vesmírna reportáž Toma Wolfa Správna posádka, malo len málo ľudí predstavu o tom, čo so sebou prináša život astronauta. Objavovanie nekonečného kozmu je fascinujúce. No rovnako vzrušujúci je aj vnútorný vesmír astronautov.
Keď roku 1957 poslali Sovieti na orbitu satelit Sputnik 1, v USA sa spustila panika. Čo ak sa tým pre úhlavných nepriateľov otvára možnosť bombardovania z vesmíru? V centre Wolfovej pozornosti stojí posádka projektu Mercury, ktorá sa sformovala roku 1958. Cieľom projektu bolo vyslať prvý raz do vesmíru ľudskú posádku a dostať ju aj bezpečne naspäť na Zem. Zo silnej sedmičky astronautov, do ktorej vkladala svoje nádeje celá Amerika, sa stali nesmrteľní hrdinovia. A to dávno pred plánovaným letom mimo zemskej atmosféry. Určite v sebe mali čosi, čo hraničilo so šialenstvom. No mali aj odvahu nesmrteľných kovbojov.
Tom Wolfe pred nami otvára fascinujúcu kapitolu dejín dobývania vesmíru, keď sa zo skratky NASA stal skutočný pojem a sny sa menili na realitu. Tu sa začína budúcnosť!
Tom Wolfe bol jedným z vrcholných predstaviteľov literárno-žurnalistického prúdu známeho ako „New Journalism“, ktorý v sebe spájal to najlepšie z literatúry a novinárčiny. Jeho vesmírna reportáž Správna posádka s podtitulom Americká cesta do vesmíru vychádza v preklade Samuela Marca.
dostupné aj ako:
Nič nehovor
Únosy. Výbuchy. Nevysvetliteľné zmiznutia. Streľba na uliciach. Aj taký bol celkom nedávny obraz Severného Írska zmietajúceho sa od šesťdesiatych rokov až do konca 20. storočia v krvavom občianskom konflikte.
Mimoriadny dokumentárny román Nič nehovor investigatívneho novinára Patricka Raddena Keefeho podrobne skúma prípad tridsaťosemročnej Jane McConvillovej, matky desiatich detí, ktorú v decembri 1972 odvliekli neznámi ľudia priamo z jej belfastského bytu, zatiaľ čo na nohách jej viseli plačúce deti. Až o mnoho rokov neskôr sa ukázalo, že Jane McConvillovú odsúdila IRA na smrť pre podozrenia z udavačstva. Bolo na tom niečo pravdy?
Konflikt medzi republikánmi (katolíkmi) a unionistami (protestantmi) bol politický, etnický i náboženský zároveň. Severné Írsko sužoval od konca šesťdesiatych rokov až po samý záver storočia. Tridsať rokov sa Severné Írsko kúpalo v krvi a nečakaných teroristických útokoch. Na prípade Jane McConvillovej ilustruje Patrick Radden Keefe anatómiu a podstatu celého severoírskeho konfliktu, ktorý dostal priliehavý názov "The Troubles" (Problémy). Táto kniha nie je len rozprávaním o jednom nekonečnom konflikte a jeho dôsledkoch. Je aj dôkladnou anatómiou strachu.
Kniha Patricka Raddena Keefeho Nič nehovor, ktorú časopis Time vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 bola ovenčená mnohými cenami vrátane prestížnej Ceny Georgea Orwella. Vychádza v preklade Alexandry Strelkovej.
dostupné aj ako:
Projekt vlk
Zoologická záhrada je zvláštny model sveta. Pozeráme sa v nej na živé zvieratá a tvárime sa, že všetko je tak ako v divočine. Príroda, ktorej sa môžeme pokojne prizerať a bezpečne sa jej dotknúť, sa nám páči. Lenže čo ak sa zrazu niečo stane?
Švédsky novinár Lars Berge spracoval príbeh, ktorý otriasol celým Švédskom. V krajine, kde nadovšetko milujú prírodu a ona ich vrúcne city opätuje, sa zrazu v najväčšej švédskej zoo odohrala tragédia. Vlk zapojený do projektu "Intímny kontakt s vlkmi", ktorý mal návštevníkom umožniť dôvernú blízkosť s veľkým dravcom, nečakane napadol svoju ošetrovateľku a zabil ju. Celá krajina bola v šoku. Bol to vlk, v ktorého blízkosti sa odfotografovali mnohé osobnosti kultúry, športu, či politiky, ale aj stovky turistov denne. Zrazu si každý z nich uvedomil, že mohol byť na mieste ošetrovateľky.
Lars Berge preskúmal všetky detaily tohto tragického prípadu, no čím viac zistil, tým ťažšie mu bolo odpovedať na otázku: Kde sa stala chyba? Išlo len o nekompetentnosť pracovníkov? Alebo o chamtivosť zamestnávateľov? Vlk z reportáže Larsa Bergeho nám ukáže, v akej ilúzii žijeme. A kto z nás v skutočnosti žije za mrežami klietky.
Reportážna knižka švédskeho novinára Larsa Bergeho Projekt vlk nie je len trilerovým záznamom jednej tragickej udalosti, ale aj úvahou o živej prírode, o skutočnej divočine a o mieste človeka medzi živými tvormi. Kniha vychádza v preklade Jozefa Zelizňáka.
O autorovi
Lars Berge (1974), švédsky novinár, scenárista a dokumentarista. Dlhé roky spolupracoval so švédskym denníkom Svenska Dagbladet. Venuje sa písaniu prózy i reportáží. Jeho knižka Projekt vlk bola nominovaná na prestížnu reportérsku Cenu Ryszarda Kapuścińského. Spracoval v nej nečakaný útok vlka vo švédskej zoo, ktorý napadol a zabil svoju ošetrovateľku. Bol to prípad, ktorý otriasol celým Švédskom.
Lars Berge žije v Štokholme.
dostupné aj ako:
Vesmír v kvapke vody
Vydajte sa na inšpiratívnu púť zákutiami reportérskej práce. Chcete vedieť, ako kladie nobelistka Svetlana Alexijevič otázky svojim hrdinom? Kde hľadá Martin Pollack cesty do minulosti? A ako píše Wojciech Tochman reportáže, z ktorých nám je fyzicky zle?
Nazrite do kuchyne prekliatych reportérov vo výnimočnej knihe rozhovorov Vesmír v kvapke vody.
Literárna reportáž je fascinujúce umenie, ktoré v sebe spája to najlepšie z literatúry i novinárstva. Je to hľadanie pravdy, ale aj formy, výrazu, správnych slov.
Agnieszka Wójcińska sa vo svojej knihe pýta reportérov na to, čo pre nich znamená reportáž, ako hľadajú svoje témy, hrdinov, no nebojí sa im klásť ani osobné otázky o samotnej práci či súkromí.
Prečítajte si dvanásť silných rozhovorov s dvanástimi výnimočnými ľuďmi, ktorých diela sú dnes už klasikou literárnej reportáže.
Kniha Vesmír v kvapke vody vychádza v preklade Patrika Orieška.
dostupné aj ako:
Donbas - Svadobný apartmán v hoteli Vojna
Autorská reportážna kniha o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu.
"Pravda býva často menej uveriteľná než fikcia, pretože vymyslený príbeh sa musí riadiť pravidlom pravdepodobnosti, kým ten pravdivý nie. Táto poučka amerického spisovateľa Marka Twaina platí do bodky pre knihu pôvodných reportáží, ktorej autorom je Tomáš Forró. Je plná neuveriteľných, ale pravdivých príbehov, ktoré prežili - a naďalej prežívajú - ľudia v ukrajinskom Donbase, spustošenom vojnou.
Tomáš Forró dokázal to, čo sa žiadnemu inému novinárovi nepodarilo: získal si dôveru ľudí z oboch bojujúcich strán, ktorí ho vzali k sebe, do zákopov aj do bytov, kde s nimi prežíval bombardovanie a kde mu rozprávali svoje osudy.
Na počiatku bol autorov zámer pokúsiť sa porozumieť záhade, ako vzniká vojna, pochopiť korene zla. Túto záhadu sa mu podarilo rozlúštiť, ale podarilo sa mu ešte oveľa viac: napísať strhujúci ľudský príbeh, ktorý je natoľko nepravdepodobný, že môže byť len pravdivý." (Martin M. Šimečka)
dostupné aj ako:
Donbas
Strhující a mrazivá reportáž je očitým svědectvím slovenského novináře přímo z místa konfliktu a živým kaleidoskopem mnoha životních příběhů, jež autor na východě Ukrajiny posbíral na obou stranách fronty. osudu Gruzínce Mamuky, bojujícího s ruskou agresí s kalašnikovem v ruce už od čtrnácti let, Jirky, českého dobrovolníka v řadách doněckých separatistů, Lízy z Luhanska, smiřující se s údělem uprchlice a zneužívané ženy, a řady dalších. Forró nevytvořil jen plastický obraz válečné každodennosti, ale také brilantní analýzu příčin zamrzlých konfliktů v prstenci obklopujícím Ruskou federaci, v gruzínské Abcházii a Jižní Osetii, moldavském Podněstří či naposled na Ukrajinském Donbasu.
Na východ od západu
Hľadali mier a slobodu v krajine, ktorá sa kúpala v krvi. Utekali pred konzumným spôsobom života, aby napokon ďaleko na východe pomohli stvoriť len novú verziu západu. Veľká hipisácka cesta je plná paradoxov i zákrut, ale aj rôznorodých ľudských osudov.
Vojnový reportér Wojciech Jagielski prináša na prvý pohľad tichú a pokojnú knihu. Jeho hrdinami sú hipisáci a veční hľadači, ktorí ďaleko od domova hľadajú zasľúbenú zem. Chrbticou jeho najnovšej knihy Na východ od západu je totiž veľká cesta do Indie za mýtickou krajinou Šangri-La.
Kamal opustila Varšavu s jedným jediným ruksakom. Netúžila po dvoch vysokých školách, byte ani kariére novinárky. Vybrala si Indiu, krajinu, v ktorej je najväčšou hodnotou dosiahnutie duchovnej rovnováhy. Dnes si už svoj predošlý život nepamätá, hoci jej stále neodbytne klope na dvere.
Zo západu utiekol aj hipisák známy pod prezývkou Svätý. Jeho život napĺňala voľná láska, drogové seansy, stretnutia s rôznymi sektami, ako aj hedonistické spoločenstvá na plážach Góy. Všade hľadá len jediné - šťastie, ktoré mu však stále uniká pomedzi prsty. A zrazu sa musí vysporiadať aj s vlastným pokročilým vekom.
India nie je ostrov vytrhnutý z kontextu ľudských dejín. Stvorili ju konflikty, vojny aj britská kolonizácia. A zatiaľ čo zo západu sa sem náhlili mierumilovní hľadači šťastia, opačným smerom utekali ľudia, ktorých konflikty v Pakistane, Afganistane či Iráne pripravili takmer o všetko. Vedľa seba tu stoja dva vysnívané svety. Tí zo západu túžia po východnom pokoji, tí z východu zas po konzume na západný spôsob.
Kniha Wojciecha Jagielského je nezvyčajným pohľadom na vzdialený a neznámy východ. Je to kniha plná nádeje, ale aj trpkých sklamaní a bolestivých paradoxov.
Výnimočná reportážna kniha Na východ od západu vychádza v preklade Juraja Koudelu.
dostupné aj ako:
Povedal mi veštec
Slávnemu talianskemu reportérovi Tizianovi Terzanimu povedal hongkonský veštec, že v roku 1993 bude ohrozený jeho život a mal by sa vyhnúť lietaniu. Rozhodol sa preto, že do lietadla nenastúpi a bude cestovať ako dávni objavitelia. Pešo, loďou, autobusom, autom či vlakom po celej Ázii.
V tejto knihe nájdete Barmu, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, Čínu či Mongolsko videné z tých najnezvyčajnejších uhlov. V každej z týchto krajín hľadal veštcov, jasnovidcov či šamanov, vďaka čomu sa s čoraz väčším porozumením ponáral do dávnych zvykov, ohrozených agresívnou západnou civilizáciou. Z jeho nespočetných ciest, ktoré absolvoval v priebehu roka vznikla unikátna reportážna kniha Povedal mi veštec.
Veľký poľský reportér Ryszard Kapuściński o tejto knihe povedal: Výnimočná kniha napísaná v duchu najlepších tradícií literárnej reportáže. Knižka hlboká, bohatá, nasiaknutá veľkou múdrosťou.
Moje rozhodnutie sa ukázalo ako veľmi dobré a rok 1993 bol jedným z najzaujímavejších v mojom živote, povedal neskôr Tiziano Terzani. Predpovedali mi smrť, no ja som začal znovu žiť.
Kniha Povedal mi veštec vychádza v preklade Alexandry Kučmovej.
dostupné aj ako:
Fotbalová válka
Kdyby se Hemingway narodil v Polsku, psal by jako Kapuściński. Reportér stojí uprostřed zuřícího davu, na hlavu mu míří samopal africké hlídky nebo se plazí džunglí - a my s ním.
Ryszard Kapuściński vždycky dokázal být ve správnou chvíli na místech, kde se něco dělo. Fotbalová válka je autorský výbor z jeho afrických a latinskoamerických reportáží ze šedesátých a sedmdesátých let, ale také velmi osobní zpověď válečného korespondenta. "Afrika byla tedy mým soukromým osvobozením, tam někde mezi 37° 21' severní a 34° 52' jižní šířky a mezi 17° 32' a 51° 23' východní délky, to znamená mezi Bílým mysem na severu a mysem Dobré naděje na jihu, mezi Zeleným mysem na západě a Ras Hafunem na východě, tam zůstala část mého já," píše. A přitom na mnoha místech, v Ghaně, v Kongu nebo v Jihoafrické republice mu šlo o život. Dokonce i v té válce mezi Hondurasem a Salvadorem, kterou nazval fotbalovou. Ze všech jeho textů, ať už v nich sleduje důsledky apartheidu nebo dopad francouzské kolonizace na alžírskou společnost, cítíme jeho zájem o konkrétní lidi kolem, nedrží si odstup. Kapuściński vždycky stál na straně těch slabších. Tvrdil, že reportáž bez emocí neexistuje. Vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Dušana Provazníka a Martina Veselky.
dostupné aj ako:
Čo sa varí v Kremli
Prečo s posledným ruským cárom Mikulášom II. zastrelili aj jeho kuchára? Čo sa varilo prvým likvidátorom černobyľskej katastrofy? A kto dal Gagarinovi pred odletom do kozmu vypiť pohár mlieka? Spoznajte Rusko cez kuchynské dvere vo vynikajúcej kulinárskej reportáži Witolda Szabłowského!
Po úspešnej knihe Ako nakŕmiť diktátora prichádza poľský reportér Witold Szabłowski s jej voľným pokračovaním. Tentoraz vo svojej kulinársko-reportážnej knihe nazerá pod pokrievku Ruska a bývalého Sovietskeho zväzu.
Szabłowského kniha Čo sa varí v Kremli vám prezradí, čo jedával Stalin na svojej tajnej dači neďaleko Moskvy, čo sa pieklo v peciach obliehaného Leningradu či aké bolo prvé jedlo vodcov Ruska, Ukrajiny a Bieloruska po rozpade ZSSR. Szabłowski nám však ponúka aj niekoľko „receptov“ z obdobia veľkého ukrajinského hladomoru a v špeciálnom predslove k slovenskému vydaniu nás pozýva „do kuchyne“ v obliehanej mariupoľskej fabrike Azovstaľ.
Spoznajte Rusko, krajinu, ktorá buduje svoju moc nožom, naberačkou, vidličkou a... hladom. Asi nie je náhoda, že v krajine, v ktorej sú ľudia zo všetkého najviac kŕmení propagandou, je prezidentom a neobmedzeným diktátorom práve vnuk kuchára – Vladimir Putin.
dostupné aj ako:
Královec. Město pohádka
Make Královec Czech Again! Co ale doopravdy víme o dějinách Kaliningradu? Donedávna to byl jen kus Ruska mezi Polskem a Litvou, dnes možná základna pro útok na Západ. Píše se nová kapitola kaliningradských dějin – stejně jako pruské kořeny překryla sovětizace.
O Přemyslu Otakarovi II. mluví především Češi, nejslavnějším rodákem z Königsbergu je samozřejmě Immanuel Kant. I jeho pomník se ale setkal – jako připomínka německé minulosti – s vandalismem. Na druhou stranu kaliningradští Rusové neradi vidí, když se do enklávy stěhují lidé z Petrohradu nebo Moskvy. Ještě nedávná prostupnost hranic jim dávala pocit větší sounáležitosti s Evropou a určité výjimečnosti. Dnes však vidíme především taktické rakety Iskander rozmístěné na hranicích NATO. To všechno je Kaliningrad, jeden z klíčů k tomu, jak porozumět další části mozaiky zvané Ruska federace. Reportáž polské rusistky Pauliny Siegień vychází z jejích častých novinářských cest do Kaliningradu v době před covidem a ruskou invazí na Ukrajinu a fascinací komplikovanou historií města.
Kniha vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové.
dostupné aj ako:
Flanérova košeľa
Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice.
Z predhovoru autorky:
Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.
dostupné aj ako:
Svedectvo o živote v KĽDR
Dianie v Severnej Kórei ostražito sledujú médiá a politici po celom svete, aj napriek tomu sa k nám z tejto krajiny dostáva len veľmi obmedzené a cenzurované množstvo informácií. Kniha koreanistky Niny Špitálnikovej, ktorá prináša sedem rozhovorov so severokórejskými utečencami, preto predstavuje mimoriadne cenný a unikátny príspevok k poznaniu jedného z najtuhších autokratických režimov na svete.
Životné osudy siedmich spovedaných severokórejských utečencov sú mimoriadne pestré. V knihe prehovorili ako tí, ktorí proti režimu dlhodobo revoltovali, tak tí, ktorí s ním sympatizovali, ako aj tí, ktorí boli zvyknutí na blahobyt, tak tí, ktorí sa museli celý život oháňať, aby sa aspoň občas najedli. Vďaka rozmanitosti spovedaných osôb majú čitatelia jedinečnú možnosť nahliadnuť pod rúško severokórejského režimu, poznať mentalitu Severokórejčanov a ich každodennosť, a to z mnohých uhlov.
Ako funguje severokórejská indoktrinácia? Čo pre tamojších obyvateľov znamená trojica zbožštených vodcov? Aký je rozdiel medzi životom na dedine a v meste? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nájdete odpoveď v strhujúcich výpovediach siedmich silných osobností, ktoré sa rozhodli riskovať vlastný život, ujsť z KĽDR – a poznať slobodu.
Zlá krv
Tajomstvá a lži v Silicon Valley.
Strhujúci príbeh o najväčšom podvode.
Kompletný príbeh o raketovom štarte a šokujúcom konci multimiliardového startupu, postavený na zasvätených informáciách novinára, ktorý ako prvý zverejnil o ňom správy a sprevádzal ho napriek tlaku a vyhrážkam, ktoré mu adresovala generálna riaditeľka spoločnosti a jej právnici, až do konca.
V roku 2014 zakladateľku Theranosu a jeho generálnu riaditeľku Elizabeth Holmesovú do veľkej miery považovali za ženskú verziu Steva Jobsa: brilantná mladá žena, ktorá štúdium na Stanfordovej univerzite nedokončila, založila startup, sľubujúci zrevolucionizovať medicínsky priemysel zariadením, čo by zvládalo vykonávať krvné testy výrazne rýchlejšie, ľahšie a lacnejšie. S podporou investorov ako Larry Ellison a Tim Draper predal Theranos v kampani na získanie finančných prostriedkov akcie, ktoré zhodnotili spoločnosť na astronomicky?ch 9 miliárd dolárov. Cena Holmesovej podielu tak stúpla odhadom na 4,7 miliardy dolárov. Bol v tom jediný háčik: technológia nefungovala.
Holmesová celé roky zavádzala investorov, predstaviteľov FDA, aj vlastných zamestnancov. Keď dostal Carreyrou z The Wall Street Journalu tip na prácu pre investigatívneho novinára a začal klásť otázky, začali sa Carreyrouovi aj Journalu vyhrážať súdmi. Noviny sa nezľakli a koncom roku 2015 zverejnili prvý z desiatok článkov o Theranose. Do začiatku roku 2017 klesla hodnota spoločnosti na nulu a Holmesovej hrozili právne kroky zo strany štátnych orgánov aj investorov.
Nájdete tu strhujúci príbeh najväčšieho podvodu súkromnej spoločnosti od čias Enronu, znepokojujúci, varovný súbor výmyslov uprostred opovážlivých sľubov a zlatej horúčky v Silicon Valley.
John Carreyrou, dvojnásobný nositeľ Pulitzerovej ceny, je investigatívny novinár denníka Wall Street Journal. Za rozsiahle spracovanie kauzy Theranosu mu udelili George Polk Award za finančnú reportáž, Gerald Loeb Award za výnimočný žurnalistický počin v oblasti podnikania a financií v kategórii špecializovanej žurnalistiky a Barlett & Steel Silver Award za investigatívnu žurnalistiku v oblasti podnikania.
Carreyrou s manželkou a tromi deťmi žije v Brooklyne.
dostupné aj ako:
20 let nového Polska v reportážích podle Mariusze Szczygieła
Internetové seznamky, privatizace, záplava zboží, telenovely a podnikatelské baroko. Seznamy agentů, historické křivdy a zklamaná očekávání. Všechno zakázané a nedostatkové leželo na dosah ruky. Najednou se mohlo svobodně mluvit a psát o minulosti i okolní realitě. Pro Polsko, stejně jako pro Česko a Slovensko, představoval rok 1989 nejen politickou, ale i kulturní a společenskou revoluci. Dnešní polská reportáž, jeden z nejzajímavějších a nejprestižnějších žánrů s dlouhou tradicí, se zrodila právě z nutnosti tyto nové fenomény a změny pochopit. Dívat se na ně s odstupem a kriticky. Novinář Mariusz Szczygieł vybral podle svých slov „nejzajímavější, nejkontroverznější a nejznámější polské reportáže napsané po pádu komunismu“. Některé jako by popisovaly to, co jsme sami prožili, jiné jsou svébytně polské. Dohromady ale skládají neuvěřitelně různorodý, někdy směšný a jindy mrazivý obraz minulých dvaceti let v jedné zemi ve středu Evropy. Nápad, uspořádání a komentáře Mariusz Szczygieł. Ilustrace twożywo.
Spev sirén
Reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén predstavuje monumentálnu cestu do srdca ukrajinského konfliktu, ktorá sa vymyká bežnému mediálnemu obrazu tejto vojny. Podáva jej brutálne zemitý príbeh, ktorého ďalšie kapitoly sa píšu dodnes. Aj preto sa na ňu musíme začať pozerať inak. Bez ružových okuliarov, bez pátosu a mýtov, ktorými je opradená.
Tomáš Forró pracuje na celej šírke frontovej línie, v bombardovaných mestách, medzi vojakmi v zákopoch i hladujúcimi civilmi odkázanými na humanitárnu pomoc. Z novinára sa postupne zmenil na humanitárneho dobrovoľníka a neskôr – na priameho účastníka bojových operácií.
Kniha Spev sirén však nie je chronológiou bojov, ani výpočtom hrdinstiev či krutostí jednej či druhej bojujúcej strany.
Je to bolestivo úprimná sonda do sveta za našimi východnými hranicami. Navštívime v nej všetky bojiská ukrajinského konfliktu, ktoré zažijeme očami ich priamych účastníkov. Či už ide o zanietených bojovníkov alebo dezertérov, kolaborantov a vlastencov, obetí bombardovania i tých, čo rabujú domy a rozkrádajú humanitárnu i vojenskú pomoc.
Spoznáme život na územiach okupovaných ruskou armádou, dilemy obyvateľov miest, ktoré sa postupne menia na ruiny, aj vražedné operácie partizánov hlboko v tyle nepriateľa.
Precítime hlad, zúfalstvo i bezmocnú nenávisť, ale tiež čriepky ľudskosti, spolupatričnosti a nádeje, ktorá prežíva aj tie najhoršie okamihy.
To však zďaleka nie je všetko. Tomáš Forró vďaka dôkladnej práci v teréne prináša doteraz neznáme udalosti a informácie, ktoré ukážu príbeh ukrajinskej vojny z úplne novej perspektívy.
Čo hľadali ruskí generáli v rádioaktívnych poliach Černobyľu? V čom pochybila tajná služba pri plánovaní invázie? A ako sa v tieni vojny mení celá ukrajinská spoločnosť? Aj o tom je reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén.
Ďalší deň života
Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny.
Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala. V roku 1974, pár mesiacov pred vyhlásením nezávislosti, býval Ryszard Kapuściński v Luande, hlavnom meste Angoly, kde pracoval ako zahraničný korešpondent. Sledoval mesto, ktoré sa postupne vyľudňovalo, pozoroval paniku utekajúcich portugalských kolonialistov, bol svedkom masového šialenstva, klinickej smrti jedného mesta pod neustálou hrozbou delostreleckého bombardovania. Neskôr odišiel priamo na front, na miesta, z ktorých všetci utekali, aby sa stal svedkom jednej z mnohých krvavých premien bývalých zámorských kolónií.
Svoje angolské zážitky opísal vo výnimočnej knihe Ďalší deň života, ktorá nie je len o vojne a proti vojne, ale rozpráva aj o osamelosti reportéra uprostred dejinného chaosu, o nezmyselnosti vraždenia, o neistom zajtrajšku, no najmä o živote, ktorého cena rastie každým dňom.
„Boli tam také situácie, v ktorých sme vedeli, že už ďalej nebudeme žiť. A každý deň sme s úľavou hovorili: Ďalší deň života, mám za sebou ďalší deň...“ povedal o svojom živote v Angole Ryszard Kapuściński.
dostupné aj ako:
Slon na Zemplíne. Príbehy Slovenska
Vyrazte na cestu po Slovensku spolu s reportérom Andrejom Bánom. Cesta z východu na západ, od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase, od Jánošíka, cez Tisa, až po ´Ndranghetu a „našich ľudí“,to je kniha reportáží Andreja Bána Slon na Zemplíne.
Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popri tom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača.
Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.
Vedľa muža, ktorý sa rozhodol žiť v súlade s prírodou neďaleko Sečoviec stojí príbeh oklamaných farmárov a agromafie z východného Slovenska, rozprávanie o Rómovi, ktorého umučili policajti sa dotýka rýdzo slovenskej tragédie arizácií židovského majetku.
Reportáže Andreja Bána z knihy Slon na Zemplíne sú pestrou freskou príbehov z krajiny, ktorú poznáme zo všetkých najmenej.
dostupné aj ako:
Vojna a trest
Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky. Autor bestselleru Všetci mocní Kremľa, sa vo svojej najnovšej knihe zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine, z ktorej vyvrela najhoršia vojna tohto storočia.
Michail Zygar nás už toho o Rusku naučil veľa. Vďaka nemu vieme, kto v Kremli ťahá za nitky, aká bola cesta od imperializmu ku komunizmu i ako s tým všetkým súvisí Putin. Dvadsiaty štvrtý február 2022 však prekvapil aj jeho.
Podstatnú časť svojej knihy Všetci mocní Kremľa napísal u kamarátky Nadje v ukrajinskej Buči. Nadja sa s ním dnes už nerozpráva, pretože si myslí, že je imperialista, ako všetci ostatní Rusi a Rusky. Túto knihu napísal aj preto, aby Nadji dokázal opak.
Zygarova najnovšia kniha Vojna a trest je o mýtoch a o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí sa po svojej smrti stali obeťami nemilosrdnej „dejinnej logiky“ slúžiacej potrebám mocných. A zároveň je aj o našich súčasníkoch. O Volodymyrovi Zelenskom, ktorého vnímame ako skutočného, no čoskoro sa aj z neho stane nesmrteľný hrdina. A je aj o Vladimirovi Putinovi, z ktorého sa už počas jeho života, stal symbol nadpozemského, univerzálneho zla. Ako presne sa to stalo? To je otázka, ktorú si kladie Michail Zygar.
Ako novinár robil Zygar viackrát rozhovory s prezidentom Zelenským a mal prístup k mnohým významným hráčom – od politikov až po oligarchov. Ako expert na Putinove nálady a správanie strávil roky študovaním plánov Kremľa týkajúcich sa Ukrajiny a v tejto knihe prehľadne a chronologicky vysvetľuje, ako sme sa dostali až sem.
Napriek tomu nejde len o dejiny Ukrajiny a zatiaľ krátku históriu prebiehajúcej vojny. Skôr ide o detektívny príbeh podaný z pohľadu páchateľa, o kroniku toho, ako Rusko počas posledných piatich storočí utláčalo Ukrajinu. Ako sa impérium snažilo o vychovanie lojálnych elít, ale v konečnom dôsledku aj tak nedokázalo potlačiť živú ukrajinskú spoločnosť.
Táto kniha nedokáže napraviť minulosť ani prítomnosť, ale môže zmeniť budúcnosť.
Kniha Michaila Zygara Vojna a trest vychádza v preklade Samuela Marca.
dostupné aj ako: